Krízu pocítili aj zapadnuté kúty prírody
Okolie Lipoviec ponúka veľa turistických atrakcií, ktoré si môžu dovoliť aj tí,
čo majú hlboko do vrecka. Jaskyňa Zlá diera, Lačnovský kaňon, vodopády
v Kopytovskej doline, minerálne pramene, vyhliadkové vrcholy Búčov a Magury...
Všetko je prakticky na jednom mieste, blízko Prešova. Aj v tomto malebnom kúte
prírody cítiť dosahy krízy.
Okolie Lipoviec ponúka veľa turistických atrakcií, ktoré si môžu dovoliť aj tí, čo majú hlboko do vrecka. Jaskyňa Zlá diera, Lačnovský kaňon, vodopády v Kopytovskej doline, minerálne pramene, vyhliadkové vrcholy Búčov a Magury... Všetko je prakticky na jednom mieste, blízko Prešova. Aj v tomto malebnom kúte prírody cítiť dosahy krízy.
LIPOVCE. V okolí Lipoviec je viacero vyhľadávaných turistických atrakcií. Nachádza sa tam voľne dostupný prameň minerálnej vody. Ľudia ho radi vyhľadávajú, neprekáža im ani charakteristický zápach tejto "salvatorky". Vo vedľajšom Šindliari je ďalší dostupný prameň - Sultánka. Vyhľadávaným miestom je tiesňava zvaná Lačnovský kaňon s obnoveným turistickým značením. Dá sa odtiaľ prejsť aj do Kopytovskej doliny, kde je kemp (niekdajší pioniersky tábor). V Lipovciach leží aj jediná sprístupnená jaskyňa v Prešovskom okrese - Zlá diera.
Zlej diere chýbajú Poliaci
"Pokles návštevnosti cítime aj u nás. Minulý rok sme na tom boli pomerne dobre, nešli sme do mínusu. Verím, že tak to bude aj tohto roku, žijeme takpovediac z ruky do úst," povedal pre Korzár správca jaskyne Rudolf Košč.
V tejto sezóne poklesla návštevnosť jaskyne asi o štvrtinu. Pomerne veľa turistov chodí z Litvy, prichádzajú aj Rusi, samozrejmosťou sú Česi, Maďari a Poliaci. Práve Poliakov však toto leto prišlo pre nevýhodný kurz eura a zlotého o 30 percent menej. "Slovenských turistov by mohlo chodiť viac, ale je ich stabilné množstvo," podotkol Košč s tým, že - paradoxne - nechodí veľa Prešovčanov, ktorí to majú pod nosom.
Zlá diera ponúka základnú prehliadku jaskyne i náročnejšiu - zvanú Labyrint. V súčasnosti má problém aj s nedostatkom študentiek - brigádničiek na sprevádzanie jaskyňou. Problém vidí Rudolf Košč aj v nedostatočnej propagácii cestovného ruchu v Prešovskom kraji. "Ľudia aj prídu, ale nevedia o nás nič," konštatoval správca Zlej diery a dodal, že zákazníkov si udržiavajú vďaka svojpomocným marketingovým aktivitám.
Kemp prežíva vďaka táborom
"Výrazný pokles návštevníkov nepociťujeme. Azda v tom, že ľudia sa viac zaujímajú o ceny služieb, rozmýšľajú, čo si objednať. Ten pokles nie je taký aj preto, lebo sme dosť orientovaní na deti a mládež a cenovo prístupných ubytovacích zariadení pre túto kategóriu nie je veľa," povedal Oto Kandráč, predseda občianskeho združenia Kopytovská a správca kempu v Kopytovskej doline.
Väčšinu návštevníkov tvoria objednávky detských táborov. Chodia aj individuálni návštevníci, ktorým vedia poskytnúť turistického sprievodcu, aj pre nich vytvoriť týždenný turistický program. V Kopytovskej doline majú aj kone a malý bazén, hlavným tromfom je však samotná príroda. "Prostredie samo osebe stojí za to," povedal O. Kandráč. V rámci združenia tu organizujú s chatármi viacero podujatí, ako sú turnaje v mariáši, v Človeče, nehnevaj sa, čistenie doliny, chatársky ples či mikulášske posedenie.
