Považskobystrický fotograf ponúka skvosty slovenskej prírody
Fotograf Jozef Ferenec vydal knihu Skvosty slovenskej prírody. Aj keď je to jeho
prvá publikácia, zďaleka nie je fotografom - nováčikom. Pôsobivé fotografie
divej zveri v jej prirodzenom prostredí sú sprievodcom prírodou Slovenska,
ukazujú jej pestrosť a bohatstvo. Už pri letmom prelistovaní knihy
[https://www.kamsnim.cz/categories/kniha] začnete autorovi fotografií závidieť
jeho prechádzky prírodou a schopnosť vidieť zver nerušenú v akomkoľvek ročnom
období. „Čitateľovi chcem ukázať rozmanitosť krajiny, príťažlivú krásu, ktorú v
nej nachádzam, tie najkrajšie momenty, ktoré sa mi podarilo zachytiť,“ uvádza v
úvode svojej knihy [https://www.kamsnim.cz/categories/kniha] J. Ferenec.
Kniha [https://www.kamsnim.cz/categories/kniha] Skvosty slovenskej prírody je
rozdelená do troch desiatok kapitol podľa druhu zveri. Začína témou zrodu nových
jedincov v prírode. Tvoria ju fotografie mláďat medveďa, diviaka, muflóna či
drozda, králika alebo líšky. Prezentáciu jednotlivých druhov zveri otvára
majestátnym jeleňom, pokračuje srnčou zverou, ktorá je typická aj v našom
regióne. Niekoľko kapitol je venovaných šelmám – malým i veľkým. Na medveďa
čakal J. Ferenec v Ludrovej doline zavesený v sieti niekoľko dní. Pozeral na
obrovský balvan a predstavoval si, aký krásny záber by vznikol, ak by sa tam
medveď objavil. A keď sa neskôr medveď skutočne objavil, od strachu nedokázal
stlačiť spúšť. Najkrajšou šelmou je však podľa jeho slov rys.
Nasledujúce časti tejto jedinečnej obrazovej publikácie sú venované vtákom –
kurovitým, bocianom, husiam, kačiciam... „Jedine orla môžem pri sledovaní
koristi vyfotiť iba raz. Ten jediný zaregistruje pohyb clony aj na veľkú
vzdialenosť,“ objasňuje zložitosť pôvodu niektorých fotografií autor knihy
[https://www.kamsnim.cz/categories/kniha].
Kolobeh života v prírode je veľmi inšpiratívny. J. Ferenec fotografuje prírodu v
každom ročnom období. Ak niektoré zviera neprežije krutosť zimy, nechápe to ako
tragédiu, ale ako možnosť prežitia pre iné druhy. Na odľahčenie témy autor
doplnil každú kapitolu fotografiami krajiny či detailov vzácnych rastlín. Všetky
kapitoly sprevádza jeho vlastný odborný text a popisok ku každej fotografii.
Každý záber divo žijúceho zvieraťa má za sebou príbeh. Kvalitnú fotografiu nie
je možné získať na krátkej nedeľnej prechádzke za mestom. J. Ferenec trávi v
prírode aj niekoľko dní a čaká na ten správny čas. Často podľa odporúčania
kamarátov poľovníkov vie, kam sa za zverou vybrať. Samozrejmosťou je výborná
znalosť správania sa zvierat, kvalitná fotografická technika a pohotovosť. A do
jeho výbavy patrí aj závesná sieť, vďaka ktorej sa mu už neraz podarili skutočne
exkluzívne fotografie. Najstaršia fotografia v knihe má 25 rokov, ostatné sú
mladšie. Približne 40 percent z nich pochádza zo Strážovských vrchov. „Takúto
knihu nie je možné vydať v priebehu dvoch-troch rokov. V archíve mám viac ako
20-tisíc fotografií voľne žijúcej zveri, preto si už ani nepamätám pri všetkých
presné miesto, kde vznikli. Popisky som si začal k fotografiám písať až neskôr,
keď časopisy začali vyžadovať k fotografiám aj texty.“
Zrod knihy [https://www.kamsnim.cz/categories/kniha] nebol jednoduchý ani po
technickej a organizačnej stránke. „Dva roky som hľadal vydavateľa, ktorý by
knihu vydal podľa mojich predstáv, nakoniec som uspel vo vydavateľstve, ktoré
vydáva aj poľovnícku beletriu,“ uvádza J. Ferenec. Kniha
[https://www.kamsnim.cz/categories/kniha] Skvosty slovenskej prírody vyšla tesne
pred Vianocami a prvých tisíc kusov sa rýchlo rozpredalo. Aj vďaka atraktívnej
cene čitateľ môže oceniť hodnotu plnofarebnej knihy
[https://www.kamsnim.cz/categories/kniha] s takmer 300 fotografiami na kvalitnom
papieri, a tak je na rade ďalšia dotlač. (zum)
Vizitka
Jozef Ferenec (1957) sa narodil v Považskej Bystrici. Žije v Hornom Moštenci.
Prírodu pozoroval aktívne už od štyroch rokov, kedy pásol husi – sledoval
pavúkov, mravce a všetky zvieratá, ktoré sa pohybovali okolo: „Strážovské vrchy
mám prechodené celé, poznám tu každý strom, každý ker.“ Začal fotografovať ako
9-ročný chlapec. Absolvoval strednú strojnícku školu, pretože mu otec nedovolil
študovať lesnícku školu v Liptovskom Hrádku. V roku 1985 sa stal poľovníkom a
neskôr zložil aj vyššie poľovnícke skúšky. Rád tvorí a publikuje odborné články
o zveri.
Začiatkom jeho publikačnej činnosti bola fotografia uverejnená v časopise
Poľovníctvo a rybárstvo. Vtedy mal 12 rokov a motivovala ho k ďalšiemu
zdokonaľovaniu sa. Postupne sa začal orientovať na umelecky ladené zábery.
Neskôr ho zaujala aj téma ženy v jej prirodzenej kráse. Publikuje vo viacerých
médiách, medzi ktoré patrí aj regionálny týždenník MY Považský obzor. Realizoval
niekoľko výstav, väčšinou pod názvom „Fotografie z našej prírody“. Jeho zábery
sa objavujú v poľovníckych kalendároch. Získava ocenenia nielen na slovenských,
ale aj medzinárodných výstavách.
Päť rokov je profesionálnym fotografom, podľa jeho vyjadrenia to však nie je
jednoduché.
Fotograf Jozef Ferenec vydal knihu Skvosty slovenskej prírody. Aj keď je to jeho prvá publikácia, zďaleka nie je fotografom - nováčikom. Pôsobivé fotografie divej zveri v jej prirodzenom prostredí sú sprievodcom prírodou Slovenska, ukazujú jej pestrosť a bohatstvo. Už pri letmom prelistovaní knihy začnete autorovi fotografií závidieť jeho prechádzky prírodou a schopnosť vidieť zver nerušenú v akomkoľvek ročnom období. „Čitateľovi chcem ukázať rozmanitosť krajiny, príťažlivú krásu, ktorú v nej nachádzam, tie najkrajšie momenty, ktoré sa mi podarilo zachytiť,“ uvádza v úvode svojej knihy J. Ferenec. Kniha Skvosty slovenskej prírody je rozdelená do troch desiatok kapitol podľa druhu zveri. Začína témou zrodu nových jedincov v prírode. Tvoria ju fotografie mláďat medveďa, diviaka, muflóna či drozda, králika alebo líšky. Prezentáciu jednotlivých druhov zveri otvára majestátnym jeleňom, pokračuje srnčou zverou, ktorá je typická aj v našom regióne. Niekoľko kapitol je venovaných šelmám – malým i veľkým. Na medveďa čakal J. Ferenec v Ludrovej doline zavesený v sieti niekoľko dní. Pozeral na obrovský balvan a predstavoval si, aký krásny záber by vznikol, ak by sa tam medveď objavil. A keď sa neskôr medveď skutočne objavil, od strachu nedokázal stlačiť spúšť. Najkrajšou šelmou je však podľa jeho slov rys. Nasledujúce časti tejto jedinečnej obrazovej publikácie sú venované vtákom – kurovitým, bocianom, husiam, kačiciam... „Jedine orla môžem pri sledovaní koristi vyfotiť iba raz. Ten jediný zaregistruje pohyb clony aj na veľkú vzdialenosť,“ objasňuje zložitosť pôvodu niektorých fotografií autor knihy. Kolobeh života v prírode je veľmi inšpiratívny. J. Ferenec fotografuje prírodu v každom ročnom období. Ak niektoré zviera neprežije krutosť zimy, nechápe to ako tragédiu, ale ako možnosť prežitia pre iné druhy. Na odľahčenie témy autor doplnil každú kapitolu fotografiami krajiny či detailov vzácnych rastlín. Všetky kapitoly sprevádza jeho vlastný odborný text a popisok ku každej fotografii. Každý záber divo žijúceho zvieraťa má za sebou príbeh. Kvalitnú fotografiu nie je možné získať na krátkej nedeľnej prechádzke za mestom. J. Ferenec trávi v prírode aj niekoľko dní a čaká na ten správny čas. Často podľa odporúčania kamarátov poľovníkov vie, kam sa za zverou vybrať. Samozrejmosťou je výborná znalosť správania sa zvierat, kvalitná fotografická technika a pohotovosť. A do jeho výbavy patrí aj závesná sieť, vďaka ktorej sa mu už neraz podarili skutočne exkluzívne fotografie. Najstaršia fotografia v knihe má 25 rokov, ostatné sú mladšie. Približne 40 percent z nich pochádza zo Strážovských vrchov. „Takúto knihu nie je možné vydať v priebehu dvoch-troch rokov. V archíve mám viac ako 20-tisíc fotografií voľne žijúcej zveri, preto si už ani nepamätám pri všetkých presné miesto, kde vznikli. Popisky som si začal k fotografiám písať až neskôr, keď časopisy začali vyžadovať k fotografiám aj texty.“ Zrod knihy nebol jednoduchý ani po technickej a organizačnej stránke. „Dva roky som hľadal vydavateľa, ktorý by knihu vydal podľa mojich predstáv, nakoniec som uspel vo vydavateľstve, ktoré vydáva aj poľovnícku beletriu,“ uvádza J. Ferenec. Kniha Skvosty slovenskej prírody vyšla tesne pred Vianocami a prvých tisíc kusov sa rýchlo rozpredalo. Aj vďaka atraktívnej cene čitateľ môže oceniť hodnotu plnofarebnej knihy s takmer 300 fotografiami na kvalitnom papieri, a tak je na rade ďalšia dotlač. (zum) Vizitka Jozef Ferenec (1957) sa narodil v Považskej Bystrici. Žije v Hornom Moštenci. Prírodu pozoroval aktívne už od štyroch rokov, kedy pásol husi – sledoval pavúkov, mravce a všetky zvieratá, ktoré sa pohybovali okolo: „Strážovské vrchy mám prechodené celé, poznám tu každý strom, každý ker.“ Začal fotografovať ako 9-ročný chlapec. Absolvoval strednú strojnícku školu, pretože mu otec nedovolil študovať lesnícku školu v Liptovskom Hrádku. V roku 1985 sa stal poľovníkom a neskôr zložil aj vyššie poľovnícke skúšky. Rád tvorí a publikuje odborné články o zveri. Začiatkom jeho publikačnej činnosti bola fotografia uverejnená v časopise Poľovníctvo a rybárstvo. Vtedy mal 12 rokov a motivovala ho k ďalšiemu zdokonaľovaniu sa. Postupne sa začal orientovať na umelecky ladené zábery. Neskôr ho zaujala aj téma ženy v jej prirodzenej kráse. Publikuje vo viacerých médiách, medzi ktoré patrí aj regionálny týždenník MY Považský obzor. Realizoval niekoľko výstav, väčšinou pod názvom „Fotografie z našej prírody“. Jeho zábery sa objavujú v poľovníckych kalendároch. Získava ocenenia nielen na slovenských, ale aj medzinárodných výstavách. Päť rokov je profesionálnym fotografom, podľa jeho vyjadrenia to však nie je jednoduché.