Environmentálne programy áno, nie však v chránených územiach

Občianske združenie TATRY je znepokojené zámerom novej vlády využívať „voľnú pracovnú silu“ na realizáciu environmentálnych programov.

K takýmto programom má patriť aj „regenerácia prírodného prostredia Tatranského národného parku, ako aj ďalších chránených území postihnutých živelnými pohromami a devastačnými faktormi“.

Rudolf Pado z občianskeho združenia Tatry (OZ Tatry)si myslí, že "je potrebné si uvedomiť, že časť chránených území si priam vyžaduje bezzásahový režim, nakoľko účelom ich vyhlásenia bolo pozorovať dynamické zmeny príslušného ekosystému v časovom a priestorovom meradle. Nie je preto prijateľné v takýchto lokalitách zachraňovať prírodu pred ňou samotnou, a to aj prostredníctvom zaujímavej myšlienky environmentálnych programov."

Činností realizované na území Tatranského národného parku by sa mali odvíjať od prijatia zonácie, ktorú vypracovala Štátna ochrana prírody SR – Správa Tatranského národného parku, opierajúc sa o zákon o ochrane prírody a krajiny a Uznesenia Vlády SR z minulého roku, ktorým sa vláda zaviazala takúto zonáciu v roku 2006 prerokovať a prijať. V zmysle právnej a politickej kontinuity očakáva OZ Tatry, že nová vláda bude rešpektovať záväzky tej predchádzajúcej, a to aspoň v základných tézach.

Prístup - prijatie zonácie a až následne od nej odvodzované činností, by mal byť prvotným aj v ostatných veľkoplošných chránených územiach v SR. Činností v ostatných maloplošných chránených územiach v SR by mali byť determinované príslušnými programami starostlivosti, ktoré vypracovali alebo vypracujú odborné organizácie ochrany prírody a krajiny v súčinnosti s vlastníkmi, správcami alebo nájomcami pozemkov. "Aj tu je však potrebné v časti lokalít rešpektovať režim bezzásahovosti," tvrdí Pado.

OZ Tatry víta realizáciu environmentálnych programov s využitím sociálne marginalizovaných občanov predovšetkým v I. stupni ochrany, v tzv. voľnej krajine, ktorej stav a záujem ľudí o ňu v mnohých prípadoch zodpovedá jej názvu - je skoro všetkým ľahostajná. Aj tu však treba zvážiť, na aké činností budú pracovníci využívaní, aby sa nezopakoval efekt inštitútu „aktivačných prác“ t. j., že niektoré tzv. verejno-prospešné práce viedli k likvidácii samotného verejno-prospešného záujmu - neúmerne výruby drevín v brehových porastoch, kanalizovanie vodných tokov a tým zrýchľovanie lokálneho odtoku s následnými prietokovými disturbanciami a pod., a to buď cielene alebo z nevedomosti.

OZ Tatry vidí veľký priestor pre „environmentálne programy“ napr. pri mapovaní a likvidácii nelegálnych skládok odpadov v katastroch obcí, ktorých počet v rámci Slovenska, na základe kvalifikovanej interpolácie, odhadujeme na 8 až 12 tisíc. Pri realizácií manažmentových činností spadajúcich pod agroenvironmentálne schémy - kosenie lúk (nielen z hľadiska podpory biodiverzity niektorých cieľových druhov, ale aj z hľadiska saturácie efektu „škridlovej strechy“ pri zrážkovej činností), obnova nelesnej drevinovej vegetácie v krajine (remízky, vetrolamy, izolačná zeleň ), skrášľovanie obcí, ktoré má napr. v blízkom Rakúsku tradíciu v podobe tzv. skrášľovacích spolkov, budovanie zelených ciest – greenways, ktoré môžu významným spôsobom dynamizovať rozvoj cestovného ruchu s minimálnym dopadom na životné prostredie a pod.

OZ Tatry ponúka novej vláde odbornú pomoc pri „nastavení“ takéhoto „Programu obnovy krajiny“, nakoľko tento je hlavnou programovou tézou tohto občianskeho združenia. "Taktiež si myslíme, že v mimovládnom sektore existuje dostatok fundovaných organizácií, ktoré by mohli pomôcť novej vláde pri zostavovaní takýchto „občianskych“ programov aj v ďalších dotknutých oblastiachako je odpadové hospodárstvo, energetika a pod. Veríme, že zámer environmentálnych programov neostane iba na papieri  a že v prípade realizácie bude rešpektovať záujmy ochrany prírody," zdôraznil Rudol Pado

http://www.changenet.sk