zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Geologie tzv. Gabčíkovské pánve a okolí

30.09.2012
Geologie tzv. Gabčíkovské pánve a okolí

Územie, ktorého sa dotýka nasledujúci popis, je ohraničené na SZ Bratislavou, odtiaľ smerom na východ pozdĺž úpätia svahov Malých Karpát až k údoliu rieky Váh, ďalej popri Váhu smerom na juh ku Komárnu a odtiaľ poza Dunaj za štátnou hranicou s Maďarskom smerom na Győr a Mosonmagyaróvár, na západe prechádza poza štátnu hranicu s Rakúskom po Bratislavu. Takto vymedzené územie sa rozkladá na Slovensku v Podunajskej rovine a v Maďarsku na Mošonskej rovine. Z geologického hľadiska zahŕňa celú Podunajskú a Mošonskú rovinu (Mosoni síkság), geologicky nazývanú Centrálna depresia Podunajskej nížiny -- Gabčíkovská panva.

Toto územie sa nachádza v Dunajskej panve, ktorú na území Slovenska zastupuje Podunajská nížina a v Maďarsku Malá uhorská nížina. Panva je na západnej strane ohraničená Východnými Alpami, Litavským pohorím a na severe Malými Karpatami. Na severe panva vybieha v podobe výbežkov - zálivov - medzi jadrové pohoria Malé Karpaty, Považský Inovec a Tribeč. Na severovýchode sú stredoslovenské neovulkanity a vulkanity pohoria Burda. Na juhovýchode spod panvy vystupujú horniny Zadunajského stredohoria.

Jadrom Dunajskej panvy je centrálna Gabčíkovská panva - depresia. Táto je na slovenskom území ohraničená približne obcami Čunovo - Rusovce - Podunajské Biskupice - tok Čiernej vody - Vlčany - Kolárovo - Kameničná (pri Váhu) - Kližská Nemá - a pokračuje ďalej hlboko cez maďarské územie, Gönyű, poza Mošonský Dunaj - naspäť k Čunovu,

Začiatok formovania sa vlastnej Dunajskej panvy siaha do spodného miocénu (pozri Tab. III.1.). Na báze (v centrálnej a východnej časti panvy - spodný báden) sú najmä terestrické a jazerno-riečne sedimenty prechádzajúce do morských sedimentov. V strednom a vrchnom bádene v morskom prostredí sedimentujú íly, uhoľné íly, slojky uhlia, vápnité íly, ílovce a prachovce s vrstvami pieskov a pieskovcov. V sarmatskom období sedimentovali v plytkom brakickom prostredí vápnité íly, prachovce a piesky, v príbrežných častiach zlepence, organodetritické vápence, pieskovce, íly i slojky uhlia.

Usadeniny panonu a pontu sedimentovali v plytkom brakickom jazernom prostredí, v centrálnej časti v hlbšom jazernom prostredí. Na západe sa vyzdvihovali Alpy a na severe Karpaty. Panva sa zapĺňala predovšetkým materiálom z dvíhajúcich sa Karpát, deltovým klastickým materiálom prinášaným pra-riekami. Vrchno-miocénne a pliocénne íly, prachy, a pieskovce dosahujú v centrálnej (gabčíkovskej) depresii hrúbku 2000 - 3500 m (Kováč, 2000). V západnej a severnej časti Gabčíkovskej depresie prevládajú piesky a prachy, vo východnej časti íly a prachy.

Pliocénne usadeniny v Gabčíkovskej depresii sú vekovo zaradené do dáku. Nad nimi je kolárovské súvrstvie zaradené do rumanu (romanu). Sedimenty pochádzajú z paleo riek (Hrona, Nitry, Váhu) a tvoria ich v okrajových častiach piesky, štrky, prechádzajúce smerom do panvy do vápnitých ílov až prachovcov.

Z hľadiska režimu povrchových a podzemných vôd nás zaujímajú hlavne kvartérne sedimenty. Systematickým výskumom kvartéru v Podunajskej nížine sa venovali hlavne na Geologickom ústave Dionýza Štúra v Bratislave. Výsledky výskumov sú zhrnuté v záverečných správach a v publikáciách. Súhrnný prehľad je uvedený napríklad vo "Vysvetlivkách ku geologickej mape JV časti Podunajskej nížiny 1:50000" (Vaškovský et al., 1982). K poznatkom prispelo i množstvo prác, vykonaných pri inžiniersko-geologickom a hydrogeologickom prieskume pre sústavu vodných diel Gabčíkovo-Nagymaros. V ostatnej dobe komplexný pohľad na geologické pomery z rôznych hľadísk a najnovšie poznatky podáva Záverečná správa "Podunajsko - DANREG" vypracovaná pod záštitou Ministerstva Životného prostredia SR v roku 1996 (Tkáčová, Kováčik et al.), stručne citovaná ako DANREG a Mapa a Vysvetlivky k neotektonickej mape Slovenska, Maglay, 1999. Z principiálneho hľadiska tvorby sedimentov je veľmi poučná publikácia Michalíka et al. 1999, Geológia stratigrafických sekvencií. Dále na: http://www.gabcikovo.gov.sk/doc/zbornik_04/kapitola%203/kap3_text.htm

ZDROJ:http://www.gabcikovo.gov.sk

Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Chystané akce
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí