TEN-T: Podpora ekologickej dopravy

Pozadie

Projekt výstavby transeurópskych dopravných sietí (TEN-T) vychádza z cieľa podpory slobody pohybu osôb a tovarov. V praxi ide o vzájomné prepojenie všetkých druhov dopravy tak, aby boli interoperabilné. Takéto dopravné systémy by mali byť tiež stimulom pre budovanie hospodárskych väzieb, sociálnej kohézie, väčšej konkurencieschopnosti a celkového udržateľného rozvoja.

Výsledkom pomerne zdĺhavých rokovaní bolo celkové zníženie rozpočtu na tieto projekty. Z pôvodne plánovaných 20 mld. eur bolo pre obdobie 2007 - 2013 reálne vyčlenených len niečo viac ako 8 mld. Z toho 5,1 mld. poputuje na podporu 30 prioritných projektov, z ktorých všetky sú zamerané na podporu cezhraničnej konkurencie v EÚ-27.

Prvá výzva na predkladanie projektov bola publikovaná v máji 2007. Komisia predpokladá, že 30 stanovených priorít bude úspešne dokončených pred rokom 2020. Podľa svojich vnútorných pravidiel môže EÚ podporiť projekt len 10-30% oprávnených nákladov. Konkrétne percento závisí od typu daného projektu. Zvyšná časť prostriedkov musí pochádzať z národného rozpočtu alebo zo súkromných zdrojov.

Otázky

Vzhľadom na obmedzené množstvo vyčlenených prostriedkov podporí EÚ v období 2007 - 2013 len niekoľko projektov. Ide o tzv. „kritické cezhraničné sekcie“ a „k životnému prostrediu najpriateľskejšie formy dopravy - vnútroštátne vodné cesty a železnica.“ Pred poslancami Európskeho parlamentu to 21. novembra 2007 povedal komisár Jacques Barrot.

V rámci obdobia 2007 - 2013 bolo predložených 221 projektov žiadajúcich spolu 11,5 mld. eur podpory. Výška rozpočtu neumožňuje podporiť úplne všetky projekty. Vzhľadom na to, že v súčasnosti je reálne k dispozícii len 5,1 mld. eur, komisár zdôraznil, že preferuje koncentrovanie sa týchto zdrojov na limitované množstvo dôležitých projektov. Barrot povedal, že takýto prístup by mohol byť efektívnejší a v konečnom dôsledku by mal urýchliť realizáciu projektov prekonávajúcich terajšie dopravne nedoriešené oblasti, ktoré bránia efektívnemu fungovaniu jednotného trhu.

Čo sa týka rozdelenia celkového balíka, dôležitým kritériom bude udržateľnosť. Vodná doprava dostane celkovo 11,5% rozpočtu, čo je maximálny podiel, ktorý dostať môže. V nominálnych hodnotách získajú najviac železnice (74,2%), zatiaľ čo cestná doprava bude podporená len okrajovo (2,7%).

Komisia navrhuje v rámci balíka prispieť aj na dva projekty „manažmentu dopravy“, ktoré sú zamerané na optimalizáciu už jestvujúcej infraštruktúry:

• 350 mil. eur by malo ísť na projekt SESAR, ktorého cieľom je vytvorenie „jednotného európskeho neba.“ Ak dôjde k integrácii leteckého priestoru, mal by sa zlepšiť manažment prevádzky letových koridorov a v konečnom dôsledku by sa mal znížiť objem produkovaných emisií CO2.
• 100 mil. by malo putovať na rozvoj systémov inteligentnej cestnej dopravy. Cieľom je optimalizácia kapacity infraštruktúry, zvyšovanie bezpečnosti (najmä cestnej dopravy) a stimulovanie intermodality. Intermodalita predstavuje ponúkanie alternatívnych spôsobov dopravy osôb a tovarov, pri čom by si mal objednávateľ vedieť vybrať v danej situácii ekonomicky a ekologicky najefektívnejšie dopravné riešenie, resp. kombináciu riešení.

Pozície

Komisár pre dopravu, Jacques Barrot, vysvetlil, že Komisia mala na výber z dvoch možností financovania: intenzívne podporiť len niekoľko projektov alebo podporiť veľa projektov čiastkovo. Financovanie bude podľa komisárových slov „koncentrovanejšie ako v minulosti [a] vytvárajúce efekt silného pôsobenia umožňujúci urýchlenie realizácie nevyhnutných európskych infraštruktúr.“

Zdôraznil: „Ak by sme chceli dať silný impulz všetkým projektom, ktoré si zaslúžia podporu Spoločensta počas 7-ročného obdobia, nebolo by to 5,1 mld. eur, ktorými by sme potrebovali disponovať, ale 7,4 mld. Čeliac tejto nedostatočnosti európskeho rozpočtu, členské krajiny sa musia spoľahnúť na svoje schopnosti mobilizovať nevyhnutnú dodatočnú [časť z] národných rozpočtov pre realizáciu TEN-T.“

Gilles Savary (PES, FR) privítal „rigorózne a transparentné rozhodovanie“ Komisie, čo sa týka výberu konkrétnych projektov. Poslanec povedal, že Exekutíva sa „vyhla sterilnému a neefektívnemu prepudrovaniu“ fondov, ktorých pridaná hodnota sa teraz prejavuje v cezhraničnom spájaní regiónov a odstraňovaní limitov dopravných sietí. Poslanec rovnako uvítal prístup, podľa ktorého budú podporené predovšetkým ekologickejšie formy dopravy.

Aj Spoločenstvo európskych železníc (CER) privítalo návrh Komisie. Na druhej strane však vyjadrilo ľútosť, že „nominálna hodnota dostupných fondov ďaleko zaostáva za aktuálnymi potrebami.“

Johannes Ludewig, výkonný riaditeľ CER: „Fondy EÚ sú len malou časťou toho, čo musí Európa investovať do dopravnej infraštruktúry, ak chce zvládnuť rast nákladnej dopravy naprieč kontinentom.“

Vyjadril presvedčenie, že do roku 2020 bude potrebné do železničiarskych dopravných sietí investovať celkovo 145 mld. eur, aby sa zvýšila ich prepravná kapacita tovarov na požadovanú úroveň. Varoval: „V každom prípade to budeme musieť zaplatiť. [..] Ak to nebudú investície do udržateľnosti dopravných systémov, daňoví poplatníci budú musieť platiť dodatočné náklady za znečistenie, dopravné zahltenie a nehody.“ Zároveň navrhol, aby boli tieto náklady započítané do cien za prepravu tovarov a to v rámci „princípu platiaceho znečisťovateľa“. Vyzbierané prostriedky by mali byť spätne investované do projektov rozvíjajúcich infraštruktúru.

Nasledujúce kroky

• Vybraté projekty sú poslané na schválenie jednotlivým členským krajinám a Európskemu parlamentu.
• Prijatie konečného rozhodnutia o financovaní projektov sa očakáva na začiatku roka 2008.

zdroj: http://www.euractiv.sk