Prísnejšie limity na vypúšťanie odpadových vôd
Plnenie legislatívnych podmienok v oblasti ochrany životného prostredia si od
firiem vyžaduje vysoké investície. S blížiacim sa vstupom Slovenska do EÚ sa
tieto otázky dostávajú ešte viac do popredia. Podnik musí ustrážiť ich plnenie,
aby nemusel čeliť dodatočným sankciám, no zároveň to nesmie byť na úkor jeho
finančnej politiky. Uviedol to prezident Asociácie priemyselnej ekológie na
Slovensku a generálny riaditeľ spoločnosti Kappa Štúrovo Ľuboš Lopatka.
Predstavitelia asociácie tvrdia, že razantné investície si v tomto období
vyžaduje najmä znečistenie vôd. Podľa Ľ. Lopatku je hlavným dôvodom zladenie
slovenskej legislatívy s európskou, resp. nový zákon o vodách, ktorý určuje
prísnejšie limity na vypúšťanie odpadových vôd. Konkrétne Kappa v tejto
súvislosti pripravuje projekt v hodnote 4,7 milióna eur. Experti sa zhodujú, že
ochrana vôd sa oproti iným oblastiam životného prostredia zanedbávala v
najväčšej miere. Táto problematika sa dlho riadila zákonom o vodách z roku 1973
a súvisiacimi predpismi, z ktorých podstatná časť bola prijímaná tiež v
sedemdesiatych rokoch. Zákon sa novelizoval až vlani, teda po takmer tridsiatich
rokoch. S tým sa podľa riaditeľa odboru životného prostredia Slovenských
elektrární Branislava Mihályho spájajú aj súčasné problémy priemyselnej sféry.
Ako pripomenul, padli všetky výnimky na vypúšťanie vôd, ktoré dovoľovali
podnikom, mestám a obciam vypúšťať odpadové vody nad rámec limitov stanovených
zákonom. \"To v konečnom dôsledku znamená technicky a ekonomicky vyriešiť tento
problém a investovať do čistenia vôd,\" dodal. Nový zákon priniesol so sebou
niekoľko prechodných období. Objem investičných prostriedkov, ktoré bude musieť
priemyselná a komunálna sféra investovať do roku 2015, je podľa B. Mihályho
ťažké odhadnúť. Ako však pripustil, rádovo sa táto suma bude pohybovať v
desiatkach miliárd korún. Súčasná environmentálna legislatíva vymedzuje
priemyslu mantinely, ktoré regulujú jeho správanie pri vypúšťaní odpadových vôd
a nakladaní s nebezpečnými látkami. K ochrane životného prostredia však podľa
generálneho riaditeľa asociácie Pavla Jecha prispievajú aj dobrovoľné nástroje
uplatňované v podnikovej praxi, napríklad zavádzanie systémov environmentálneho
manažérstva. Situácia stále nie je dobrá Podľa organizácie Greenpeace sú vážnym
problémom znečisťovania vôd na Slovensku nielen chýbajúce komunálne čistiarne
odpadových vôd, ale aj priemyselné odpadové vody. Aj napriek investíciám časti
priemyslu do ekologizácie výroby, situácia ešte stále nie je uspokojivá. Svedčí
o tom nielen vysoký stupeň znečistenia mnohých úsekov riek. Prakticky neznámou
oblasťou je znečisťovanie obzvlášť škodlivými látkami. Okrem spomínaných
legislatívnych noriem budú mať podniky povinnosť splniť aj podmienky novej
Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC, ktorá stanovuje zoznam prioritných látok.
Podľa prieskumov sa mnohé z týchto látok nachádzajú v odpadových vodách z
priemyslu, pričom problém predstavujú predovšetkým alkylfenoly, ftaláty či
polycyklické aromatické uhľovodíky. Prechodné obdobia vyplývajúce zo zákona o
vodách 31. 12. 2006 končí lehota pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s
obsahom obzvlášť škodlivých látok 31. 12. 2009 sa končí lehota pri vypúšťaní
priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok 31. 12. 2010 zaniká
platnosť povolenia pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd z
aglomerácií nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov 31. 12. 2015 zaniká platnosť
povolenia pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd z
aglomerácií od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov Zdroj: SE, a. s.
