Voda môže zabrániť globálnemu otepľovaniu
Globálne otepľovanie a klimatické zmeny nezvráti len znižovanie vypúšťania
skleníkových plynov do ovzdušia. „Prílišné sústredenie sa len na problematiku
skleníkových plynov nepovedie ku kýženému cieľu – zníženiu otepľovania.
Zanedbávanie vplyvu využívania krajiny na stav vody v ekosystémoch - voda je
prirodzený termoregulátor - vedie k chybným interpretáciám klimatickej zmeny,“
uviedol dnes na tlačovej besede v Košiciach líder mimovládnej organizácie Ľudia
a Voda a nositeľ prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny Michal Kravčík.
Zdôraznil, že treba vyvinúť snahu, aby čo najmenej dažďovej vody odtieklo
kanálmi do morí a čo najviac jej absorbovala súš – kontinenty.
„Tým sa obnoví prirodzený kolobeh vody – malý vodný cyklus, ktorý narušil človek
svojou činnosťou v krajine. Súčasne eliminuje extrémne výkyvy počasia,“ povedal
Kravčík.
Novinárov informoval, že v spolupráci s ďalšími autormi sa začína s prípravou
monografie a náučného filmu s pracovným názvom Voda pre globálne ochladzovanie.
Pripravujú aj celosvetový program Nechaj dažďovú vodu v krajine. „Ich
prostredníctvom chceme čo najširšej verejnosti ozrejmiť, prečo a ako je potrebné
zrealizovať spomínané kroky a čo hrozí v prípade, že k ich realizácii nedôjde,“
informoval Kravčík.
Podľa vyjadrenia Kravčíka dôsledné presadenie Kjótskeho protokolu do praxe bez
snahy meniť spôsoby využívania krajiny a obnovy malého vodného cyklu na
kontinentoch spôsobí eskaláciu otepľovania klímy natoľko, že sa naplnia
najpesimistickejšie scenáre klimatickej zmeny približne o 50 rokov skôr – už v
2050.
„Riešením je ochladzovanie klímy dažďovou vodou. Komplexným zavodňovaním
kontinentov dažďovou vodou je možné dosiahnuť ochladenie klímy na úroveň 60.
rokov 20. storočia v priebehu desiatich rokov,“ tvrdí Kravčík.
Globálne otepľovanie a klimatické zmeny nezvráti len znižovanie vypúšťania skleníkových plynov do ovzdušia. „Prílišné sústredenie sa len na problematiku skleníkových plynov nepovedie ku kýženému cieľu – zníženiu otepľovania. Zanedbávanie vplyvu využívania krajiny na stav vody v ekosystémoch - voda je prirodzený termoregulátor - vedie k chybným interpretáciám klimatickej zmeny,“ uviedol dnes na tlačovej besede v Košiciach líder mimovládnej organizácie Ľudia a Voda a nositeľ prestížnej Goldmanovej environmentálnej ceny Michal Kravčík. Zdôraznil, že treba vyvinúť snahu, aby čo najmenej dažďovej vody odtieklo kanálmi do morí a čo najviac jej absorbovala súš – kontinenty.
„Tým sa obnoví prirodzený kolobeh vody – malý vodný cyklus, ktorý narušil človek svojou činnosťou v krajine. Súčasne eliminuje extrémne výkyvy počasia,“ povedal Kravčík.
Novinárov informoval, že v spolupráci s ďalšími autormi sa začína s prípravou monografie a náučného filmu s pracovným názvom Voda pre globálne ochladzovanie. Pripravujú aj celosvetový program Nechaj dažďovú vodu v krajine. „Ich prostredníctvom chceme čo najširšej verejnosti ozrejmiť, prečo a ako je potrebné zrealizovať spomínané kroky a čo hrozí v prípade, že k ich realizácii nedôjde,“ informoval Kravčík.
Podľa vyjadrenia Kravčíka dôsledné presadenie Kjótskeho protokolu do praxe bez snahy meniť spôsoby využívania krajiny a obnovy malého vodného cyklu na kontinentoch spôsobí eskaláciu otepľovania klímy natoľko, že sa naplnia najpesimistickejšie scenáre klimatickej zmeny približne o 50 rokov skôr – už v 2050.
„Riešením je ochladzovanie klímy dažďovou vodou. Komplexným zavodňovaním kontinentov dažďovou vodou je možné dosiahnuť ochladenie klímy na úroveň 60. rokov 20. storočia v priebehu desiatich rokov,“ tvrdí Kravčík.
„Tým sa obnoví prirodzený kolobeh vody – malý vodný cyklus, ktorý narušil človek svojou činnosťou v krajine. Súčasne eliminuje extrémne výkyvy počasia,“ povedal Kravčík.
Novinárov informoval, že v spolupráci s ďalšími autormi sa začína s prípravou monografie a náučného filmu s pracovným názvom Voda pre globálne ochladzovanie. Pripravujú aj celosvetový program Nechaj dažďovú vodu v krajine. „Ich prostredníctvom chceme čo najširšej verejnosti ozrejmiť, prečo a ako je potrebné zrealizovať spomínané kroky a čo hrozí v prípade, že k ich realizácii nedôjde,“ informoval Kravčík.
Podľa vyjadrenia Kravčíka dôsledné presadenie Kjótskeho protokolu do praxe bez snahy meniť spôsoby využívania krajiny a obnovy malého vodného cyklu na kontinentoch spôsobí eskaláciu otepľovania klímy natoľko, že sa naplnia najpesimistickejšie scenáre klimatickej zmeny približne o 50 rokov skôr – už v 2050.
„Riešením je ochladzovanie klímy dažďovou vodou. Komplexným zavodňovaním kontinentov dažďovou vodou je možné dosiahnuť ochladenie klímy na úroveň 60. rokov 20. storočia v priebehu desiatich rokov,“ tvrdí Kravčík.
Zdroj:HN.sk
Sdílet článek na sociálních sítích