Pridrahé triedenie odpadu v Nemecku
Düsseldorf (Christoph Schlautmann) Likvidácia obalov by mohla byť pre nemeckých
spotrebiteľov nielen pohodlnejšia, ale aj o polovicu lacnejšia. Tomu sa však
firmy z oblasti likvidácie odpadu snažia zabrániť a organizácia Duales System
Deutschland AG (DSD) robí všetko pre to, aby sa obaly a zvyškový odpad naďalej
zbierali oddelene. Dokonca aj Spolkový úrad pre ochranu životného prostredia
(UBA) potvrdzuje, že pre triedenie odpadu do žltého vrecka a sivého kontajnera
pre zvyškový odpad neexistuje žiadny technický dôvod. Veľký záujem o zníženie
nákladov na prepravu odpadu pomocou jedného zberného kontajnera však väčšina
majiteľov licencií DSD nemá. V Správnej rade DSD AG majú svoje kreslá najväčšie
podniky z tohto sektora, ktoré zarábajú na každom dodatočnom kontajneri a hoci
sa ich podiel zúžil na 33 %, nezabránilo to vzniku tajných dohôd. Odborníci
predpokladajú, že podobná dohoda vznikla aj pri tohtoročných objednávkach a
keďže DSD výslovne trvá na triedenom zbere odpadu, problém začal riešiť
protimonopolný úrad. Kasselský súd síce pred časom rozhodol v prospech DSD,
keďže sudca mienil ochrániť osvedčený spôsob prevádzky, no o všetkých licenčných
zmluvách sa začína rokovať odznova, takže o osvedčenej prevádzke nemôže byť ani
reči. Navyše technické možnosti boli v roku 1991, keď do platnosti vstupovalo
nariadenie o obaloch, úplne iné než dnes. Odpad sa najprv zhromaždí, biologicky
vysuší a až potom sa triedi a likviduje. Takže z ekonomického hľadiska by stačil
jeden kontajner na každú domácnosť a namiesto priemerných 22 eur ročne na osobu
by Nemci zaplatili menej než polovicu. Tieto kalkulácie nie sú v žiadnom prípade
fiktívne, keďže okres Lahn Dill svoj odpad a v ňom obsiahnuté obaly likviduje
presne týmto spôsobom a podstatne lacnejšie. Na nátlak vlády štátu
Porýnie-Falcko síce DSD takýto pilotný projekt naplánoval, no jeho realizácia
stagnuje. DSD to vysvetľuje tým, že zodpovedná spoločnosť Herhof Umwelttechnik
GmbH má v súčasnosti ekonomické problémy a výsledok pilotného projektu by aj tak
nič nezmenil. Kým DSD trvá na triedenom zbere odpadu, nové prieskumy spochybňujú
úspech žltých vreciek. Na podnet vlády štátu Severné Porýnie-Vestfálsko totiž
odborníci zistili, že systém v skutočnosti spracuje sotva polovicu všetkých
plastových [https://www.kamsnim.cz/categories/plast] obalov. Ako vysvetlila
ministerka životného prostredia tohto štátu Bärbel Höhnová, na základe platnej
smernice totiž DSD nemusí recyklovať 60 % všetkých plastových
[https://www.kamsnim.cz/categories/plast] obalov, ale len 60 % obalov označených
zeleným bodom. Napriek tomu ministerka vyjadrila pochybnosti o triedení odpadu,
keďže polovica obalov aj tak skončí v sivom kontajneri. Zdroj: HNonline
Düsseldorf (Christoph Schlautmann)
Likvidácia obalov by mohla byť pre nemeckých spotrebiteľov nielen pohodlnejšia, ale aj o polovicu lacnejšia. Tomu sa však firmy z oblasti likvidácie odpadu snažia zabrániť a organizácia Duales System Deutschland AG (DSD) robí všetko pre to, aby sa obaly a zvyškový odpad naďalej zbierali oddelene. Dokonca aj Spolkový úrad pre ochranu životného prostredia (UBA) potvrdzuje, že pre triedenie odpadu do žltého vrecka a sivého kontajnera pre zvyškový odpad neexistuje žiadny technický dôvod.
Veľký záujem o zníženie nákladov na prepravu odpadu pomocou jedného zberného kontajnera však väčšina majiteľov licencií DSD nemá. V Správnej rade DSD AG majú svoje kreslá najväčšie podniky z tohto sektora, ktoré zarábajú na každom dodatočnom kontajneri a hoci sa ich podiel zúžil na 33 %, nezabránilo to vzniku tajných dohôd. Odborníci predpokladajú, že podobná dohoda vznikla aj pri tohtoročných objednávkach a keďže DSD výslovne trvá na triedenom zbere odpadu, problém začal riešiť protimonopolný úrad.
Kasselský súd síce pred časom rozhodol v prospech DSD, keďže sudca mienil ochrániť osvedčený spôsob prevádzky, no o všetkých licenčných zmluvách sa začína rokovať odznova, takže o osvedčenej prevádzke nemôže byť ani reči. Navyše technické možnosti boli v roku 1991, keď do platnosti vstupovalo nariadenie o obaloch, úplne iné než dnes. Odpad sa najprv zhromaždí, biologicky vysuší a až potom sa triedi a likviduje. Takže z ekonomického hľadiska by stačil jeden kontajner na každú domácnosť a namiesto priemerných 22 eur ročne na osobu by Nemci zaplatili menej než polovicu. Tieto kalkulácie nie sú v žiadnom prípade fiktívne, keďže okres Lahn Dill svoj odpad a v ňom obsiahnuté obaly likviduje presne týmto spôsobom a podstatne lacnejšie.
Na nátlak vlády štátu Porýnie-Falcko síce DSD takýto pilotný projekt naplánoval, no jeho realizácia stagnuje. DSD to vysvetľuje tým, že zodpovedná spoločnosť Herhof Umwelttechnik GmbH má v súčasnosti ekonomické problémy a výsledok pilotného projektu by aj tak nič nezmenil. Kým DSD trvá na triedenom zbere odpadu, nové prieskumy spochybňujú úspech žltých vreciek. Na podnet vlády štátu Severné Porýnie-Vestfálsko totiž odborníci zistili, že systém v skutočnosti spracuje sotva polovicu všetkých plastových obalov. Ako vysvetlila ministerka životného prostredia tohto štátu Bärbel Höhnová, na základe platnej smernice totiž DSD nemusí recyklovať 60 % všetkých plastových obalov, ale len 60 % obalov označených zeleným bodom. Napriek tomu ministerka vyjadrila pochybnosti o triedení odpadu, keďže polovica obalov aj tak skončí v sivom kontajneri.
Zdroj: HNonline
Sdílet článek na sociálních sítích