zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Navštivte Bílé Karpaty

14.10.2012
Navštivte Bílé Karpaty

Chránená oblasť Biele Karpaty sa nachádza na moravsko-slovenskom pomedzí, jej chrbticu tvorí orografický celok Biele Karpaty, ktorý je súčasťou Slovensko-moravských Karpát a prechádza ním republiková hranica medzi Slovenskou republikou na východe a Českou republikou na západe. Na území Slovenskej republiky v okresoch Senica, Trenčín a Považská Bystrica, je na ploche 435 km 2 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, ktorá na juhu zaberá i časť celku Myjavská pahorkatina. na území Českej republiky, na moravskej strane Bielych Karpát, v okresoch Hodonín, Uherské Hradište a Zlín, je na ploche 715 km 2 vyhlásená Chránená krajinná oblasť Bíle karpaty, do ktorej juhu zasahuje výbežok Dolnomoravského úvalu a na západe časť Vizovickej vrchoviny. Biele Karpaty majú rozlohu 44 568ha a v roku 1979 boli vyhlásené za chránenú krajinnú oblasť (skr. CHKO MK).


Prevažná časť oboch chránených krajinných oblastí patrí k Vonkajším Západným Karpatom, ktoré sú horskou subprovinciou Západných Karpát. Na ich stavbe sa podieľajú dve základné tektonické pásma - na východnom obvode úzky pruh bradlového pásma, na severozápadnom obvode široký pruh vonkajšieho flyšového pásma (Myjavská Pahorkatina, Biele Karpaty, Vizovická vrchovina). Na slovenskej strane takmer po celej dľžke doprevádza pohorie bradlové pásmo, ktoré v krajine vystupuje ako skupina skalik, ostré vrchy a vápencové hrebene, tesne primknuté k pieskovcovým masívom napr: Dolné Bradlo (638m), Horné Bradlo (704 m), Žľab (737m), Krasín (516m). Charakteristickým javom pre celé bradlové pásmo je, že značná časť starších útvarov triasového, jurského a spodnokriedového veku je odolnejšia voči denudácic a morfologicky vyčnieva nad okolité útvary kriedového paleogénneho veku, tvorí skaliská, útesy alebo bradlá.
Zvláštňosťou Bielych Karpát je, že 9 riek nepramení pod chrbátom, ale zo slovenskej časti pohoria sa spätnou eróziou prerezali na moravskú stranu, čím rozdelili hlavný chrbát na jednotlivé masívy:

* Žalostina (622m)
* Veľká Javorina (970m)
* Veľký Lopeník (912m)
* Javorník (783m)
* Chmeľová (925m)
* Kobylinec (911m)

Najväčším vodným tokom pretekajúcim týmto územím je riek Vlára, ktorá úplne prerezala celé pásmo v okolí Valašských Blobouk, prenikla až do Vizovickej vrchoviny a stiahla k sebe zdrojnice Olšavy. Hydrologicky však patria územia oboch CHKO do povodia Váhu a Moravy.Najväčšími prítokmi Váhu sú tu Vlára, Biela voda, Klanečnica, Bošáčka a Vlára. Do Moravy z oblasti Bielych Karpát vtekajú Chvojnica a Myjava.
V dôsledku nepriaznivého hydrogeologického vývoja, ktorým sa flyšové oblasti vyznačujú, sú Biele Karpaty charakterizované ako územie s celkovým nedostatkom vody ale vytvorili sa tu priaznivé podmienky pre tvorbu minerálnych prameňov.Vyvieranie minerálnych vôd sú viazané predovšetkým na nezdenický zlom v línii Brezová- Suchá Loz - Nezdenice - Luhačovice - Biskupice.
Uhličité vody v okrese Trenčín:

1. Dolná Súča - prameň na pravej strane potoka Sučanka na úpätí vrchu Krasín
2. Horná Súča - prameň Slatina I asi 1km SV od obce Slatina
3. Horné Sŕnie - prameň Slatina II asi 10km od Slatiny I
4. Kladlub pod Tlstou horou - asi 150m od potoka Chocholnica
5. Nová Bošáca - prameň za osadou Predpoloma

Najvyšším bodom územia je Veľká Javorina (970m), ďalej Chmeľová (925m), Veľký Lopeník (912m), Kobylinec (911m). najnižší bod v doline je Radejovky južne od obce petrov -175m.n.m.
Z geomorfologického celku Biele Karpaty sem patria tieto podcelky:

1. Žalostinská vrchovina
2. Javorinská hornatina
3. Beštiny
4. Straňanská kotlina
5. Lopenícka hornatina
6. Sučanská vrchovina
7. Chmeľovská hornatina
8. Kobylynáč
9. Bošácke bradlá
10. Vršatecké bradlá

Charakter rastlinstva a živočístva danej oblasti determinuje geologický podklad, geomorfologické a klimatické pomery, vodný režim a pod. K týmto primárnym činiteľom v posledných stáročiach pristúpil svojou činnosťou človek, ktorý sa veľkou mierou pričinil o zmeny prostredia Bielych Karpát.
V lesoch prevažujú kvetnaté karpatské bučiny a jedľou a javorom horským, nižšie v brázdach a na južných úbočiach dubohrabiny a dubiny. Značná časť územia je však odlesnená a premenená na oráčinovo-lúčno-lesnú krajinu s kopaničiarskym osídlením hlavne v okolí Hornej Súče, Novej Bošáce, Plevovca, Kykule- Machnáča, Chvojnice, a Zubáka.


ZDROJ: Chránené územia prírody, vydavateľstvo Obzor, Ba 1985 | Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty, vydavateľstvo Ekológia, Ba 1992, http://www.okolonas.sk/index.php

Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí