Čtvrtek, 28. března 2024

Boli sme v Johannesburgu

Boli sme v Johannesburgu
Komentár ku skončenému Summitu o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. Ľudia a voda, Košice Tlačová správa, Košice, 10.09.2002. Aktivity Ľudia a voda na Svetovom Summite v Johannesburgu: 21.-23.08.2002 – „Občianske aktivity pre celospoločenskú zodpovednosť“ – Medzinárodná konferencia organizovaná Ground Work z Juhoafrickej republiky s prednáškou „Skúsenosti občianskej účasti na vypracovávaní Regionálnej Agendy 21 v okresoch Levoča a Sabinov“ 24.-25.08.2002 – „Ktorou cestou sa uberá Svetový Summit pre trvalo udržateľný rozvoj“ – medzinárodná rozprava organizovaná kanadským Medzinárodným fórom pre globalizáciu, prednáška „Hlas vody zo Slovenska: Zastavme vysušovanie kontinentov“ 27.-29.08.2002 – Svetový hearing pre podporu trvalo udržateľného rozvoja, prednáška „Voda pre zastavenie globálneho otepľovania“ 30.08.2002 – Workshop „Klimatické zmeny a udržateľný rozvoj“, prednáška „Vplyv manažmentu povodí na zvyšovanie rizík výskytu extrémnych živelných pohrôm“ 01.09.2002 – Prednáška vo Waterdome „Voda pre zastavenie globálneho otepľovania“ 28.08.- 05.09.2002 – Exhibícia Ľudia a Voda vo Waterdome „Hlas vody zo Slovenska“ a prezentácia publikácie „Voda pre tretie tisícročie“ Minulý týždeň skončil summit o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. Summit sa v globálnej stratégii zaviazal k roku 2015 na planéte Zem znížiť počet ľudí bez prístupu k vode a kanalizácie z terajších dvoch miliárd na jednu miliardu ľudí, obnoviť stavy rýb v moriach a oceánoch, postupne prejsť k obnoviteľným zdrojom energie, zaistiť prístup chudobných zemí na poľnohospodárske trhy vyspelých zemí, bojovať proti korupcii, presadzovať demokraciu a vládu zákona, previesť dotácie výroby energie z jadrových a fosílnych palív na spracovanie ekologických zdrojov, vytvoriť fond solidarity s cieľom znížiť množstvo ľudí zarábajúcich denne menej ako jeden dolár i razantne znížiť vymieranie živočíšnych druhov. Toto sú najpodstatnejšie ciele riešiť závažné problémy civilizácie na plante Zem. Sú to v podstate dobré zámery. Ak by sa podarilo naplniť tiezto predsavzatia, mohli by sme konštatovať, že ľudstvo je na dobrej ceste k udržateľnému rozvoju, že sa riešia problémy biedy, že sú dodržiavané základné podmienky pre dôstojný život občanov na Modrej planéte. Či je to tak môžme sa bližišie pozrieť na príklade zámeru znížiť počet ľudí bez prístupu k vode zo súčasných dvoch na jeden miliárd k roku 2015. Stratégia vodných zdrojov pre chudobné krajiny je postavená na investíciách do budovania vodných nádrží v krajinách tretieho sveta v horských oblastiach so zabezpečením distribúcie vody do vysušených oblastí, predovšetkým do megacentier. Najmegalomanskejším projektom tohto typu je výstavba vodných nádrží v horskom štáte Lesoto (30.000 km2) uprostred Juhoafrickej republiky s investičným nákladom viac ako 12 mld. USD pre obyvateľstvo miest, poľnohospodárstvo i priemysel vo vysušenej Juhoafrickej republike, ktorá vplyvom urbanizácie sa naďalej neúmerne vysušuje. Každým rokom sa z urbanizovaných megacentier Juhoafrickej republiky strácajú stovky miliónov kubíkov dažďových vôd, ktoré pred urbanizáciou doplňovali zásoby vodných zdrojov v povodiach i zúčastňovali sa hydrologického cyklu, čím boli zrážky rovnomernejšie rozdelené v čase i priestore. Výsledkom procesu vysušovania krajiny je časová a priestorová zmena rozdelenia zrážok, podobne ako na Slovensku. Pribúdajú extrémne zrážky v horských oblastiach a prevažne v letnom období a s poklesávajú zrážky v nížinách a taktiež sa predlžujú obdobia bez dažďa. To je „dobré“ pre horský štát Lesoto, ktorý môže v plánovaných priehradách túto vodu zachytávať a potom ju za peniaze distribuovať do Juhoafrickej republiky, tam kde v minulosti voda prirodzene sa vo forme dažďa dostala. Z „kšeftu“ na investíciách do Lesotských priehrad sa živí množstvo vplyvných ľudí z finančného i vodohospodárskeho priemyslu po celom svete. Preto je potrebné nahlas upozorniť, že uvádzaný projekt výstavby priehrad v Lesote je v hlbokom rozpore pomôcť napĺňať prijatý dokument v Johannesburgu. Je to preto, lebo navrhovaný projekt nerieši príčiny problémov nedostatku vody, ale iba dôsledky v Juhoafrickej republike, kde nezamestanosť presahuje 60%. Tento a jemu podobné projekty v treťom svete je vo svojej podstate proti záujmom Juhoafrickej republiky, pretože problémy nedostatku vody sa budú naďalej prehlbovať, aj keby sa investovalo do výstavby ďalších vodných nádrží pre vytvorenie vodných zdrojov tam kde sú. Na základe poznania súčasného stavu a orientácie svetového vodohospodárskeho priemyslu je možné konštatovať, že do roku 2015 absolútne nereálne znížiť počet ľudí bez prístupu k vode na úroveň jednej miliardy, ako je v prijatom dokumente v Johanesburgu, ba práve naopak, počet ľudí na celom svete bez prístupu k vode zo súčasných dvoch miliárd sa zvýši minimálne na 3 miliardy. Na prvý pohľad sa zdá, že je to začarovaný kruh z ktorého nie je východisko. Ak sa hlbšie zamyslíme nad tým, že príčinou problému nedostatku vody je vysušovanie krajiny neúmernou urbanizáciou a spriemyselňovaním krajiny, potom riešenie je jednoduché. Zastaviť vysušovanie! Zastaviť vysušovanie krajiny je oveľa zložitejšie, ako postaviť priehradu, pretože postaviť priehradu je lukratívna vysokozisková objednávka pre stavebný priemysel. Naopak zastaviť vysušovanie krajiny je nenáročná drobná práca terénnych úprav napríklad nezamestnaných. Ak by Svetová banka investovala 12 mld. USD do zastavenia vysušovania Juhoafrickej republiky, namiesto výstavby priehrad, potom by bolo možné na platové podmienky Juhoafrickej republiky (400 Randov = 10 USD) zamestnávať 10 rokov viac ako 2 mil. nezamestnaných na programe zastavenia vysušovania krajiny. Pre zaujímavosť, týmto programom by bolo možné vrátiť do hydrologického cyklu viac ako 50 miliárd m3 vody. Výsledkom tohto programu by bolo viac vody v krajine, neboli by problémy s vodnými zdrojmi, s povodňami i so suchom, posilnila by sa biodiverzita i prírodný produkčný potenciál, rozvinul by sa potravinový program i ďalšie väzby udržateľného rozvoja lokálnej ekonomiky, zmiernili by sa extrémne výkyvy počasia. Problém je však v jedinom. Takáto stratégia pre chudobný svet je neprípustná, pretože mocní tohto sveta by stratili vo svete svoje dominantné pozície a mohlo by sa stať, že by sa naplnili aj ďalšie dôležité body Johannesburského dokumentu, a to prístup chudobných štátov na poľnohospodárske trhy vyspelých štátov, radikálne by poklesla korupcia v rozvojových štátoch, nebolo by potrebné vytvárať fondy solidarity s cieľom znížiť do roku 2015 množstvo ľudí zarábajúcich menej ako jeden dolár denné, ba dokonca by bolo možné obnoviť stavy rýb v moriach a oceánoch, pretože obnovovaním vodných zdrojov v ekosystémoch na súši by bolo možné posilniť produkciu sladkovodných rýb ako súčasť udržateľnej lokálnej ekonomiky. 10/09/2002 (Michal Kravčík - Ľudia a Voda) Michal Kravčík, Ľudia a voda tel./fax: 055 6428 184 mobil: 0905 482 099 e-mail: mvolav@changenet.sk url: www.ludiaavoda.sk
Sdílet článek na sociálních sítích

Partneři

Asekol - zpětný odběr vysloužilého elektrozařízení
Ekolamp - zpětný odběr světelných zdrojů
ELEKTROWIN - kolektivní systém svetelné zdroje, elektronická zařízení
EKO-KOM - systém sběru a recyklace obalových odpadů
INISOFT - software pro odpady a životní prostředí
ELKOPLAST CZ, s.r.o. - česká rodinná výrobní společnost která působí především v oblasti odpadového hospodářství a hospodaření s vodou
NEVAJGLUJ a.s. - kolektivní systém pro plnění povinností pro tabákové výrobky s filtry a filtry uváděné na trh pro použití v kombinaci s tabákovými výrobky
E.ON Energy Globe oceňuje projekty a nápady, které pomáhají šetřit přírodu a energii
Ukliďme Česko - dobrovolnické úklidy
Kam s ním? - snadné a rychlé vyhledání míst ve vašem okolí, kde se můžete legálně zbavit nechtěných věcí a odpadů