zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Občianska armáda na ochranu prírody

04.05.2004
Obecné
Občianska armáda na ochranu prírody
Keď v rámci svojej pôsobnosti kompetentných presvedčujeme o decentralizácii ako nutnej podmienke pre prenesenie i posilnenie zodpovednosti na regionálnej úrovni (bežné vnímanie pre liberálne založenú ekonomiku), zisťujeme, že pre súčasnú administratívu je to príliš cudzia reč.

Aj preto chceme predstaviť úspešný a vyskúšaný program, ktorý by mohol byť zaujímavý aj v našich podmienkach.
Tento program začal pred 70 rokmi a trval iba 8 rokov.

(CCC) Civilian Conservation Corps
Občianska armáda na ochranu prírody


Ekonomická kríza tridsiatych rokov, s až 25 percentnou nezamestnanosťou v niektorých amerických štátoch, dala novonastupujúcemu prezidentovi Franklinovi Rooseveltovi obrovský mandát pre ekonomickú reformu. Už v prvých dňoch vo svojej funkcii v roku 1933 spojil, prezident Roosevelt dva ťažko skúšané potenciálne zdroje - nezamestnaných mladých mužov a ekologicky ničenú a ohrozovanú krajinu - v snahe zachrániť oboje.  Založil Civilian Conservation Corps (CCC)  “Občiansku armádu na ochranu prírody ”. CCC sa stali mierovou armádou vo vojne proti zneužívaniu a devastácii prírodných zdrojov. Viac ako 3 milióny mužov vysádzalo počas ôsmych rokov stromy, stavali malé vodné nádrže a obnovili milióny hektárov zeme, ktorá bola ruinovaná rokmi nehospodárneho využívania.  

Roosevelt chcel flexibilný program, ktorý by zamestnal 250 000 mužov v pracovných táboroch v prírode už 6 mesiacov od spustenia programu.  Operácia bola zázrakom spolupráce medzi všetkými vládnymi ministrami.  Najintenzívnejšia spolupráca sa rozvinula medzi armádou, ministerstvom životného prostredia, ministerstvom poľnohospodárstva a ministerstvom práce. Keďže armáda bola najflexibilnejšia, dostala za úlohu mužov zmobilizovať a pripraviť ich aby si zvykli pracovať v podmienkach, ktoré ich čakali.

CCC boli poverení veľkou úlohou. Pre jej splnenie však nevypracovávali ‘knižný manuál’. Dokázali, že keď majú slobodu v rozhodovaní a riešení problémov, pričom byrokratické obmedzenia sú len minimálne, môže byť aj vládna inštitúcia riadená dobre a efektívne.
V prvých dvoch rokoch vládnutia bola Občianska armáda na ochranu prírody najsilnejším politickým kapitálom prezidenta Roosevelta a zaručovala mu širokú popularitu i všestrannú podporu.  Na jednej strane mal až 67 % podporu opozičných republikánov na strane druhej nestrácal podporu ani zo strany amerických komunistov. Jeden známy sudca v meste Chicago tvrdil, že kriminalita medzi mladými mužmi sa znížila o 55 % pretože \"namiesto nudy a zúfania hrdo pracovali v prírode\".  Keď novinári hľadali témy pre dobré správy, navštevovali  ekologické projekty a písali o CCC.  

Samozrejme, v začiatkoch projektov, boli životné podmienky účastníkov ťažké. Pracovali 6 dní v týždni. Odmenou im bolo aspoň dobrá strava. Z peňazí, čo zarobili veľa nevideli. Väčšinu mzdy dostali ich rodiny doma. Za tri roky boli pracovníci CCC zapojení do viac ako 100 druhov rôznych prác. V roku 1935 pracovalo v 2 600 táboroch viac ako 500 000 ľudí.  Neexistovali žiadne obmedzenia ako dlho môžu v programe pracovať. Ak nenašli príležitosť uplatniť sa v súkromnom sektore v mieste svojho bydliska, mohli sa prihlásiť znovu.  
Na začiatku boli ciele CCC veľmi jednoduché: vysadiť stromy, obnoviť vodné zdroje, a zastaviť pôdne a krajinné erózie. Neskôr mali všetky pracovné tábory priestory a podmienky pre relax a oddych (jedálne, stolný tenis...). V roku 1934 dokonca vytvorili pre účastníkov s nižšou kvalifikáciou služby pre vzdelávanie. Až cez 40 000 mužov sa naučilo čítať a písať. Viacerí tu dosiahli stredoškolské vzdelanie.

