zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Komunitné kompostovanie

28.01.2004
Odpady
Komunitné kompostovanie
Komunitné kompostovanie znamená kompostovanie, ktoré vykonáva skupina ľudí v určitej lokalite s cieľom kompostovať ich vlastný bioodpad, poprípade aj odpad iných ľudí. Výsledný produkt – kompost – je používaný pre účely komunity.

Branislav Moňok

Čo to vlastne je?

Takto môže kompostovať napr. záhradkárska osada, skupina rodinných domov, menšia obec, panelák, škola, internát, podnik...

Výhody komunitného kompostovania

  • znižujeme množstvo vyhadzovaných odpadov a tým aj množstvo zneškodňovaných odpadov na skládkach a spaľovniach,
  • znižujeme negatívny dopad nesprávnych spôsobov nakladania s bioodpadom na životné prostredie a zdravie človeka,
  • znižujeme ekonomické zaťaženie našich domácnosti, komunity, obce,
  • jednoduchým spôsobom získavame kvalitný kompost, ktorý môžeme použiť na skrášlenie nášho okolia,
  • získavame dobrú možnosť vplývať na ľudí, ich návyky a vytvárame im možnosť zapojiť sa do praktickej pomoci ŽP,
  • výrazným spôsobom ovplyvňujeme produkciu odpadov,
  • nakoľko kompostovanie prebieha pri zdroji vzniku bioodpadu, odpadá jeho doprava do spracovateľských závodov alebo do zariadení na zneškodňovanie odpadov a s tým spojené negatíva
  • oproti domácemu kompostovaniu, získavame na spracovanie väčšie množstvo bioodpadov a môžeme lepšie kontrolovať proces rozkladu,
  • oproti komunálnemu kompostovaniu je komunitné menej náročné po investičnej stránke ako aj po organizačnej.

Ako teda začať?

Je potrebné:

  • Aby sa skupina ľudí dohodla na tom, že svoje bioodpady budú spoločne kompostovať. Ak je to zatiaľ iba tvoj / váš nápad, je dôležité aj ostatným členom komunity vopred vysvetliť všetky podrobnosti o pripravovanom projekte. Čím viac pravdivých informácií sa dozvedia, tým sa spravidla ľahšie a ochotnejšie zapoja.
  • Vybrať jedného človeka, ktorý bude mať kompostovanie na starosť a bude za celú akciu / projekt zodpovedný (mal by poznať základné informácie o kompostovaní alebo mať aspoň chuť sa ich naučiť).
  • Vedieť aké druhy bioodpadov (bio z domácnosti, zelený odpad...) a približne aké množstvo budete kompostovať. Od toho sa odvíja aj veľkosť plochy potrebnej na kompostovanie, popr. uskladnenie bioodpadu, investičná náročnosť, ale aj prijatie tejto aktivity od nezainteresovaných ľudí,
  • Rozhodnúť sa akou technológiou budete kompostovať. Či klasicky v zakládkach alebo si urobíte zásobník na kompost, poprípade si ho kúpite. Či to bude uzavretý zásobník alebo otvorený...
  • Nájsť miesto, kde bude kompostovisko / hrobľa. Nemalo by byť v blízkosti vodného zdroja (studňa, potok...). Je dôležité, aby nikomu neprekážalo a „nedráždilo“ jeho zrak a čuch (ak sa o kompostovisko staráme, tak v žiadnom prípade nezapácha). Nesmie byť ani ďaleko od zdroja vzniku bioodpadu (záhrada, domácnosť...), pretože čím je väčšia donášková vzdialenosť, tým menej ľudí sa do zberu bioodpadu zapojí.
  • Ak miesto, ktoré ste vybrali na komunitné kompostovisko nie je na vašom pozemku, je potrebné vopred získať súhlas od majiteľa,
  • Odhadnúť investičné náklady. Tie môžu zahŕňať materiál na kompostovacie zásobníky, náradie, drvič alebo štiepkovač, geotextíliu na zakrytie kompostu, úpravu terénu, výsadbu okolo kompostoviska....

Materiál vhodný na kompostovanie

Tab. 1: Príklady materiálov vhodných na kompostovanie

odpad z domácnosti odpad zo záhrad iný organický odpad
  • zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny
  • malé množstvá varených jedál (nie mliečne a mäsité výrobky)
  • potraviny
  • čaj, kávový výluh
  • črepníkové kvety, vysušené kytice, zemina
  • papierové obrúsky a hygienické vreckovky
  • kvety
  • pokosená tráva, seno
  • konáre
  • lístie
  • pozberové zvyšky
  • zhnité ovocie
  • výkaly hospodárskych zvierat
  • burina
  • popol z dreva
  • hobliny
  • drevené piliny
  • hnoj
  • vlasy, perie
  • Nezabudnite...

