Geológom sa podarilo datovať globálne zaľadnenie

Ľad pred niečo viac ako 700 miliónmi rokov skutočne siahal až takmer k rovníku. Zrejme nie náhodou sa práve vtedy rozbehla evolúcia živočíchov. V časopise Science to napísal desaťčlenný americko-kanadský tím, ktorý viedol Francis MacDonald z Harvardovej univerzity v Cambridge v štáte Massachusetts.

Fosílie, pomery izotopov a iné dôkazy z rôznych častí sveta naznačujú, že tzv. sturtiánske zaľadnenie pred zhruba 720 až 700 miliónmi rokov bolo globálne. Z toho sa zrodila v ostatných rokoch silno kritizovaná hypotéza Zeme ako snehovej gule (snowball Earth).

Zdá sa, že kritika bola nezaslúžená. Francis MacDonald s kolegami určil vek vrstiev sopečného tufu na štyroch miestach v kanadskom Yukone a Severozápadnom teritóriu. Použili vysoko presnú rádioizotopovú metódu urán-olovo. Tuf sa nachádza medzi vrstvami hornín uložených ľadovcami. Výsledky potvrdili plné zaľadnenie pred 716,5 miliónmi rokov. Predmetné horniny sa vtedy podľa zloženia a magnetizmu nachádzali v trópoch, približne na 10. stupni zemepisnej šírky, na sever ich neskôr posunul cyklický pohyb blokov zemskej kôry.

"Prvý raz sa preukázalo, že sturtiánske zaľadnenie nastalo aj v tropických šírkach, čo podáva priamy dôkaz, že bolo javom z kategórie 'Zem ako snehová guľa'. Pretože ľad má vysokú mieru odrazivosti slnečného svetla, modelovanie klímy už dávno predpovedalo, že ak by niekedy morský ľad postúpil až na 30. stupeň zemepisnej šírky, následne by rýchlo zamrzol celý oceán. Naše údaje tiež naznačujú, že sturtiánske zaľadnenie trvalo najmenej päť miliónov rokov," povedal MacDonald. Výsledky dobre ladia s rovnako starými vrstvami hornín inde na svete a s údajmi o fosílnych organizmoch.

Niektoré primitívne organizmy, ktorých bunky mali jadrá, zaľadnenie prežili a dokonca sa počas neho rozrôznili. Približne v tom čase sa po veľkom zmnožení eukaryotických organizmov objavili prvé spoľahlivo doložené živočíchy.

Podobne ako zložitejšie organizmy v neskorších ľadových dobách, spomenuté primitívne eukaryotické podľa všetkého strávili najhoršie obdobie v miestnych refúgiách, kde vládli priaznivejšie podmienky. Ľad bol iste aj v ére "Zeme ako snehovej gule" dynamický, plával, stenčoval sa, čo vytváralo miestne plochy voľnej vody s dostatkom slnečného svetla.

"Fosílny záznam naznačuje, že všetky veľké skupiny eukaryotických organizmov azda s výnimkou živočíchov existovali už pred sturtiánskym zaľadnením. Vďaka čomu prežili 'Zem ako snehovú guľu'? Podnietila sturtiánska 'Zem ako snehová guľa' evolúciu, najmä vznik živočíchov? Z evolučného hľadiska totiž nemusí byť pre pozemský život vždy zlá vec, ak čelí vážnemu stresu," doplnil Francis MacDonald.

Vedci zatiaľ presne nevedia, čo bolo príčinou tohto zaľadnenia, ani čo ho ukončilo. Francis Macdonald však zdôraznil fakt, že jeho datovanie do doby pred 716,5 miliónmi rokov sa dobre zhoduje s vekom Franklinovej oblasti vyvretých hornín, ktorá sa tiahne tisíce kilometrov z Aljašky až na Ellesmereov ostrov v arktickej severovýchodnej Kanade. To by mohlo znamenať, že zaľadnenie buď spustil, alebo ukončil vulkanizmus.

Zdroje: TASR