Novela zákona o odpadoch dáva šancu nepoctivým
Obec mu bude musieť znížiť poplatok a dodatočne vyhotoviť nový platobný výmer.
Poplatky za komunálny odpad zostávajú nezmenené. Obec naďalej bude rozhodovať o
tom, či občan zaplatí na rok od 80 do 1200 korún za zber a likvidáciu
komunálneho odpadu. Novela odstránila okrem iného tiež absenciu limitov pre
množstvový zber. Poplatky sa budú platiť za komunálny odpad a drobný stavebný
odpad, ktorý vzniká na území obce. Dolná sadzba poplatku bude 10 halierov a
horná 1,60 Sk za jeden liter alebo dm3. Za kilo komunálneho a drobného
stavebného odpadu sa bude platiť najmenej 20 halierov a najviac 5 Sk. Tieto
poplatky sa začnú vyberať až od júla budúceho roku. Ak v obci nie je zavedený
množstvový zber, sadzba za osobu a deň bude najmenej 20 halierov a najviac 3,30
Sk.
Schválením zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa od 1. februára zvýšia
platby za ukladanie na skládky. Ide o nevyhnutný krok, lebo Európska únia,
ktorej členom sa stane Slovensko na budúci rok, nepočíta od roku 2007 s
budovaním nových skládok. Do popredia sa tak musia dostať iné spôsoby
zneškodňovania odpadov - separovaný zber, recyklácia a podobne. Poplatky sa budú
určovať podľa druhu uloženého odpadu. Inak budú stanovené poplatky za inertný,
špeciálny, nebezpečný či ostatný odpad. V rámci komunálneho odpadu sa bude
prihliadať na to, koľko zložiek je z neho vytriedených.
Príjmy u poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo odkladisko budú príjmom
obce, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza. Vzhľadom na deficit
sankcie za nesplnenie povinnosti poplatníka uhradiť poplatky za uloženie odpadu
poslanci presadili do zákona, že obvodný úrad alebo Slovenská inšpekcia
životného prostredia budú môcť uložiť pokutu od 50-tisíc do 500-tisíc Sk.
Obec mu bude musieť znížiť poplatok a dodatočne vyhotoviť nový platobný výmer. Poplatky za komunálny odpad zostávajú nezmenené. Obec naďalej bude rozhodovať o tom, či občan zaplatí na rok od 80 do 1200 korún za zber a likvidáciu komunálneho odpadu. Novela odstránila okrem iného tiež absenciu limitov pre množstvový zber. Poplatky sa budú platiť za komunálny odpad a drobný stavebný odpad, ktorý vzniká na území obce. Dolná sadzba poplatku bude 10 halierov a horná 1,60 Sk za jeden liter alebo dm3. Za kilo komunálneho a drobného stavebného odpadu sa bude platiť najmenej 20 halierov a najviac 5 Sk. Tieto poplatky sa začnú vyberať až od júla budúceho roku. Ak v obci nie je zavedený množstvový zber, sadzba za osobu a deň bude najmenej 20 halierov a najviac 3,30 Sk.
Schválením zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa od 1. februára zvýšia platby za ukladanie na skládky. Ide o nevyhnutný krok, lebo Európska únia, ktorej členom sa stane Slovensko na budúci rok, nepočíta od roku 2007 s budovaním nových skládok. Do popredia sa tak musia dostať iné spôsoby zneškodňovania odpadov - separovaný zber, recyklácia a podobne. Poplatky sa budú určovať podľa druhu uloženého odpadu. Inak budú stanovené poplatky za inertný, špeciálny, nebezpečný či ostatný odpad. V rámci komunálneho odpadu sa bude prihliadať na to, koľko zložiek je z neho vytriedených.
Príjmy u poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo odkladisko budú príjmom obce, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza. Vzhľadom na deficit sankcie za nesplnenie povinnosti poplatníka uhradiť poplatky za uloženie odpadu poslanci presadili do zákona, že obvodný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia budú môcť uložiť pokutu od 50-tisíc do 500-tisíc Sk.
