Nakládání s odpady v Bratislave - webové informace OLO pro občany

Za nakladanie s komunálnymi odpadmi a drobnými stavebnými odpadmi, ktoré vznikli na území Bratislavy, zodpovedá obec.

Magistrát mesta Bratislavy upravil podrobnosti o nakladaní s komunálnymi a drobnými stavebnými odpadmi a elektroodpadmi z domácností v príslušných všeobecne záväzných nariadeniach.

Náklady na činnosti spojené s nakladaním s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom je hradená z miestneho poplatku, ktorý vyplýva pre Bratislavu z príslušného všeobecne záväzného nariadenia a ktorý platí obyvateľ priamo, alebo prostredníctvom správcu Hlavnému mestu SR Bratislava.

Výnosy miestneho poplatku sa využívajú výlučne na úhradu nákladov spojených s nakladaním s komunálnym odpadom.

Hlavné mesto SR Bratislava zabezpečuje nakladanie s komunálnym odpadom na území hlavného mesta prostredníctvom spoločnosti OLO, a.s.

Spoločnosť OLO, a.s. túto službu zabezpečuje prioritne pre hlavné mesto systémom zvozu, zberu a separácie, zhodnotenia a zneškodnenia odpadu, k čomu slúži samotné technické a technologické zabezpečenie spoločnosti príslušnými mechanizmami až po spaľovňu odpadu.

Pri triedení odpadov vám pomôžu nižšie uvedené značky, ktoré sú súčasťou informácií o výrobku, nachádzajúcich sa na obale.

Do modrých nádob vhadzujeme:

noviny, časopisy, kancelársky papier, reklamné letáky, knihy, zošity, krabice (minimalizované), lepenku, kartón a pod.

Prosím nevhadzujte:

mokrý, mastný alebo inak znečistený papier, uhlový a voskovaný papier, použité plienky a hygienické potreby

Do žltých nádob vhadzujeme:

plastové fľaše od nápojov (nezabudnite stlačiť, zošliapnuť), plastové obaly z domácej chémie, fólie, sáčky, plastové tašky, tégliky, viacvrstvové obaly z nápojov (džúsy, mlieko), hliníkové plechovky z nápojov

Prosím nevhadzujte:

plastové obaly znečistené olejom (domácim alebo motorovým), farbami a inými chemikáliami, použité plienky a hygienické potreby

Do zelených nádob vhadzujeme:

Nápojové obaly zo skla, nádoby zo skla, sklenené črepy

Prosím nevhadzujte:

tabuľové sklo, keramiku, porcelán, zrkadlá, autosklo, drôtené a lepené sklo

Ďalší separovaný odpad, ako sú batérie a akumulátory, žiarivky, elektroodpad, pneumatiky, železný šrot môžete odovzdať v zberných dvoroch. Okrem týchto separovaných komodít môžete na zbernom dvore odovzdať aj odpad zo záhrad, objemný odpad a drobný stavebný odpad.

Zberné dvory slúžia občanom mesta Bratislavy na bezplatné uloženie odpadu z domácností, nie firmám a živnostníkom, ktorých odpad je produktom ich podnikateľskej činnosti.

Zberné dvory spravidla zriaďujú mestské časti a na túto činnosť využívajú 10% z vyzbieraných poplatkov za odvoz a likvidáciu odpadov od magistrátu Bratislavy. Spoločnosť OLO okrem poskytovania kvalifikovanej odbornej pomoci pri zriaďovaní zberných dvorov zabezpečuje dodanie zberných veľkokapacitných kontejnerov a odvoz a likvidáciu vyzbieraného odpadu.

Nie každý zberný dvor je určený na odoberanie všetkých druhov odpadov. V prípade nesplnenia daných podmienok má Mestská časť alebo OLO právo odmietnuť prevziať takýto odpad. Dôležité je vybrať si zberný dvor, ktorý je situovaný čo najbližšie ku miestu trvalého bydliska občana. Je tak zabezpečená rovnomerná záťaž a zároveň sa šetria aj prepravné náklady samotných občanov.