Program CCC mal najväčší úspech u najchudobnejších a najbeznádejnejších Američanov… Amerických Indiánov.  Zem, kde Indiáni žili, bola zvyčajne najzdevastovanejšia a Indiáni patrili k najchudobnejším. Viac ako 80 000 ich začalo zarábať, keď začali obnovovať, \"liečiť\" svoju vlastnú zem.  

Po útoku na Pearl Harbor CCC skončili, pretože muži museli slúžiť v armáde v Európe alebo Tichom oceáne.

Čo dosiahli CCC

V národných, štátnych a miestnych parkoch boli vytvorené podmienky pre oddych a turistiku.
Vybudovalo a opravilo sa 97 000 míl lesných ciest,  postavilo a zrekonštruovalo 38 tisíc mostov.
CCC vysadilo cez tri miliardy stromov, zastavila sa pôdna erózia na ploche viac ako 20 miliónov akrov.
Na viac ako 84 miliónoch akroch bola zadržaná voda pre polia.   
Vyčistilo sa 8 tisíc prameňov a studní, potoky a jazerá ožili miliardou nasadených rýb,

Ekologické a ekonomické výhody CCC:  
CCC boli zameraní na dlhodobú obnovu ekosystému. Ekonomický prínos by sa za uplynulých 70 rokov dal vyčísliť v stovkách miliárd dolárov.
Bez CCC by obnova zeme v takom obrovskom rozsahu nebola možná. Súkromné podnikateľské spoločnosti sa vtedy ešte podpore ekológie nevenovali, lebo nevideli okamžitú finančnú návratnosť.

Sociálne a ekonomické výhody pre nezamestnaných:
Nezamestnaní muži robili ekonomicky významnú prácu, ktorá prinášala vyššiu kvalitu života celej spoločnosti. Zároveň mali zabezpečené pokrytie základných materiálnych potrieb.  
Namiesto neveľkej sumy peňazí, čo dovtedy dostávali od vlády na prežitie v nezamestnanosti, teraz dostávali svoj plat. Aj keď skromný, zarobený v ťažkých podmienkach, pracovali pre ďalšie generácie.  

Poučenie pre vládne riadenie:
Americká vláda sa naučila ako môžu úspešne kooperovať štyria rôzni vládni ministri a spolupracovať ako tím.
Čím je systém menej byrokratický, tým lepšie funguje, aj pri riadení až pol miliónovej armády zamestnancov. Skúsenosti získané v CCC sa v štátnej správe uplatňujú a využívajú dodnes.  

Otázky pre slovenských zákonodarcov:
1. Môže sa stať, že by vládni ministri začali pre dobrú vec efektívne spolupracovať?  Asi nie tak ľahko. Ale, ako znie titul jednej knihy: “Kde je vôľa, tam je cesta.”  
2. Potrebuje krajina obnoviť vodné zdroje a rekultivovať životné prostredie? Áno, a výhody v dlhodobej perspektíve budú oveľa vyššie, než náklady.    
3. Bol by ekologický projekt ako Občianska armáda na ochranu prírody prijateľný pre EÚ aj ako riešenie v oblasti nezamestnanosti i pre životné prostredie? Viac ako určite. Veríme, že v tomto by sa Slovensko mohlo stať modelom pre ostatné krajiny.  

Záver
Pri závažných, komplikovaných zdravotných problémoch je často - v záujme pacienta - potrebné kombinovať rôzne liečebné postupy. Takisto, pre obnovu chorých častí spoločnosti, je potrebných viac ako iba jeden program pre ‘reformu’.
CCC môže byť jedným zo spôsobov \"podpornej liečby\" pre tie obce, kde nie sú starostovia v stave zabezpečiť prácu pre všetkých 100 % práceschopných záujemcov.
A prostriedkom na \"vonkajšiu očistu\" pre tú krajinu, kde pri pohľade z okna vlaku, či auta, pri pohľade na pobrežia vodných tokov a potokov, pri pohľade na okolia obcí, miest, lesov, parkov... máte dojem, že ste na jednom obrovskom smetisku..*(hansut)

Zdroj: Združenie pre sociálnu reformu
Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Chystané akce
INISOFT s.r.o.
27
7. 2017
27.7.2017 - Seminář, školení
Olomouc, ibis Olomouc Centre
ASIO, spol.s r.o.
28
7. 2017
28.7.2017 - Ostatní akce
od 09:30 do cca 11:00, na YouTube
7
8. 2017
7-11.8.2017 - Tábor, výlet, pobytová akce
Zahrada lesní MŠ Šárynka, Praha 6
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí