Vlastníci lesov odmietajú návrh ministerstva životného prostredia
Jedným z najvýznamnejších záväzkov SR v oblasti životného prostredia je
vytvorenie sústavy chránených území európskeho významu, ktorú legislatíva EÚ
nazýva NATURA 2000. Slovensko je povinné prevziať do svojho práva všetky
povinnosti vyplývajúce zo smerníc Rady EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov a o
ochrane biotopov, a to najneskôr do dňa vstupu SR do EÚ. Ministerstvo životného
prostredia (MŽP) preto pripravilo návrh Národného zoznamu chránených vtáčích
území. Zároveň sa pripravuje národný zoznam chránených biotopov. Potom, čo ich
schváli vláda SR bude s nimi musieť súhlasiť aj Európska komisia. Chránené
vtáčie územia sú v slovenskej legislatíve novou kategóriou chráneného územia.
Pôvodný návrh počítal so 45 lokalitami, s čím však nesúhlasilo ministerstvo
pôdohospodárstva a poľovnícke združenia, preto sa zoznam zúžil na 38 lokalít.
Tie tvoria asi 24 % územia SR, z čoho je však viac ako 60 % už súčasťou
existujúcich chránených území alebo národných parkov. Peter Straka z MŽP
zdôraznil, že väčšina vtáčích území bude chránená len sezónne, teda v čase, keď
v danej lokalite budú hniezdiť sťahovaví vtáci alebo keď budú vyvádzať mláďatá.
Inak to však bude s biotopmi, ktoré budú podliehať celoročnej ochrane. Pracovná
verzia počíta s asi 380 plochami, ktoré tvoria asi 11, 5 % územia SR. Výhrady
vlastníkov Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska v
otvorenom liste požiadala premiéra Mikuláša Dzurindu, aby zoznam navrhovaných
vtáčích území vrátil na prepracovanie. Podľa predsedu únie Juraja Vanka bude
totiž schválenie zoznamu znamenať neprípustné obmedzenie vlastníckych práv
občanov SR a bude to mať aj negatívne dôsledky na štátny rozpočet. Podľa Správy
o stave lesného hospodárstva SR 2002 je majetková ujma majiteľov lesov v
chránených územiach 920 mil. Sk ročne. Tohtoročný štátny rozpočtu však na jej
kompenzáciu vyčlenil len 10 mil. Sk. Predkladacia správa k návrhu tvrdí, že
ochrana vtáčích území nebude mať dosah na verejné financie, pripúšťa však dosah
na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Vedúci delegácie
Európskej komisie v SR Eric van der Linden v tejto súvislosti povedal, že
peniaze vynaložené na ochranu životného prostredia sú investíciami do cestovného
ruchu. Slovenskou devízou je podľa neho to, že má takú zachovanú a rozmanitú
prírodu ako máloktorá európska krajina. Zároveň zdôraznil, že NATURA 2000 chráni
živočíchy a územia, ktoré sú zaujímavé, výnimočné alebo ohrozené z
celoeurópskeho hľadiska. Nesplniteľná úloha Otázku náhrady ujmy pre vlastníkov a
užívateľov chránených území rieši platné nariadenie vlády. \"Okrem toho sme
spolu s ministerstvom pôdohospodárstva dostali úlohu vypracovať taký spôsob
kompenzácie ujmy, aby to nemalo dosah na štátny rozpočet. Táto úloha je však
nesplniteľná,\" povedal minister životného prostredia László Miklós. Podľa neho
sa však s agrorezortom dohodli na prehodnotení zón ochrany v národných parkoch a
chránených krajinných oblastiach. Najprísnejšie chránené zóny štátnych lesov by
potom mali prejsť pod správu MŽP, čo podľa L. Miklósa znamená, že za tieto
plochy sa ujma nebude vyžadovať, čím sa aspoň sčasti znížia dosahy na štátny
rozpočet. Rozloha chránených vtáčích území (CHVÚ) Krajina Počet nahlásených CHVÚ
Rozloha nahlásených CHVÚ (km2) Percento z rozlohy štátu Belgicko 36 4 313 14,1
Dánsko 111 9 601 22, 3 Nemecko 448 27 058 7,6 Grécko 110 8 111 4,1 Španielsko
303 61 832 12,2 Francúzsko 117 8 989 1,6 Írsko 109 2 236 3,2 Taliansko 342 13
707 4,6 Luxembursko 13 160 6,2 Holandsko 79 10 000 24,1 Rakúsko 83 12 080 14,4
Portugalsko 47 8 468 9,2 Fínsko 451 27 500 8,1 Švédsko 403 24 892 5,5 Veľká
Británia 233 13 115 5,4 Slovensko* 45 13 936 28,4 * pôvodný návrh Zdroj: MŽP SR