Košice
Podľa starostu obce Kechnec v okrese Košice - okolie Jozefa Konkolya, dodržiavanie zmien v zákone o odpadoch v oblasti poplatkov za odpad na osobu a deň predpokladá adekvátne zmeny v zákone o hlásení a evidencii pobytu občanov (zák. č. 135/1982 Zb. z 10. novembra 1982, v znení neskorších predpisov). \"Zdá sa mi však, že to bolo rozhodnutie od stola, bez dôkladného kontaktu so samosprávami,\" povedal kechnecký starosta na margo posledných zmien v zákone o odpadoch. Aj preto predpokladá problémy pri uvádzaní novely tejto právnej normy do života. \"Občan by podľa nich mal byť povinný hlásiť príchod do miesta prechodného pobytu alebo na chalupu či záhradu, neviem ako by sme to mali zabezpečiť,\" dodal Konkoly. Aj Peter Lukáč, starosta Veľkej Lodiny, obce v blízkosti vodnej nádrže Ružín na východe Slovenska, vychytenej medzi chalupármi a záhradkármi z Košíc, očakáva problémy so sledovaním pobytu chatárov a chalupárov v obci. \"Neusledujeme to. To máme dať na most ´pichačku´ alebo turnikety? A kto ustráži, koľko ľudí bude na chate či v chalupe počas víkendu alebo dovolenky?\" neskrýval starosta Lukáč rozčarovanie nad rozhodnutím poslancov slovenského parlamentu. Podľa neho ani táto novela zákona o odpadoch neprekročí zenit životnosti podobných noviel a bude zmenená v krátkom čase. \"Robia to ľudia, ktorí sa v tom nevyznajú,\" dodal.
Prešov
\"Je to ďalší zákon z dielne našich zákonodarcov, ktorý sa nepodaril,\" takto prezentoval názor na novelu zákona o odpadoch starosta obce Široké (okres Prešov) Stanislav Bartoš. Ironicky poznamenal, že ráno začne jedna z jeho štyroch pracovníčok šichtu obchádzaním 650 domov a zisťovaním, kto je doma a poobede ju zase vystrieda starosta osobne. A tak podobne 365 dní v roku. \"Na konci roka spočítame čiarky a vyčíslime sumu, ktorú bude daný občan platiť. Je z toho vidieť, že zákon pripravili ľudia, ktorí nemajú dostatok praxe s fungovaním na obecných úradoch,\" dodal starosta.
Rozumné riešenie takto schváleného zákona nevidí, obecným úradom ostane len veriť svojim občanom, že údaje, ktoré uvedú budú pravdivé. Starosta je presvedčený, že takáto novela zákona dáva šancu nepoctivým občanom, aby podvádzali. Na tých však bude musieť doplácať obec. \"Smolu majú starí občania a deti, teda ľudia, ktorí nie sú zárobkovo činní, pretože tí sú stále doma,\" uzavrel starosta Bartoš.
Naopak spokojný je starosta obce Ľubica (okres Kežmarok) Otto Dovjak. Obec od minulého roku prevádzkuje vlastnú regionálnu skládku, na ktorú sa zváža odpad i z okolitých obcí. Spokojný so stanovením hranice a minimálnej a maximálnej sadzby. Obci Ľubica bude postačovať stanovenie minimálnej sadzby - 1 Sk na občana a deň. Sadzbu 365 Sk navrhoval starosta už skôr, obecné zastupiteľstvo však schválilo len 150 Sk na občana za rok. \"Dostali sme sa však do straty okolo 800 000 na vývoz odpadu. Poslanci si uvedomujú, že so stratou nemôžeme ísť ďalej. Obecné zastupiteľstvo sa tým bude zaoberať na nadchádzajúcom rokovaní a predpokladám, že schváli minimálnu sadzbu,\" uviedol starosta Dovjak
Pri zisťovaní dĺžky pobytu občana v obci, budú postupovať tak ako doteraz, to znamená, že budú rešpektovať potvrdenia o práci, či štúdiu v zahraničí, respektíve v inej lokalite na Slovensku.