    • Ak predpokladáte, že presiahnete stanovený limit výroby kompostu - 10 ton - v jednom komunitnom kompostovisku, máte podľa zákona o odpadoch povinnosť nechať si schváliť si jeho prevádzku na príslušnom okresnom úrade.
    • Kompost môžete použiť len v rámci svojej komunity. V prípade predaja je potrebná jeho registrácia podľa zákona o hnojivách.
    • Na chod komunitného kompostoviska je potrebné dozerať. Mala by tak pravidelne robiť zaškolená osoba, ktorá dozerá nad správnosťou chodu kompostoviska a v prípade potreby odstraňuje vzniknuté nežiadúce stavy
    • Do kompostoviska je dobré, hlavne zo začiatku ak budete dávať len surové bioodpady (zvyšky z čistenia ovocia a zeleniny...) - nie varenú stravu, nie mäsité a mliečne výrobky, ktoré majú potenciál zapáchať a lákať rôzne živočíchy (potkany, myši, psov a mačky...). Ak do kompostoviska dáme zapáchajúcu látku (napr. smradľavý pokazený jogurt) tak nemôžeme očakávať, že kompostovisko nebude zapáchať. Bude až kým sa smradľavé bio nerozloží alebo ho nezožerie nejaké zviera.
    • Aby sme predišli možným nepríjemnostiam musíme aspoň čiastočne dodržiavať základné podmienky kompostovania:
      1. Správna veľkosť a druhy vstupného materiálu. O druhu sme už písali. Čo sa týka veľkosti, tak je dobré, ak najväčšie časti ktoré pôjdu do kompostoviska nepresiahnu veľkosť palca. Zľahčuje to manipuláciu s kompostom v prípade potreby akejkoľvek úpravy a urýchľuje to rozklad bioodpadu a tvorbu kompostu.
      2. Správne zloženie kompostovacej zakládky. Je potrebné zmiešavať dusíkaté látky s uhlíkatými látkami. Pre laika suché drevité (uhlíkaté - lístie, slama, konáriky, drevná štiepka, piliny...) s mäkkými šťavnatými, zelenými (dusíkaté - tráva, bio z kuchyne, hnoj...) latkami. Optimálne je priblížiť sa k pomeru uhlíka / dusíka  30 / 1. V praxi to však pri takých malých formách kompostovania je ťažko dodržiavať, kvôli nedostatku vhodného materiálu. Ak je však zakládka veľmi dusíkatá, tak má tendenciu zapáchať. Ak je veľmi uhlíkatá, tak sa pomaly rozkladá.
      3. Dostatočná vlhkosť zakládky. Nesmie byť príliš vlhká a ani suchá. Je dobré ak má kompostovisko striešku alebo je zakryté geotextíliou (prepúšťa vzduch, ale vodu nie - napr. klasická stavebná geotextília, bielej farby, ktorá sa používa ako podkladová ochranná textília na izolovanie skládok odpadu, jazierok...). Jednoduchou orientačnou skúškou správnej vlhkosti je, ak vezmeme do dlane kompostovaný materiál a stlačíme ho. Medzi prstami by sa nám malo objaviť maximálne niekoľko malých kvapiek vody. Zmačknutý materiál po otvorení ruky by mal ostať stlačený. Ak nám z ruky tečie voda je kompost prevlhčený. Ak sa nám po otvorení dlane materiál rozsype je kompost suchý.
      4. Kompostovisko musí mať dostatočný prístup vzduchu. Bez neho nastávajú anaeróbne podmienky a kompost zapácha. A tu sa trochu vrátime k bodu c. Ak je kompost veľmi vlhký, voda vytláča z dutiniek vzduch a kompost začne zapáchať. A vráťme sa k bodu a.) a b.). Ak v komposte chýbajú uhlíkaté látky (ťažšie sa rozkladajú), ktoré udržujú medzi bioodpadom dutinky (potrebnú pre udržanie vzduchu) môže bioodpad začať zapáchať. Ak uhlíkatého materiálu nemáme dostatočné množstvo, alebo je kompost prevlhčený musíme kompost častejšie prekopávať. Inak platí, že čím častejšie kompostovisko prekopávame (čím ho homogenizujeme a prevzdušňujeme), tým sa nám rýchlejšie bioodpad skompostuje.

    Odkazy na články a materiály o kompostovaní:

    Zdroj: CZ BIOM - http://www.biom.cz

    Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

    Další články
    Chystané akce
    INISOFT s.r.o.
    27
    7. 2017
    27.7.2017 - Seminář, školení
    Olomouc, ibis Olomouc Centre
    ASIO, spol.s r.o.
    28
    7. 2017
    28.7.2017 - Ostatní akce
    od 09:30 do cca 11:00, na YouTube
    Podněty ZmapujTo
    Mohlo by vás také zajímat
    Naši partneři
    Složky životního prostředí