Krajiny karpatského regiónu chcú lákať turistov, chrániť prírodu

Kyjev 13. decembra (TASR) - Sedem krajín karpatského regiónu vrátane Slovenska sa dnes zhodlo na väčšom úsilí o trvalo udržateľný rozvoj Karpát, ktoré by malo prispieť k prilákaniu turistov a ochrane vzácnych zvierat a rastlín.


Ministri z Českej republiky, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska, Srbska a Ukrajiny sa na rozhovoroch v Kyjeve tiež dohodli na vytvorení sústavy chránených oblastí, ako aj siete turistických chodníkov a horských chát Via Carpati. SR na prvej Konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát zastupoval minister životného prostredia Jaroslav Izák.


"Karpaty strednej a východnej Európy patria k najbohatším regiónom sveta z hľadiska biodiverzity a nedotknutej krajiny," uviedol vedúci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) Achim Steiner po trojdňovom stretnutí ministrov životného prostredia.


"Nepochybujem, že Karpaty sa rovnako ako Alpy, Himaláje a Skalnaté vrchy stanú svetoznámymi pre pešiu turistiku, horolezectvo, sledovanie prírody, fotografovanie a podobné aktivity voľného času," dodal Steiner vo vyhlásení.


Cestovný ruch by mohol priniesť investície do odľahlejších oblastí, ktoré sužuje rastúca nezamestnanosť a chudoba. Väčšie investície by mohli tiež prispieť k spomaleniu odlesňovania, nadmerného lovu a znečisťovania.


Vlády karpatského regiónu usporiadajú v budúcom roku konferenciu, na ktorej prediskutujú plánovanú Karpatskú sústavu chránených území, podobnú existujúcej sieti v Alpách. Slovenská strana presadzuje umiestnenie jej Koordinačnej jednotky na území SR. Uchádza sa tiež o presídlenie sekretariátu dohovoru z Viedne do Bratislavy.


Karpatský dohovor, ktorý je v platnosti od januára 2006, stanovuje všeobecné záväzky pri ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát tak, aby sa zlepšila kvalita života, posilnili sa miestne ekonomiky a komunity a chránili sa prírodné hodnoty a kultúrne dedičstvo celého regiónu.