Starosta obce Ulič (okres Snina) s približne 1000 obyvateľmi Ján Holinka zatiaľ nevedel presne určiť dopad novely zákona o odpadoch. Doteraz mala obec (vzdialená len niekoľko km od hranice s Ukrajinou) stanovenú minimálnu sadzbu na občana a rok 80 Sk. Podľa starostu táto novela môže priniesť obci zvýšený príjem za odpad najmä od chatárov, ktorí v čase svojho pobytu v Uliči budú platiť nižšie poplatky ako napríklad v Košiciach, či Humennom. Neodvážil sa však predpovedať, či občania budú ochotní prichádzať na obecný úrad pre potvrdenia o prechodnom pobyte. Doteraz obec doplácala na odpad približne 200 000 Sk, čo je pre rozpočet obce značná položka.
Žilina
\"Prijatá novela zákona zavádza poplatok na osobu a deň. Je však dôležité, aby zákon určil aj jeho zodpovednosť, pokiaľ by si neplnil povinnosť. Najväčší problém vidím pri tých občanoch, ktorí cez víkendy alebo na krátky čas chodia napr. do záhrad alebo vidieckych chalúp. Starosta obce nemá predsa čas, aby to sledoval a kontroloval. Bolo by potrebné, aby v tomto smere obecné zastupiteľstvá vydali príslušné a záväzné ustanovenia,\" povedal Jozef Turčány, primátor Turčianskych Teplíc, podpredseda ZMOS. Podľa novely zákona o odpadoch príjmy z poplatkov za uskladenie opadu sa majú deliť medzi obce a vyššie územné celky. ZMOS presadzovalo, aby príjmy v plnej miere zostali obciam a mestám, pretože na ich územiach sú skládky. Okrem toho sú to obce a mestá, ktoré zodpovedajú za uskladnenie komunálneho odpadu, nie VÚC. V Turčianskych Tepliciach je priemerný ročný poplatok za odvoz odpadu 280 korún, v čom sú zarátaní občania i podnikateľské subjekty. \"V Turci máme separovaný zber komunálneho odpadu, ktorý je na vyššej úrovni ako je slovenský priemer. Neďaleko Turčianskych Teplíc je združená skládka komunálneho odpadu pre 26 obcí a miest horného Turca. V roku 2007 sa už má platiť za tonu uloženého komunálneho odpadu na skládke 700 korún, čo bude neúnosné pre obec i občana,\" dodal Turčány.
Nitra
Jedným z pozitívnych prínosov novely zákona o odpadoch je skutočnosť, že poplatky sa budú určovať podľa druhu uloženého odpadu. Podľa Štefana Sklenára zo spoločnosti Envi-Geos Nitra, ktorá už niekoľko rokov zabezpečuje separovaný zber pre obce v nitrianskom regióne, schválené znenie lepšie definuje problematiku komunálneho odpadu. Vyplýva z toho, že osobitným spôsobom sa budú stanovovať poplatky za nebezpečný, špeciálny, inertný a ostatný odpad. V prípade komunálneho odpadu bude dôležitým kritériom aj to, koľko zložiek je z neho vyseparovaných. Dôležitým prínosom novelizácie zákona je zamedzenie viacnásobnému vyrubeniu poplatku za odpad. Podľa Sklenára je logické, že jedna osoba nemôže v rovnakom čase produkovať odpad na viacerých miestach, teda by mala platiť len za obdobie, počas ktorého sa v danej nehnuteľnosti zdržiavala.
