Diamanty - strategická surovina

Existujú dva varianty vysvetľovania pôvodu názvu diamantu: z arabského "al-mas" (najtvrdší), resp. z gréckeho "adamas" (nezničiteľný, nepremožiteľný).

Z textov v sanskrite sa dozvedáme, že v Indii už v 4. storočí pred n. l. existoval rozsiahly obchod s diamantmi a až do 18. storočia bola táto krajina ich výhradným dodávateľom. Podľa starých Hindov diamanty vznikli z piatich základných prírodných substancií: vody, vzduchu, oblohy, zeme a energie. Plínius Starší vo svojej Historia naturalis o diamantoch napísal: "Najvyššiu cenu medzi vecami, a to nielen medzi drahými kameňmi, má diamant. Dlho bol známy len kráľom, ale aj to len v obmedzenej miere. Podobne ako zlato aj diamant sa ťaží v baniach, pričom je jeho zriedkavým sprievodcom..." Dnes je už dokázané, že diamant a zlato sa nikdy nenachádzajú na primárnych výskytoch spolu. Výrazne odlišné fyzikálnochemické podmienky vzniku vylučujú ich spoločnú genézu. Mylný názor Plínia Staršieho vyplýva z dobového poznatku, že tieto dva minerály sa spolu vyskytovali v druhotných náleziskách - v náplavoch.

Až do 80. rokov 19. storočia prvotné náleziská diamantov neboli známe. Ťažili sa z rozsypových nahromadenín pieskov a štrkov. Úsilie geológov zistiť primárne výskyty diamantov bolo korunované úspechom až r. 1871, keď v blízkosti mesta Kimberley v južnej Afrike v tmavosfarbenej eruptívnej hornine objavili kryštáliky tohto vzácneho nerastu. Materská hornina dostala potom pomenovanie "kimberlit".

Dále na:http://www.vesmir.cz/clanek/diamant-permanentne-strategicka-surovina

ZDROJ: Vesmír, 2002