Plnenie legislatívnych podmienok v oblasti ochrany životného prostredia si od firiem vyžaduje vysoké investície. S blížiacim sa vstupom Slovenska do EÚ sa tieto otázky dostávajú ešte viac do popredia. Podnik musí ustrážiť ich plnenie, aby nemusel čeliť dodatočným sankciám, no zároveň to nesmie byť na úkor jeho finančnej politiky. Uviedol to prezident Asociácie priemyselnej ekológie na Slovensku a generálny riaditeľ spoločnosti Kappa Štúrovo Ľuboš Lopatka.
Predstavitelia asociácie tvrdia, že razantné investície si v tomto období vyžaduje najmä znečistenie vôd. Podľa Ľ. Lopatku je hlavným dôvodom zladenie slovenskej legislatívy s európskou, resp. nový zákon o vodách, ktorý určuje prísnejšie limity na vypúšťanie odpadových vôd. Konkrétne Kappa v tejto súvislosti pripravuje projekt v hodnote 4,7 milióna eur.
Experti sa zhodujú, že ochrana vôd sa oproti iným oblastiam životného prostredia zanedbávala v najväčšej miere. Táto problematika sa dlho riadila zákonom o vodách z roku 1973 a súvisiacimi predpismi, z ktorých podstatná časť bola prijímaná tiež v sedemdesiatych rokoch. Zákon sa novelizoval až vlani, teda po takmer tridsiatich rokoch.
S tým sa podľa riaditeľa odboru životného prostredia Slovenských elektrární Branislava Mihályho spájajú aj súčasné problémy priemyselnej sféry. Ako pripomenul, padli všetky výnimky na vypúšťanie vôd, ktoré dovoľovali podnikom, mestám a obciam vypúšťať odpadové vody nad rámec limitov stanovených zákonom. \"To v konečnom dôsledku znamená technicky a ekonomicky vyriešiť tento problém a investovať do čistenia vôd,\" dodal. Nový zákon priniesol so sebou niekoľko prechodných období. Objem investičných prostriedkov, ktoré bude musieť priemyselná a komunálna sféra investovať do roku 2015, je podľa B. Mihályho ťažké odhadnúť. Ako však pripustil, rádovo sa táto suma bude pohybovať v desiatkach miliárd korún.
Súčasná environmentálna legislatíva vymedzuje priemyslu mantinely, ktoré regulujú jeho správanie pri vypúšťaní odpadových vôd a nakladaní s nebezpečnými látkami. K ochrane životného prostredia však podľa generálneho riaditeľa asociácie Pavla Jecha prispievajú aj dobrovoľné nástroje uplatňované v podnikovej praxi, napríklad zavádzanie systémov environmentálneho manažérstva.
Situácia stále nie je dobrá
Podľa organizácie Greenpeace sú vážnym problémom znečisťovania vôd na Slovensku nielen chýbajúce komunálne čistiarne odpadových vôd, ale aj priemyselné odpadové vody. Aj napriek investíciám časti priemyslu do ekologizácie výroby, situácia ešte stále nie je uspokojivá. Svedčí o tom nielen vysoký stupeň znečistenia mnohých úsekov riek. Prakticky neznámou oblasťou je znečisťovanie obzvlášť škodlivými látkami. Okrem spomínaných legislatívnych noriem budú mať podniky povinnosť splniť aj podmienky novej Rámcovej smernice o vode 2000/60/EC, ktorá stanovuje zoznam prioritných látok. Podľa prieskumov sa mnohé z týchto látok nachádzajú v odpadových vodách z priemyslu, pričom problém predstavujú predovšetkým alkylfenoly, ftaláty či polycyklické aromatické uhľovodíky.
Prechodné obdobia vyplývajúce zo zákona o vodách
31. 12. 2006 končí lehota pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s obsahom obzvlášť škodlivých látok
31. 12. 2009 sa končí lehota pri vypúšťaní priemyselných odpadových vôd s obsahom škodlivých látok
31. 12. 2010 zaniká platnosť povolenia pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd z aglomerácií nad 10 000 ekvivalentných obyvateľov
31. 12. 2015 zaniká platnosť povolenia pri vypúšťaní komunálnych odpadových vôd do povrchových vôd z aglomerácií od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov
Zdroj: SE, a. s.
Sdílet článek na sociálních sítích