Podľa Vladimíra Petríka z Mestkého úradu v Nitre patrí poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie odpadu k najproblematickejším miestnym poplatkom. V minulosti klasická služba objednávaná podľa aktuálnych potrieb občanov, firiem a inštitúcií sa v roku 2002 dostala do daňovej roviny, čo spôsobuje rôzne anomálie. Najväčšou dierou v doteraz platnej legislatíve je to, že neumožňuje spoplatniť právnické osoby nepodnikateľskej sféry, akými sú napríklad školy, nemocnice, úrady, cirkvi a podobne. Poplatok za odpad tiež nemusí platiť podnikateľ, ktorý nezamestnáva žiadnych zamestnancov. V iných prípadoch zasa naopak dochádza k viacnásobnému spoplateniu tej istej osoby, čo občanom i dotknutým organizáciám výrazne zvyšuje ich náklady za služby spojené s odvozom odpadu.
Schválením zákona o poplatkoch za uloženie odpadov sa od 1. februára zvýšia platby za ukladanie na skládky. Ide o nevyhnutný krok, lebo Európska únia, ktorej členom sa stane Slovensko na budúci rok, nepočíta od roku 2007 s budovaním nových skládok. Do popredia sa tak musia dostať iné spôsoby zneškodňovania odpadov - separovaný zber, recyklácia a podobne. Poplatky sa budú určovať podľa druhu uloženého odpadu. Inak budú stanovené poplatky za inertný, špeciálny, nebezpečný či ostatný odpad. V rámci komunálneho odpadu sa bude prihliadať na to, koľko zložiek je z neho vytriedených.
Príjmy u poplatkov za uloženie odpadov na skládku alebo odkladisko budú príjmom obce, v ktorých katastrálnom území sa skládka nachádza. Vzhľadom na deficit sankcie za nesplnenie povinnosti poplatníka uhradiť poplatky za uloženie odpadu poslanci presadili do zákona, že obvodný úrad alebo Slovenská inšpekcia životného prostredia budú môcť uložiť pokutu od 50-tisíc do 500-tisíc Sk.
Košice
Podľa starostu obce Kechnec v okrese Košice - okolie Jozefa Konkolya, dodržiavanie zmien v zákone o odpadoch v oblasti poplatkov za odpad na osobu a deň predpokladá adekvátne zmeny v zákone o hlásení a evidencii pobytu občanov (zák. č. 135/1982 Zb. z 10. novembra 1982, v znení neskorších predpisov). \"Zdá sa mi však, že to bolo rozhodnutie od stola, bez dôkladného kontaktu so samosprávami,\" povedal kechnecký starosta na margo posledných zmien v zákone o odpadoch. Aj preto predpokladá problémy pri uvádzaní novely tejto právnej normy do života. \"Občan by podľa nich mal byť povinný hlásiť príchod do miesta prechodného pobytu alebo na chalupu či záhradu, neviem ako by sme to mali zabezpečiť,\" dodal Konkoly. Aj Peter Lukáč, starosta Veľkej Lodiny, obce v blízkosti vodnej nádrže Ružín na východe Slovenska, vychytenej medzi chalupármi a záhradkármi z Košíc, očakáva problémy so sledovaním pobytu chatárov a chalupárov v obci. \"Neusledujeme to. To máme dať na most ´pichačku´ alebo turnikety? A kto ustráži, koľko ľudí bude na chate či v chalupe počas víkendu alebo dovolenky?\" neskrýval starosta Lukáč rozčarovanie nad rozhodnutím poslancov slovenského parlamentu. Podľa neho ani táto novela zákona o odpadoch neprekročí zenit životnosti podobných noviel a bude zmenená v krátkom čase. \"Robia to ľudia, ktorí sa v tom nevyznajú,\" dodal.
Prešov
\"Je to ďalší zákon z dielne našich zákonodarcov, ktorý sa nepodaril,\" takto prezentoval názor na novelu zákona o odpadoch starosta obce Široké (okres Prešov) Stanislav Bartoš. Ironicky poznamenal, že ráno začne jedna z jeho štyroch pracovníčok šichtu obchádzaním 650 domov a zisťovaním, kto je doma a poobede ju zase vystrieda starosta osobne. A tak podobne 365 dní v roku. \"Na konci roka spočítame čiarky a vyčíslime sumu, ktorú bude daný občan platiť. Je z toho vidieť, že zákon pripravili ľudia, ktorí nemajú dostatok praxe s fungovaním na obecných úradoch,\" dodal starosta.
