Skládky odpadov nie sú problémom len jednej generácie

Jedným z populárnych mýtov je, že ľudstvo začalo vytvárať odpad až s nástupom industrializácie, s ktorou súvisí masová výroba tovarov. Človek však tvoril odpad a znečisťoval životné prostredie odpradávna. Industriálna a postindustriálna spoločnosť sú len dedičmi kultúrnych vzorov (tvorbu odpadov nevynímajúc) ďalekej minulosti. K minulosti však nesmieme byť nespravodliví. Rozsah odpadu, ktorý vyprodukuje naša spoločnosť, je s množstvom odpadu, vytvoreným našimi predkami, neporovnateľný. Čo je však riešením tohto naliehavého problému? Dnes sa odpad najčastejšie skládkuje alebo spaľuje. V posledných desaťročiach sa do popredia dostáva tiež recyklácia odpadov. Každé z týchto riešení má však okrem výhod i svoje riziká. Riadené skládky Na to, či sú skládky odpadov skutočne konečným a bezpečným spôsobom likvidácie, a na to, aké riziká môžu predstavovať pre prírodu, si v jednom z posledných čísel časopisu Siedma generácia odpovedal aktivista slovenského občianskeho združenia Spoločnosť priateľov Zeme Ladislav Hegyi. Podľa neho sa mnohí ľudia ešte stále riadia heslom \"zíde z očí - zíde z mysle\". Odpady nikdy nemiznú, ale kamsi putujú; a tým sa problém odpadov nekončí, ale len začína. Väčšina komunálnych odpadov vo vyspelých krajinách končí na riadených skládkach. (Na Slovensku je to okolo 65 %.) Vo svete však panuje v odbornej obci čoraz väčšia skepsa nad účinnosťou riadených skládok a narastá počet prísnych obmedzení skládkovania. Prečo? Aj keď naše domáce odpady vyzerajú na pohľad nevinne, musíme si uvedomiť, že obsahujú stovky rôznych a rizikových chemikálií a asi 1 % tvorí nebezpečný odpad. Na skládkach komunálnych odpadov tak dochádza k zmiešavaniu rôznych materiálov s chemickými zlúčeninami, čím sa môže spustiť nekontrolovateľný chemicko-fyzikálny proces. Priesakové vody Skládky odpadov môžu predstavovať dlhodobú hrozbu znečistenia povrchových a podzemných vôd. Dažďová voda presakuje cez uložené odpady produkujúc tekutinu nazývanú priesaková voda. Tá sa obohacuje aj o škodlivé látky obsiahnuté v odpadoch a zlúčeniny vznikajúce ich vzájomnými reakciami. Najväčšie porušenia tesnosti skládky vzniká pri vysokej koncentrácii mastných kyselín, ktoré sú prítomné vo výluhoch a podstatne zvyšujú a vylúhovanie ťažkých kovov. Vodné výluhy môžu za určitých podmienok vyvolať v okolitom horninovom prostredí procesy rozpúšťania nestabilných minerálov a uvoľňovať aj pôvodne nerozpustné toxické zložky z horninového prostredia. Dokonalým preventívnym riešením nie je ani podkladanie skládok plastovými podložiami. Nikdy nemôžeme vylúčiť porušenie tesnosti skládky z najrôznejších príčin už počas prevádzky (prerazenie tesnenia, pretavenie pri požiari, porušenie prirodzeného podložia vplyvom agresívnych zlúčenín). Navyše, plastové bariéry, ktoré sa používajú na izoláciu odpadov na skládke, majú obmedzenú životnosť niekoľko desiatok rokov, na čo však súčasné predpisy nepamätajú. Rozkladné procesy vnútri skládky prebiehajú pomaly, a tak riziko znečistenia zo skládky potrvá zrejme dlhšie ako je životnosť tesnenia. Ako uvádza Zelená správa Európskej komisie o PVC v časti o skládkach: \"Tak ako iné emisie zo skládok, aj emisie z PVC môžu pretrvať dlhšie ako záruka technickej bariéry a neexistuje žiadny dôkaz, že by sa uvoľňovanie ftalátov po danom časovom úseku zastavilo.\" Skládkový plyn Vinou zmiešavania biologického odpadu s inými druhmi odpadov vzniká z potenciálne užitočnej suroviny problémová látka. Tá spolu s ďalšími biologicky rozložiteľnými odpadmi spôsobuje vznik skládkového plynu. Ten obsahuje v jednotlivých fázach rozkladu rôzne emisie, pozostávajúce hlavne z metánu, oxidu uhličitého, dusíka a vodíka. Skládkový plyn však obsahuje v menších koncentráciách aj rôzne toxické a agresívne plyny. Skládky odpadov, kam nemá prístup kyslík, predstavujú neprirodzené prostredie pre normálny rozklad a proces rozkladu je vnútri skládok veľmi spomalený. V roku 1991 