Ochranári pochybujú o transparentnosti rozdeľovania peňazí z Environmentálneho fondu
Niektoré ochranárske organizácie pochybujú o tom, že peniaze z nového
Environmentálneho fondu sa budú rozdeľovať transparentne. "Pre nás by bol fond
vítaný, keby boli financie rozdeľované transparentne. Súčasný minister životného
prostredia toho zárukou nie je," myslí si Juraj Hybš z organizácie Špirála.
Pochybnosti o korektnom prerozdelení peňazí z fondu má aj Marcel Zajac z
Ekofóra. Okrem toho pripomenul, že bývalý štátny fond životného prostredia
podporoval najmä štátne environmentálne inštitúcie, napríklad Štátnu ochranu
prírody (ŠOP). Fond bude teda "ďalšia záhrada pre toho istého záhradníka,"
konštatoval.
Myšlienku Environmentálneho fondu (EF) naopak podporuje Mikuláš Huba zo
Spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj. Podľa neho podobný fond veľmi dobre
funguje v susednom Poľsku aj Rakúsku. Podotkol, že netransparentnejšie je to,
keď sa peniaze z poplatkov a pokút za znečisťovanie prepadnú do štátneho
rozpočtu a odtiaľ opätovne prerozdeľujú.
Zriadenie Environmentálneho fondu od 1. januára 2005 dnes parlament opätovne
schválil aj s pomocou hlasov poslancov SMK napriek tomu, že koalícia sa dohodla,
že fond zriadi až o rok neskôr. Podľa hovorcu ministra financií Petra Papanka
tak poslanci navýšili deficit verejných financií o vyše miliardy korún. Podľa
neho "je prekvapujúce, že koaliční poslanci zvyšujú dlh a zadlžujú tak budúce
generácie".
O vrátenie zákona na opätovné prerokovanie do parlamentu požiadala prezidenta
vláda, ktorá chcela posunúť účinnosť zákona o jeden rok. Okrem toho, že fond
zníži príjmy štátneho rozpočtu, jeho zriadenie ako štátneho fondu považuje
rezort financií za nesystémové riešenie problematiky financovania životného
prostredia i vzhľadom na prijaté opatrenia na zvýšenie transparentnosti
verejných financií. Napriek snahám ministerstva financií dnes poslanci
nepodporili návrh posunúť jeho účinnosť až na január 2006 a fond bude fungovať
od budúceho roku.
Nový fond bude nezávislý od štátneho rozpočtu. Zdroje bude získavať okrem iného
z pokút týkajúcich sa životného prostredia, z poplatkov za znečisťovanie
ovzdušia a vôd či z výnosov z verejných zbierok určených na starostlivosť o
životné prostredie. Prostriedky fondu sa budú používať ako dotácie a úvery s
výrazne nižšou úrokovou sadzbou ako poskytujú komerčné banky.
Niektoré ochranárske organizácie pochybujú o tom, že peniaze z nového Environmentálneho fondu sa budú rozdeľovať transparentne. "Pre nás by bol fond vítaný, keby boli financie rozdeľované transparentne. Súčasný minister životného prostredia toho zárukou nie je," myslí si Juraj Hybš z organizácie Špirála. Pochybnosti o korektnom prerozdelení peňazí z fondu má aj Marcel Zajac z Ekofóra. Okrem toho pripomenul, že bývalý štátny fond životného prostredia podporoval najmä štátne environmentálne inštitúcie, napríklad Štátnu ochranu prírody (ŠOP). Fond bude teda "ďalšia záhrada pre toho istého záhradníka," konštatoval.
Myšlienku Environmentálneho fondu (EF) naopak podporuje Mikuláš Huba zo Spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj. Podľa neho podobný fond veľmi dobre funguje v susednom Poľsku aj Rakúsku. Podotkol, že netransparentnejšie je to, keď sa peniaze z poplatkov a pokút za znečisťovanie prepadnú do štátneho rozpočtu a odtiaľ opätovne prerozdeľujú.
Zriadenie Environmentálneho fondu od 1. januára 2005 dnes parlament opätovne schválil aj s pomocou hlasov poslancov SMK napriek tomu, že koalícia sa dohodla, že fond zriadi až o rok neskôr. Podľa hovorcu ministra financií Petra Papanka tak poslanci navýšili deficit verejných financií o vyše miliardy korún. Podľa neho "je prekvapujúce, že koaliční poslanci zvyšujú dlh a zadlžujú tak budúce generácie".
O vrátenie zákona na opätovné prerokovanie do parlamentu požiadala prezidenta vláda, ktorá chcela posunúť účinnosť zákona o jeden rok. Okrem toho, že fond zníži príjmy štátneho rozpočtu, jeho zriadenie ako štátneho fondu považuje rezort financií za nesystémové riešenie problematiky financovania životného prostredia i vzhľadom na prijaté opatrenia na zvýšenie transparentnosti verejných financií. Napriek snahám ministerstva financií dnes poslanci nepodporili návrh posunúť jeho účinnosť až na január 2006 a fond bude fungovať od budúceho roku.
Nový fond bude nezávislý od štátneho rozpočtu. Zdroje bude získavať okrem iného z pokút týkajúcich sa životného prostredia, z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a vôd či z výnosov z verejných zbierok určených na starostlivosť o životné prostredie. Prostriedky fondu sa budú používať ako dotácie a úvery s výrazne nižšou úrokovou sadzbou ako poskytujú komerčné banky.
Myšlienku Environmentálneho fondu (EF) naopak podporuje Mikuláš Huba zo Spoločnosti pre trvalo udržateľný rozvoj. Podľa neho podobný fond veľmi dobre funguje v susednom Poľsku aj Rakúsku. Podotkol, že netransparentnejšie je to, keď sa peniaze z poplatkov a pokút za znečisťovanie prepadnú do štátneho rozpočtu a odtiaľ opätovne prerozdeľujú.
Zriadenie Environmentálneho fondu od 1. januára 2005 dnes parlament opätovne schválil aj s pomocou hlasov poslancov SMK napriek tomu, že koalícia sa dohodla, že fond zriadi až o rok neskôr. Podľa hovorcu ministra financií Petra Papanka tak poslanci navýšili deficit verejných financií o vyše miliardy korún. Podľa neho "je prekvapujúce, že koaliční poslanci zvyšujú dlh a zadlžujú tak budúce generácie".
O vrátenie zákona na opätovné prerokovanie do parlamentu požiadala prezidenta vláda, ktorá chcela posunúť účinnosť zákona o jeden rok. Okrem toho, že fond zníži príjmy štátneho rozpočtu, jeho zriadenie ako štátneho fondu považuje rezort financií za nesystémové riešenie problematiky financovania životného prostredia i vzhľadom na prijaté opatrenia na zvýšenie transparentnosti verejných financií. Napriek snahám ministerstva financií dnes poslanci nepodporili návrh posunúť jeho účinnosť až na január 2006 a fond bude fungovať od budúceho roku.
Nový fond bude nezávislý od štátneho rozpočtu. Zdroje bude získavať okrem iného z pokút týkajúcich sa životného prostredia, z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a vôd či z výnosov z verejných zbierok určených na starostlivosť o životné prostredie. Prostriedky fondu sa budú používať ako dotácie a úvery s výrazne nižšou úrokovou sadzbou ako poskytujú komerčné banky.
Zdroj:HN.sk
Sdílet článek na sociálních sítích