Rozumné riešenie takto schváleného zákona nevidí, obecným úradom ostane len veriť svojim občanom, že údaje, ktoré uvedú budú pravdivé. Starosta je presvedčený, že takáto novela zákona dáva šancu nepoctivým občanom, aby podvádzali. Na tých však bude musieť doplácať obec. \"Smolu majú starí občania a deti, teda ľudia, ktorí nie sú zárobkovo činní, pretože tí sú stále doma,\" uzavrel starosta Bartoš.
Naopak spokojný je starosta obce Ľubica (okres Kežmarok) Otto Dovjak. Obec od minulého roku prevádzkuje vlastnú regionálnu skládku, na ktorú sa zváža odpad i z okolitých obcí. Spokojný so stanovením hranice a minimálnej a maximálnej sadzby. Obci Ľubica bude postačovať stanovenie minimálnej sadzby - 1 Sk na občana a deň. Sadzbu 365 Sk navrhoval starosta už skôr, obecné zastupiteľstvo však schválilo len 150 Sk na občana za rok. \"Dostali sme sa však do straty okolo 800 000 na vývoz odpadu. Poslanci si uvedomujú, že so stratou nemôžeme ísť ďalej. Obecné zastupiteľstvo sa tým bude zaoberať na nadchádzajúcom rokovaní a predpokladám, že schváli minimálnu sadzbu,\" uviedol starosta Dovjak
Pri zisťovaní dĺžky pobytu občana v obci, budú postupovať tak ako doteraz, to znamená, že budú rešpektovať potvrdenia o práci, či štúdiu v zahraničí, respektíve v inej lokalite na Slovensku.
Starosta obce Ulič (okres Snina) s približne 1000 obyvateľmi Ján Holinka zatiaľ nevedel presne určiť dopad novely zákona o odpadoch. Doteraz mala obec (vzdialená len niekoľko km od hranice s Ukrajinou) stanovenú minimálnu sadzbu na občana a rok 80 Sk. Podľa starostu táto novela môže priniesť obci zvýšený príjem za odpad najmä od chatárov, ktorí v čase svojho pobytu v Uliči budú platiť nižšie poplatky ako napríklad v Košiciach, či Humennom. Neodvážil sa však predpovedať, či občania budú ochotní prichádzať na obecný úrad pre potvrdenia o prechodnom pobyte. Doteraz obec doplácala na odpad približne 200 000 Sk, čo je pre rozpočet obce značná položka.
Žilina
\"Prijatá novela zákona zavádza poplatok na osobu a deň. Je však dôležité, aby zákon určil aj jeho zodpovednosť, pokiaľ by si neplnil povinnosť. Najväčší problém vidím pri tých občanoch, ktorí cez víkendy alebo na krátky čas chodia napr. do záhrad alebo vidieckych chalúp. Starosta obce nemá predsa čas, aby to sledoval a kontroloval. Bolo by potrebné, aby v tomto smere obecné zastupiteľstvá vydali príslušné a záväzné ustanovenia,\" povedal Jozef Turčány, primátor Turčianskych Teplíc, podpredseda ZMOS. Podľa novely zákona o odpadoch príjmy z poplatkov za uskladenie opadu sa majú deliť medzi obce a vyššie územné celky. ZMOS presadzovalo, aby príjmy v plnej miere zostali obciam a mestám, pretože na ich územiach sú skládky. Okrem toho sú to obce a mestá, ktoré zodpovedajú za uskladnenie komunálneho odpadu, nie VÚC. V Turčianskych Tepliciach je priemerný ročný poplatok za odvoz odpadu 280 korún, v čom sú zarátaní občania i podnikateľské subjekty. \"V Turci máme separovaný zber komunálneho odpadu, ktorý je na vyššej úrovni ako je slovenský priemer. Neďaleko Turčianskych Teplíc je združená skládka komunálneho odpadu pre 26 obcí a miest horného Turca. V roku 2007 sa už má platiť za tonu uloženého komunálneho odpadu na skládke 700 korún, čo bude neúnosné pre obec i občana,\" dodal Turčány.
