Slovensko nie je odpadový kôš

Z hľadiska skladby a hygienického štandardu potravín nás Európska únia vníma ako bezpečnú krajinu, tvrdí Dušan Hlinka, námestník riaditeľa Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR. Európa sa nestačí spamätúvať z potravinových škandálov. Naposledy prežila šok z údajne rakovinotvorných hormónov pridávaných do krmiva ošípaných. Kedy na pultoch obchodov s potravinami vybuchne ďalšia časovaná bomba? Každá potravinová havária priťahuje médiá, ale zároveň zostruje aj kontrolu, ktorá má garantovať bezpečnosť potravín. Množstvo posledných odhalení súvisí s rastúcou účinnosťou kontroly. Dnes sa rozšíril vejár látok, ktoré sú pravidelne skúmané a skúšané v potravinách. Zachytávajú sa ďalšie a ďalšie látky, o ktorých sme predtým nevedeli. To vysvetľuje aj väčší počet zistených narušení. Po sérii škandálov však spotrebiteľ nadobúda presvedčenie, že výrobcovia používajú všetko, čo zvyšuje výrobu a predajnosť výrobkov. Do akej miery je to príznačné pre západnú Európu a do akej pre nás? Môže to byť čistý proces, ak sa látky dopredu skúšajú a vieme, čo sa do potravín pridáva. Zoznam prídavných látok je súčasťou európskej legislatívy a samozrejme aj slovenskej. Máme dovolené látky, ktoré sa môžu pridávať na zlepšenie akosti, vzhľadu i chuti výrobkov. Nekalosť sa nedá vylúčiť - vždy sa nájdu výrobcovia, čo pridajú látky, ktoré nemajú z aspektu zdravotnej neškodnosti už taký nevinný charakter. Západoeurópania sú presvedčení, že ak je možná kontaminácia potravín cudzorodých látok u nich, potom oveľa väčšia pravdepodobnosť je vo východnej Európe. Aká je situácia na Slovensku? Ak aj nie všetci občania Európskej únie, ale bruselskí úradníci celkom určite rozlišujú rozdiely medzi kandidátskymi krajinami. Rozhodne si nemyslím, že by Česko a Slovensko zaraďovali medzi krajiny, ktoré sú nebezpečné. Skôr naopak, mali sme už aj predtým slušný hygienický štandard a z hľadiska skladby výrobkov dokonca bezpečný štandard. Bezpečný preto, lebo u nás sa používali vo veľkom zastúpení len prírodné suroviny, umelé látky sa používali a používajú vždy menej, ako je to bežné v západnej Európe. Pre Brusel teda nie sme neznámou krajinou. Iné je, že naše potravinárske prevádzky nie sú ešte technologicky také dobudované, ako je štandard únie. Nie pre hrubé hygienické nedostatky, ale pre určité technologické a stavebné nedostatky naše závody nemajú európske čísla. Z aspektu potravinovej bezpečnosti nás však únia vníma ako bezpečnú krajinu. Slovenskí odborníci dokonca dlho tvrdili, že viaceré naše hygienicko-veterinárne predpisy sú prísnejšie ako v únii. Stačilo však zavedenie monitoringu BSE a odrazu sme mali na svete desať prípadov. To vari nebola náhoda. No predovšetkým desať pozitívne testovaných kráv sa neobjavilo odrazu, ale ako výsledok ročného intenzívneho skúmania. Celý systém kontroly BSE uplatňovaný na Slovensku je cieľovým riešením Európskej únie, sama ho ešte nemá vo všetkých krajinách. Preto si môžeme dovoliť skrmovať živočíšne múčky zo zdravých zvierat v chovoch ošípaných a hydiny. Pri hovädzom dobytku boli aj sú živočíšne múčky pochopiteľne zakázané. Aký je rozdiel medzi nami a úniou, keď tu aj tam sú šialené kravy? Zatiaľ čo my môžeme múčky skrmovať, pretože sme splnili všetky podmienky plynúce z rozhodnutia Rady Európy, únia ich skrmovať nepovolila, pretože nemôže vylúčiť zámenu - krížovú kontamináciu rizikových materiálov. Preto rozhodla o dočasnom vylúčení živočíšnych múčok z krmív pre ošípané a hydinu. Na rozdiel od Slovenska nie všetky krajiny EÚ plnia smernicu Rady Európy. To čo hovoríte, je pekné, ale pri prvom prípade BSE došlo k nepochopiteľnému zlyhaniu veterinárnej lekárky. Mäso sa dostalo až do obchodnej siete. A vo februári t. r. zakázali dovoz čínskej hydiny v EÚ, Maďarsku aj Česku. Len Slovensko malo iný meter. Prečo? Bez toho aby som ospravedlňoval lekárku - zlyhávajú aj skúsení šoféri, piloti. Pri dovoze čínskeho hydinového mäsa nemôže byť ani reči o jeho zdravotnej škodlivosti. Treba rozlišovať, ktoré opatrenia sú obchodné a ktoré skutočne na zaistenie potravinovej bezpečnosti. Únia vtedy síce zakázala dovoz jatočnej hydiny z Číny, pričom pozitívne nálezy antibiotík našli pri morských mäkkýšoch a kôrovcoch, nie pri jatočnej hydine. Náš kontrolný systém vylúčil, že hydinové mäso dovážané z Číny bolo zdravotne škodlivé. Napokon samotné opatrenie EÚ trvalo šesť týždňov, potom sa dovozy obnovili. . Z Činy je však teraz dovoz hydiny pozastavený. Prečo? Netreba za tým vidieť nič iné, len požadovanie ďalších garancií zo strany Čínskej republiky. Takých záruk, ktoré my už pri výrobe hydiny zabezpečujeme, napríklad pri skrmovaní živočíšnych múčok. A kde ste mali istotu, že Číňania nepodávali živočíšnu múčku, ktorá nevyhovuje našim štandardom, aj hydine, čo sa predtým dovážala? Ide o uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti. Poznanie sa posúva, teda aj hranica bezpečnosti sa zvyšuje. Vylučujú sa aj prvky, ktoré sme niekedy považovali za úplne bezpečné. To však neznamená, že tak vyrábané potraviny, aj u nás boli niekedy tak vyrábané, boli zdravotne škodlivé. Včera bezpečné, dnes nie. V únii zrejme aj preto po každom škandále zavládne hygienicko-veterinárna panika. Tá je okrem strachu z imigrantov jedným z hlavných zdrojov protirozširovacích nálad medzi občanmi únie. Východu jednoducho nedôverujú. Čím môže Slovensko presvedčiť Európu, že produkuje naozaj zdravotne bezchybné potraviny? Po prvé, únia si predsa robí účinnú kontrolu dovezených produktov. Pozastavenia dovozu potravín zo Slovenska prakticky v únii neexistujú, čo potvrdzuje našu kvalitu. Nevyvážame veľa, ale to, čo vyvážame, je skutočne kvalitné. Žiaľ, domáca výroba tak poklesla, že slovenský trh je nedostatkový. Nad vývozmi prevládajú dovozy. Zo živočíšnych výrobkov je objemnejší len vývoz syrov. Občas počuť, že Slovensko je odpadovým košom málokvalitných textilných a obuvníckych výrobkov, ale aj na dovážané potraviny majú niektorí ťažké srdce. Dovoz koľkých tovarov je pozastavený a z akých krajín najviac? Čo sa týka živočíšnych výrobkov, ktoré podliehajú veterinárnej kontrole, nemôžem potvrdiť, že sme odpadový kôš. Naši dovozcovia si vyberajú. Vedia, že dovozy prechádzajú cez sieť karanténnych skladov, kde ich podrobujeme dôsledným analýzam. Musia preukázať znaky, ktoré požaduje náš potravinový kódex. Nemáme veľa dovozov, ktoré sme museli zlikvidovať. A keď sme likvidovali, išlo o nakazenie infekčnými látkami. Napríklad bravčové kože napadnuté salmonelózou. Konské mäso z Poľska zasa pre vyšší obsah ťažkých kovov. Pri rastlinných výrobkoch Slovensko podpísalo už kapitolu o voľnom pohybe tovaru. Tam sa nám obvykle tovary dostávajú do obchodnej siete. Nemáme na ne nástroj predbežného zadržania a vyšetrenia ako pri živočíšnych výrobkoch. Pravda, rizikovosť potravín rastlinného pôvodu je oveľa nižšia ako živočíšna. Zdroj: Pravda.sk