Podľa vedcov je súčasný stav v pokalamitnej oblasti Vysokých Tatier dobrý

Vedci zo štyroch krajín sa dnes stretli v Tatranskej Lomnici, aby zhodnotili výsledky päťročného výskumu v pokalamitnej oblasti Vysokých Tatier. V roku 2005 založili veľké plochy, každú o výmere 100 hektárov, ktoré majú charakterizovať vývoj lesného ekosystému vo všetkých jeho zložkách, od klímy cez pôdu, živočíšnu zložku, rastlinstvo až po mikroorganizmy. TASR informoval Peter Fleischer, vedúci Výskumnej stanice Štátnych lesov Tatranského národného parku (ŠL TANAP). Na týchto plochách vedci zisťovali, aké dôsledky má na ekosystém táto veterná kalamita. "Hlavne nás zaujíma, aký ďalší manažment uplatniť na územiach predovšetkým v Tatrách po takýchto udalostiach, ktorých frekvencia sa dá predpokladať a bude stúpať s nástupom globálnych zmien," skonštatoval Fleischer. Ako ďalej uviedol, informácie potrebné pre výskum zbiera viac ako 80 ľudí. V zásade všetci účastníci konštatujú, že vývoj na kalamitných plochách je optimistický, dokonca lepší ako očakávali. Obnova vegetácie, obnova lesa, stabilizácia živočíchov a mikroorganizmov sa dostala do normálu. Za normál považuje stojaci les, ktorý sledujú popri pokalamitných oblastiach. "Vizuálne najlepším prejavom je to, keď vidíte, že vegetácia sa zdvihla, v tom máte už zárodok budúceho lesa. Drevinové zloženie je také, aké by sme si želali mať, teda veľmi podobné prirodzenému zloženiu. Takže to nás napĺňa v akejsi istote, že vývoj je v správnej trajektórii," skonštatoval Fleischer. Na plochách postihnutých kalamitou je podľa jeho slov dobrý stav, čo sa nedá povedať o okolí, teda o lese, ktorý kalamitou priamo poškodený nebol. Ide o mohutné hynutie stromov v dôsledku tlaku podkôrneho hmyzu. Pokračoval, že v Tatrách sme svedkom vysokých teplôt a tiež deficitu zrážok a tieto klimatické podmienky v posledných rokoch nahrávajú lykožrútovi. "Podľa množstva spracovaných stromov napadnutých lykožrútom a vizuálneho odhadu plochy suchárov v 5. stupni ochrany prírody je zrejmé, že lykožrútová kalamita v národnom parku v rovnakej miere ako vlani pokračuje aj v tomto roku," dodal Fleischer. Pavel Cudlín z Akadémie vied v Českých Budějoviciach skonštatoval, že sa tu uskutočnil jeden z najväčších prírodných, krajinne ekologických experimentov. Toto je podľa neho aj dôvod, prečo je záujem z českej strany tieto veci skúmať, a preto tu so študentmi prichádzajú už tri roky. Súhlasí s tvrdením, že dochádza k regenerácii pokalamitnej oblasti. Vedci z Českej republiky sa snažia podľa jeho slov doplniť slovenských kolegov v tých oblastiach výskumu, ktoré sú v Českej republike rozvinuté viac. Poznatky z päťročných výskumov prezentovaných na seminári budú publikované v samostatnom vydaní Štúdie o TANAPe. "V komentároc