Takto nastavenou spoluprácou OLO a mestských častí sa dá efektívne zabraňovať vzniku čiernych skládok a udržiavať kvalitné životné prostredie v Bratislave. Niektoré mestské časti doposiaľ zberné dvory pre svojich obyvateľov nevybudovali. Dobudovanie systému zberných dvorov patrí i medzi priority bratislavskej samosprávy.

Adresy zberných dvorov:

http://olo.sk/web/zberne-dvory/kde-najdete-zberne-dvory

Dotrieďovací závod (DZ) je jednou z "koncoviek" OLO a.s., kde končí odpad z mesta. Ale v DZ nekončí obyčajný komunálny odpad, ale odpad, ktorému ste Vy - občania - venovali zvýšenú pozornosť. Je to prvotne vyseparovaný odpad, odpad, ktorý má šancu na ďalšie zhodnotenie. To je, o.i., podmienené aj tým, či tá ktorá surovina má spracovateľa a pod.

Prečo DZ, keď občan triedi suroviny? Je veľa ľudí, ktorí poctivo vyhadzujú suroviny podľa "návodu". S ich surovinou by nebol žiadny problém. Ale existuje medzi nami dosť veľká skupina ľudí, ktorým je to jedno a hádžu do separovaných surovín hocičo - klasický komunálny odpad, rôzne chemikálie a pod. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že, napr. do žltých nádob dávame rôznorodú surovinu - PET fľaše rôznych farieb, rôzne umelé hmoty, Al plechovky, viacvrstvové obaly (tetrapaky) a tieto suroviny je potrebné oddeliť, PETky dokonca delíme podľa farieb. Preto je potrebný takýto závod. Z toho dôvodu si dovoľujeme apelovať na občanov, aby zlepšili prvotné triedenie surovín, nevyhadzovali do separovaných surovín materiál, ktorý tam nepatrí. Všetko to prechádza rukami ľudí, ako ste Vy! Nevyužívajte zelené, modré a žlté nádoby na vyhadzovanie komunálneho odpadu! Keď to pochopíme, vyjadríme tým svoju pozornosť nášmu životnému prostrediu, robíme to pre seba!

Niekoľko užitočných poznámok

Viete prečo balí IKEA svoje produkty do čo najplochejších balení? Aby kupujúci mal s tým čo najmenší problém pri preprave jednak autom ale aj neskôr doma. Samozrejme aj sama IKEA to využíva - plochý tovar sa ekonomickejšie uloží do prepravného zariadenia, uloží sa ho tam viac a iné výhody. Aké výhody má z toho bežný človek? Čo to má spoločné s odpadmi? Veľa. Najväčšie naše nádoby majú objem 1 100l. Keď do takej nádoby vyhodíme jednu kartónovú škatuľu v pôvodnom tvare, tak je kontajner skoro plný a niekto iný tam už papier nemusí dať. To isté PET fľaše - 1,5-2l PET fliaš nestlačených sa do kontajnera zmestí len okolo 450ks, pritom hmotnosť jednej je okolo 45g. V takom prípade vozíme veľa vzduchu, ale produkcia škodlivín je prakticky taká istá, ako keď je auto plnšie. Pritom je stále menej miesta, kde sa dajú umiestniť kontajnery. Porozmýšľajte nad tým.

Naša produkcia sa pohybuje okolo 50 - 70t vytriedených PET fliaš za mesiac. Pritom je ešte veľké množstvo, ktoré nevytriedite a to končí v spaľovni! Aj tam je to zhodnotené (para, elektrická energia), ale keď ich dáme spracovateľovi, ten nepotrebuje toľko prvotnej suroviny, v konečnom dôsledku ropy.

Papier je tiež vysoko hodnotenou druhotnou surovinou a vôbec nie je pravda, že s nástupom počítačov jeho spotreba klesá.

Sklo je surovina, ktorá sa, prakticky ako jediná, dá využívať donekonečna. Jeho využitím ako druhotnej suroviny významne ovplyvníme spotrebu energie, taktiež znížime potrebu vstupných prvotných surovín.

Nestojí to za uvažovanie?

ZDROJ: www.olo.sk