Zdržiavacia taktika nemeckého ministra životného prostredia Jürgena Trittina v
súvislosti s budovaním definitívneho úložiska atómového odpadu môže vyjsť
daňových poplatníkov veľmi draho. Po tom, ako viacero listov a výziev
ministerstvu životného prostredia zostalo bez odpovede, obrátil sa Spolkový
účtovný dvor na parlament a varuje pred "finančným zaťažením štátneho rozpočtu v
objeme niekoľkých miliárd eur".
Dvor vo svojej správe pre rozpočtový výbor parlamentu kritizuje, že hľadanie
vhodnej lokality pre hlbinné úložisko, ktoré trvá už šesť rokov, je
"nesystematické, necielené, nehospodárne a málo transparentné". Podľa denníka
Die Welt dvor vypočítal náklady, ktoré tento postoj môže daňovým poplatníkom
spôsobiť, na 6,8 miliardy eur. "Finančné riziká doteraz neboli zohľadnené vo
finančnom pláne štátu," upozorňuje dvor v správe, ktorou sa má rozpočtový výbor
zaoberať 30. septembra.
Nemecká vláda koncom roka 1998 zrušila koncept dvoch definitívnych úložísk, v
rámci ktorého sa mal vysoko rádioaktívny odpad z atómových elektrární skladovať
v dolnosaskej oblasti Salzstock Gorleben a slabo rádioaktívny odpad z výskumných
reaktorov, nemocníc a laboratórií v bývalej železnorudnej bani Schacht Konrad
pri Salzgitteri. Namiesto toho sa bude teraz skúmať, či je možné všetky druhy
atómového odpadu uložiť v jednom definitívnom úložisku, čo by mohlo byť
lacnejšie. A hoci priestory v Gorlegene sú na tieto účely vhodné, ministerstvo
životného prostredia hľadalo v celej oblasti úplne novú lokalitu pre koncept
jedného úložiska.
Náklady na toto hľadanie podľa princípu pôvodcu síce nesú prevádzkovatelia
atómových elektrární, čiže spoločnosti RWE, E.ON [http://E.ON], EnBW a
Vattenfall Europe, avšak na základe platného vládneho nariadenia môžu žiadať
vládu o vrátenie peňazí, ak preskúmané lokality nevyhovujú z iných než vedeckých
dôvodov. Účtovný dvor varuje, že iba z dôvodu zrušenia projektu Schacht Konrad
môže štátny rozpočet počítať s požiadavkami na vrátenie 3,2 miliardy eur.
Zo správy účtovného dvora podľa kritikov vyplýva, že Trittinovo hľadanie nového
definitívneho úložiska z hľadiska zmätkov nemá obdoby. Ministerstvo životného
prostredia objednalo odborné posudky za niekoľko miliónov eur, no nikdy sa nimi
nezaoberalo. Niektoré posudky sú staré aj niekoľko rokov a ministerstvo mnohé
objednávky bez udania dôvodu stiahlo.
Odborníci zároveň poukazujú na nezodpovednosť ministerstva životného prostredia.
Slabo rádioaktívny odpad z nemocníc a laboratórií môže tvoriť plyny a baktérie,
takže úložiská musia byť otvorené a pod neustálou kontrolou. Tým je skladovanie
spolu s vysoko rádioaktívnym odpadom vylúčené a ani nikde vo svete sa tento
spôsob ukladania nepraktizuje.
Zdržiavacia taktika nemeckého ministra životného prostredia Jürgena Trittina v súvislosti s budovaním definitívneho úložiska atómového odpadu môže vyjsť daňových poplatníkov veľmi draho. Po tom, ako viacero listov a výziev ministerstvu životného prostredia zostalo bez odpovede, obrátil sa Spolkový účtovný dvor na parlament a varuje pred "finančným zaťažením štátneho rozpočtu v objeme niekoľkých miliárd eur". Dvor vo svojej správe pre rozpočtový výbor parlamentu kritizuje, že hľadanie vhodnej lokality pre hlbinné úložisko, ktoré trvá už šesť rokov, je "nesystematické, necielené, nehospodárne a málo transparentné". Podľa denníka Die Welt dvor vypočítal náklady, ktoré tento postoj môže daňovým poplatníkom spôsobiť, na 6,8 miliardy eur. "Finančné riziká doteraz neboli zohľadnené vo finančnom pláne štátu," upozorňuje dvor v správe, ktorou sa má rozpočtový výbor zaoberať 30. septembra. Nemecká vláda koncom roka 1998 zrušila koncept dvoch definitívnych úložísk, v rámci ktorého sa mal vysoko rádioaktívny odpad z atómových elektrární skladovať v dolnosaskej oblasti Salzstock Gorleben a slabo rádioaktívny odpad z výskumných reaktorov, nemocníc a laboratórií v bývalej železnorudnej bani Schacht Konrad pri Salzgitteri. Namiesto toho sa bude teraz skúmať, či je možné všetky druhy atómového odpadu uložiť v jednom definitívnom úložisku, čo by mohlo byť lacnejšie. A hoci priestory v Gorlegene sú na tieto účely vhodné, ministerstvo životného prostredia hľadalo v celej oblasti úplne novú lokalitu pre koncept jedného úložiska. Náklady na toto hľadanie podľa princípu pôvodcu síce nesú prevádzkovatelia atómových elektrární, čiže spoločnosti RWE, E.ON, EnBW a Vattenfall Europe, avšak na základe platného vládneho nariadenia môžu žiadať vládu o vrátenie peňazí, ak preskúmané lokality nevyhovujú z iných než vedeckých dôvodov. Účtovný dvor varuje, že iba z dôvodu zrušenia projektu Schacht Konrad môže štátny rozpočet počítať s požiadavkami na vrátenie 3,2 miliardy eur. Zo správy účtovného dvora podľa kritikov vyplýva, že Trittinovo hľadanie nového definitívneho úložiska z hľadiska zmätkov nemá obdoby. Ministerstvo životného prostredia objednalo odborné posudky za niekoľko miliónov eur, no nikdy sa nimi nezaoberalo. Niektoré posudky sú staré aj niekoľko rokov a ministerstvo mnohé objednávky bez udania dôvodu stiahlo. Odborníci zároveň poukazujú na nezodpovednosť ministerstva životného prostredia. Slabo rádioaktívny odpad z nemocníc a laboratórií môže tvoriť plyny a baktérie, takže úložiská musia byť otvorené a pod neustálou kontrolou. Tým je skladovanie spolu s vysoko rádioaktívnym odpadom vylúčené a ani nikde vo svete sa tento spôsob ukladania nepraktizuje.