Komisia chce jednotnú odpoveď na prírodné katastrofy

Európska komisia v pondelok prijala balík návrhov, ktorých cieľom je zlepšiť informovanie o prírodných a človekom zapríčinených katastrofách a ktoré súčasne definujú stratégie ochrany pred takýmito rizikami. Navrhnuté ochranné programy nevytvoria nové nástroje, ale ponúknu členským krajinám efektívnejšie využitie tých existujúcich, ktoré je možné financovať z európskych peňazí. EÚ chce poskytovať efektívnejšiu pomoc aj nečlenským chudobným krajinám.

Ochrana pred prírodnými alebo človekom zapríčinenými katastrofami sa musí stať integrálnou súčasťou politík EÚ, vrátane politiky rozvojovej pomoci a všetkých oblastí, kde priame angažovanie sa EÚ prináša pridanú hodnotu, tvrdia dve komuniké, ktoré predstavila Európska komisia v pondelok (23.2.). Návrhy nepokrývajú problematiku krízových situácií, ktoré vznikajú ako dôsledok násilných a ozbrojených konfliktov či teroristických útokov.

Komuniké nedefinujú a ani sa nevyslovujú za vytváranie nových nástrojov, sú len odporúčaním, že by sa malo „otvorene budovať na opatreniach, ktoré už boli prijaté na európskej úrovni“. Komisia sa domnieva, že prijaté kroky na európskej úrovni môžu pre národné kroky predstavovať pridanú hodnotu v oblasti prevencie, spájania relevantných aktérov krízového manažmentu a lepšieho využívania už existujúcich nástrojov ochrany.

„Komuniké o prevencii pred prírodnými a človekom zapríčinenými katastrofami“ tvrdí, že spoločná odpoveď bude efektívna najmä vtedy, ak sa bude vytvárať európska databáza dostupných informácií a osvedčených skúseností, bude sa rozvíjať metodika odhaľovania rizík, zlepší sa prístup k systémom včasného varovania a vylepšia sa opatrenia pre prípadné krízové udalosti.

Čo sa týka financovania spoločného prístupu k riešeniu prírodných katastrof, Komisia chce vytvoriť spoločný register existujúcich komunitárnych nástrojov, ktoré sa v prípade aktivácie môžu financovať z európskych peňazí. Bude slúžiť postihnutým členským krajinám ako prehľadný zdroj dostupnej pomoci. Keď sa bude vytvárať nová Finančná perspektíva Finančná perspektíva EÚ označuje rámec pre rozpočtové priority EÚ na niekoľko rokov vopred. Aj keď sa v nej hovorí o finančných záväzkoch na každý rok, nejedná sa o pevný ročný rozpočet ako taký, mala by byť do nej integrovaná aj prevencia pred katastrofami, konštatuje dokument.

Pomoc chudobným krajinám

O pomoci rozvíjajúcim sa krajinám hovorí „Komuniké o obmedzovaní rizika“. Jeho hlavným cieľom je pomôcť najzraniteľnejším štátom vyrovnávať sa s následkami prírodných katastrof. Potreba pomáhať je aktuálna najmä v súčasnosti, kedy sa klíma mení a mnohé regióny musia v dôsledku toho čeliť častejším problémom s vodou, či už vo forme dlhších období sucha alebo intenzívnejších záplav.

Komisia chce, aby sa obmedzovanie rizika stalo súčasťou rozvojovej spolupráce EÚ s rozvíjajúcimi sa krajinami. Komuniké hovorí, že Európe „chýba spoločný hlas“. Súčasne, boj proti klimatickým zmenám a programy pre prispôsobovanie sa zmenenej klíme musia byť vzájomne previazané a väzby medzi nimi je potrebné vytvárať systematickejšie. V tomto smere potrebuje EÚ vytvoriť najmä systémy včasného varovania pre chudobné krajiny a investovať viac prostriedkov do výskumu rizík. V tomto ohľade navrhuje Komisia vytvárať regionálne akčné plány a organizovať kampane na budovanie osvety a povedomia a problematike. Prvou oblasťou, kde je potreba takýchto krokov akútna, je karibský región.

Aj v tomto smere Komisia zdôrazňuje potrebu využívať a lepšie poznať existujúce nástroje, nie vytvárať nové. Uznáva, že s ohľadom na blížiace sa klimatické rokovanie v Kodani (december 2009) bude potrebné poskytnúť viac finančnej pomoci rozvíjajúcim sa krajinám.

Artur Runge-Metzger, hlavný klimatický vyjednávač EÚ pri OSN, tvrdí, že klimatická otázka by sa mala stať súčasťou všetkých kapitol rozpočtu, pretože peniaze investované do tejto oblasti už nemožno investovať spôsobom, ako sa to robilo v minulosti, keď sa konečné výsledky projektov líšili od pôvodných zámerov.

„Určite neexistuje jednoduchá odpoveď na prispôsobenie sa. Zmiernenie [dopadov zmenenej klímy] je oveľa jednoduchšie, pokiaľ môžete investovať do čistých elektrární. Čo sa týka prispôsobenia sa, je potrebné poznať počasie,“ povedal pre EurActiv Runge-Metzger a doplnil, že rozhodnutia v oblasti prispôsobovania sa a zmierňovania sú „veľmi rozdielne“. Vysvetlil: „Jedno stojí veľa peňazí, zatiaľ čo druhé nemusí nevyhnutne stáť veľa peňazí, ale vyžaduje si predvídavosť a správny postup.“