Jedným z najvýznamnejších záväzkov SR v oblasti životného prostredia je vytvorenie sústavy chránených území európskeho významu, ktorú legislatíva EÚ nazýva NATURA 2000. Slovensko je povinné prevziať do svojho práva všetky povinnosti vyplývajúce zo smerníc Rady EHS o ochrane voľne žijúcich vtákov a o ochrane biotopov, a to najneskôr do dňa vstupu SR do EÚ. Ministerstvo životného prostredia (MŽP) preto pripravilo návrh Národného zoznamu chránených vtáčích území. Zároveň sa pripravuje národný zoznam chránených biotopov. Potom, čo ich schváli vláda SR bude s nimi musieť súhlasiť aj Európska komisia. Chránené vtáčie územia sú v slovenskej legislatíve novou kategóriou chráneného územia. Pôvodný návrh počítal so 45 lokalitami, s čím však nesúhlasilo ministerstvo pôdohospodárstva a poľovnícke združenia, preto sa zoznam zúžil na 38 lokalít. Tie tvoria asi 24 % územia SR, z čoho je však viac ako 60 % už súčasťou existujúcich chránených území alebo národných parkov. Peter Straka z MŽP zdôraznil, že väčšina vtáčích území bude chránená len sezónne, teda v čase, keď v danej lokalite budú hniezdiť sťahovaví vtáci alebo keď budú vyvádzať mláďatá. Inak to však bude s biotopmi, ktoré budú podliehať celoročnej ochrane. Pracovná verzia počíta s asi 380 plochami, ktoré tvoria asi 11, 5 % územia SR.
Výhrady vlastníkov
Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska v otvorenom liste požiadala premiéra Mikuláša Dzurindu, aby zoznam navrhovaných vtáčích území vrátil na prepracovanie. Podľa predsedu únie Juraja Vanka bude totiž schválenie zoznamu znamenať neprípustné obmedzenie vlastníckych práv občanov SR a bude to mať aj negatívne dôsledky na štátny rozpočet. Podľa Správy o stave lesného hospodárstva SR 2002 je majetková ujma majiteľov lesov v chránených územiach 920 mil. Sk ročne. Tohtoročný štátny rozpočtu však na jej kompenzáciu vyčlenil len 10 mil. Sk. Predkladacia správa k návrhu tvrdí, že ochrana vtáčích území nebude mať dosah na verejné financie, pripúšťa však dosah na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Vedúci delegácie Európskej komisie v SR Eric van der Linden v tejto súvislosti povedal, že peniaze vynaložené na ochranu životného prostredia sú investíciami do cestovného ruchu. Slovenskou devízou je podľa neho to, že má takú zachovanú a rozmanitú prírodu ako máloktorá európska krajina. Zároveň zdôraznil, že NATURA 2000 chráni živočíchy a územia, ktoré sú zaujímavé, výnimočné alebo ohrozené z celoeurópskeho hľadiska.
Nesplniteľná úloha
Otázku náhrady ujmy pre vlastníkov a užívateľov chránených území rieši platné nariadenie vlády. \"Okrem toho sme spolu s ministerstvom pôdohospodárstva dostali úlohu vypracovať taký spôsob kompenzácie ujmy, aby to nemalo dosah na štátny rozpočet. Táto úloha je však nesplniteľná,\" povedal minister životného prostredia László Miklós. Podľa neho sa však s agrorezortom dohodli na prehodnotení zón ochrany v národných parkoch a chránených krajinných oblastiach. Najprísnejšie chránené zóny štátnych lesov by potom mali prejsť pod správu MŽP, čo podľa L. Miklósa znamená, že za tieto plochy sa ujma nebude vyžadovať, čím sa aspoň sčasti znížia dosahy na štátny rozpočet.
Rozloha chránených vtáčích území (CHVÚ)
Krajina
Počet nahlásených CHVÚ
Rozloha nahlásených CHVÚ (km2)
Percento z rozlohy štátu
Belgicko
36
4 313
14,1
Dánsko
111
9 601
22, 3
Nemecko
448
27 058
7,6
Grécko
110
8 111
4,1
Španielsko
303
61 832
12,2
Francúzsko
117
8 989
1,6
Írsko
109
2 236
3,2
Taliansko
342
13 707
4,6
Luxembursko
13
160
6,2
Holandsko
79
10 000
24,1
Rakúsko
83
12 080
14,4
Portugalsko
47
8 468
9,2
Fínsko
451
27 500
8,1
Švédsko
403
24 892
5,5
Veľká Británia
233
13 115
5,4
Slovensko*
45
13 936
28,4
* pôvodný návrh
Zdroj: MŽP SR
Sdílet článek na sociálních sítích