Nitra
Jedným z pozitívnych prínosov novely zákona o odpadoch je skutočnosť, že poplatky sa budú určovať podľa druhu uloženého odpadu. Podľa Štefana Sklenára zo spoločnosti Envi-Geos Nitra, ktorá už niekoľko rokov zabezpečuje separovaný zber pre obce v nitrianskom regióne, schválené znenie lepšie definuje problematiku komunálneho odpadu. Vyplýva z toho, že osobitným spôsobom sa budú stanovovať poplatky za nebezpečný, špeciálny, inertný a ostatný odpad. V prípade komunálneho odpadu bude dôležitým kritériom aj to, koľko zložiek je z neho vyseparovaných. Dôležitým prínosom novelizácie zákona je zamedzenie viacnásobnému vyrubeniu poplatku za odpad. Podľa Sklenára je logické, že jedna osoba nemôže v rovnakom čase produkovať odpad na viacerých miestach, teda by mala platiť len za obdobie, počas ktorého sa v danej nehnuteľnosti zdržiavala.
Podľa Vladimíra Petríka z Mestkého úradu v Nitre patrí poplatok za zber, prepravu a zneškodňovanie odpadu k najproblematickejším miestnym poplatkom. V minulosti klasická služba objednávaná podľa aktuálnych potrieb občanov, firiem a inštitúcií sa v roku 2002 dostala do daňovej roviny, čo spôsobuje rôzne anomálie. Najväčšou dierou v doteraz platnej legislatíve je to, že neumožňuje spoplatniť právnické osoby nepodnikateľskej sféry, akými sú napríklad školy, nemocnice, úrady, cirkvi a podobne. Poplatok za odpad tiež nemusí platiť podnikateľ, ktorý nezamestnáva žiadnych zamestnancov. V iných prípadoch zasa naopak dochádza k viacnásobnému spoplateniu tej istej osoby, čo občanom i dotknutým organizáciám výrazne zvyšuje ich náklady za služby spojené s odvozom odpadu.
Daňovou exekúciou proti neplatičom
Mesto Košice sprísni postup voči neplatičom za komunálny odpad. Po aktualizácii zoznamu neplatičov začne vymáhať svoje pohľadávky daňovou exekúciou podľa zákona o správe daní a poplatkov. Objem neuhradených poplatkov za rok 2002 a jedenásť mesiacov roku 2003 tvorí zhruba 13 percent z celkovej predpísanej sumy. Vo finančnom vyjadrení je to asi 20 miliónov korún. Túto sumu dlhujú mestu právnické aj fyzické osoby, väčšiu časť, asi 12 miliónov korún, nezaplatili fyzické osoby. Mesto kontrolnou činnosťou zároveň zistilo, že niektorí pôvodcovia odpadov ani nepodali poplatkové priznanie a za odpad neplatia. Podľa odhadov ide o ďalších zhruba 10 - 15 percent tých, ktorí si neplnia svoje povinnosti. Okrem pokuty za nepodanie poplatkového priznania v stanovenej lehote, ktorá sa v prípade právnických osôb sa môže vyšplhať až do výšky milión korún, je mesto je oprávnené okrem riadnej platby vyrubiť aj navýšenie poplatku až o 50 percent. Navýšenie až o 50 percent platí aj pre tých, ktorí nezaplatili poplatok v stanovenej lehote.
| Najväčší producenti odpadov (v %) | |
| poľnohospodárstvo | 47,0 |
| priemysel | 36,6 |
| verejná správa | 11,0 |
| ostatné odvetvia | 5,4 |
| Zdroj: MŽP SR | |
Zdroj: HNonline.sk
Sdílet článek na sociálních sítích