Návštevnosť ubytovacích zariadení
Štatistici už vyhodnotili návštevnosť ubytovacích zariadení na území Prešovského kraja za minulý rok. Aká teda bola situácia pred začiatkom krízy? Ako informovala Dana Jakubčová z prešovského pracoviska Štatistického úradu (ŠÚ) SR, v ubytovacích zariadeniach Prešovského kraja prenocovalo asi 736-tisíc hostí, čo predstavuje 18 percent z celoslovenskej návštevnosti (4 083-tisíc hostí). Slováci sa podieľali na návštevnosti 59,2 percenta a zahraniční návštevníci 40,8 percenta.
Najnavštevovanejším okresom (s počtom 447-tisíc návštevníkov) bol Poprad, čo je logické, keďže sú tam Vysoké Tatry. Na druhom mieste skončil okres Prešov s počtom 62-tisíc hostí, čo je takmer totožné s ďalším podtatranským okresom - Kežmarkom. Nasledujú okresy Stará Ľubovňa (44-tisíc) a Bardejov (43-tisíc). Najmenej ľudí sa ubytovalo v okresoch Medzilaborce (3-tisíc) a Svidník (4-tisíc).
"Najvyššia návštevnosť okresu Poprad sa odzrkadlila aj na tržbách, ktoré dosiahli hodnotu vyše 31-tisíc eur, čo je 67,1 percenta z celokrajského objemu. Návštevník za ubytovanie v tomto okrese zaplatil v rámci kraja najvyššiu priemernú cenu, a to 22 eur. Takú istú priemernú cenu zaplatili aj návštevníci v okrese Prešov. Najlacnejšie sa ubytovali hostia v okrese Svidník, a to v priemernej cene 8 eur," konštatovala Dana Jakubčová a pokračovala: "Návštevník prenocoval v ubytovacích zariadeniach Prešovského kraja v dĺžke 3,3 dňa. Najdlhšie pobyty boli zaznamenané v okrese Bardejov, kde sa zdržali hostia 6,7 dňa a v okrese Stará Ľubovňa s dĺžkou pobytu 4,9 dňa."
Na území kraja vlani poskytovalo služby návštevníkom 625 ubytovacích zariadení zaradených do štatistického zisťovania. "Hostia mali k dispozícii 10 989 izieb s 30 152 lôžkami vrátane príležitostných. Svojimi kapacitami najväčšie možnosti na prenocovanie poskytlo 103 hotelov a motelov s 5 126 izbami a 12 673 lôžkami. Najpočetnejšia skupina 160 ostatných hromadných ubytovaní (mimo ubytovaní v súkromí) zahŕňala kempingy, rekreačné podnikové zariadenia a iné zariadenia, ktoré vyčleňujú lôžkovú kapacitu pre cestovný ruch. Ďalšiu najpočetnejšiu skupinu, ktorá poskytovala ubytovanie v rámci kraja, tvorili penzióny v počte 132. Prevádzkovateľmi uvedených zariadení sú právnické osoby a fyzické osoby - súkromní podnikatelia," dodala D. Jakubčová.
Okolie Lipoviec
Kopytovská dolina - Nachádza sa na úpätí „podkovy", ktorú tvoria pohoria Bachureň a Branisko. Pokojné miesto obkolesené lesmi. Nachádzajú sa v nej roklinové tiesňavy a vodopády.
Zlá diera - Jediná sprístupnená jaskyňa prešovského regiónu. Hoci geomorfologicky spadá do flyšového pohoria Bachureň, je vytvorená v krasovej šošovke, ktorá sem zasahuje zo susedného Braniska. Je zimoviskom netopierov.
Lipovce - Dedina známa výskytom minerálnych prameňov, ktorej súčasťou je aj osada Lačnov, rezervácia ľudovej architektúry. Západne od obce sa nachádza Lipovecký hrad.
Lačnovská tiesňava - Známa je pod názvom Lačnovský kaňon. Je to vyše dvojkilometrová tiesňava Lačnovského potoka v severovýchodnom výbežku pohoria Branisko, vytvorená prevažne v dolomitoch, ale aj vápencoch. Ponúka pekné zážitky, prechod tiesňavou trocha pripomína populárne rokliny v Slovenskom raji. Celé územie patrí do Národnej prírodnej rezervácie Kamenná Baba s piatym stupňom ochrany so skalnými útvarmi ako Mojžišov stĺp alebo Vrátnica.
Búče (1 005 m n. m.) - Lúčnatý vrchol v pohorí Bachureň nad Lačnovom s nádhernými výhľadmi. Na svahoch je známe lyžiarske stredisko.
Sdílet článek na sociálních sítích