priniesol časopis National Geographic fotografie potravín, ktoré sa na skládke nerozložili ani po mnohých rokoch. Fotografie zachytili vo veľmi zachovalom stave hlávkový šalát z roku 1984, hot-dog z roku 1974 či dokonca kukuricu z roku 1971! Autor reportáže uvádza, že 20 - 50 % potravín a záhradných odpadov sa na skládkach rozloží najskôr o pätnásť rokov. Kým niektoré organické škodliviny podliehajú rozkladu pomalšie, anorganické zostávajú v podstate nedotknuté. Poškodená krajina Nebezpečenstvo kontaminácie okolitej pôdy vplyvom skládky spočíva vo zvýšení obsahu škodlivín, zvýšenom výskyte a násobenom účinku patogénnych mikroorganizmov, v nepriaznivých zmenách pôvodnej fauny, flóry a mikroflóry. Aj dlho po skončení skládkovania je badateľný ústup pôvodných spoločenstiev a v okolí skládok sú zachytené druhy inváznych rastlín. Skládky na veľmi dlhý čas zaberajú a pretvárajú územie, ktoré je pre ne určené. Znehodnotené časti zeme pritom môžu byť pri aplikácii environmentálne priaznivých stratégií (minimalizácia vzniku odpadov, intenzívna recyklácia, kompostovanie) z veľkej časti ušetrené. Každá zhutnená tona komunálneho odpadu na skládke zaberie v priemere viac ako kubický meter. Na Slovensku ročne vyhodíme množstvo odpadu, ktoré by pokrylo vyše 2 000 hektárov do výšky jeden meter. Ekonómovia sa s ekológmi zatiaľ nedokážu zhodnúť na celkových nákladoch skládkovania. Podľa environmentalistov cena, ktorú zaplatíme pri bráne skládky, nepredstavuje celkové náklady za skládkovanie. Tieto náklady sú podľa nich omnoho vyššie, pretože budúce generácie budú musieť po tom, čo sa pod telesami skládok začnú rozpadávať izolačné bariéry, vynaložiť ďalšie finančné prostriedky. Ochrancom životného prostredia dáva z pravdu aj fakt, že už dnes musia v Nemecku odkrývať a vyťažiť niektoré staré skládky odpadov z dôvodu nevyhovujúcich ekologických štandardov. Zdravotné vplyvy Štúdia Ministerstva zdravotníctva štátu New York oznámila, že u žien žijúcich blízko skládok, kde uniká plyn, sa štvornásobne zvyšuje pravdepodobnosť vzniku rakoviny močového mechúra a leukémie. Podobne dopadla i štúdia rodín žijúcich blízko veľkej skládky komunálneho odpadu v Montreale z roku 1995 či štúdia americkej Agentúry pre ochranu životného prostredia z roku 1989, ktorá skúmala 593 skládok odpadu v 339 amerických okresoch. Podľa nej sa v okresoch s najvyššou koncentráciou skládok vo zvýšenej miere vyskytuje rakovina močového mechúra, pľúc, žalúdka a konečníka. Azda ešte väčší vplyv než na dospelú populáciu majú skládky na deti, ktorých rodičia žijú v blízkosti skládky. Tieto deti majú pri pôrode nižšiu hmotnosť i výšku a je vyššia pravdepodobnosť, že sa narodia s vrodenou chybou srdca alebo obehového systému. Riešenie? Podľa Ladislava Hegyiho, súčasné ekonomické podmienky na Slovensku stále zvýhodňujú najškodlivejší legálny spôsob nakladania s odpadmi - skládkovanie. Viaceré štáty však už zaviedli ekonomické alebo legislatívne nástroje postihujúce skládky a, naopak, zvýhodňujúce zhodnocovanie odpadov. Napríklad Dánsko zaviedlo daň zo skládkovania a spaľovania odpadov, pričom výška dane je závislá od spôsobu zneškodňovania. Za skládkovanie sa platí najvyššia daň, nižšia je za spaľovanie s následným využitím tepla a najnižšia daň sa platí za spaľovanie s kombinovanou výrobou tepla a energie. Iné riešenie zvolilo Švajčiarsko, známe svojou citlivosťou k životnému prostrediu - od roku 2000 zakázalo budovať tzv. reaktívne skládky, teda skládky, kde sa ukladá viac ako 5 % organického uhlíka. Nemecko a Rakúsko ich zakázali od roku 2005. Smernicu o znižovaní množstva biologicky rozložiteľného komunálneho odpadu na skládkach prijala tiež Európska únia. Človek vytváral odpad vždy, a preto sa nedá očakávať, že by s tým mal niekedy prestať. Je však možné, že časom sa náš prístup k jeho využitiu zmení. Dôkazom sú už dnes mnohé americké a západoeurópske mestá, ktoré berú vážne triedený zber a dosahujú tak účinnosť päťdesiat až osemdesiat percent. Zdroj: HN