zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Zemplín - geologie, flóra, fauna

21.07.2013
Příroda
Zemplín - geologie, flóra, fauna

V severnej časti Zemplína sa nachádzajú geomorfologické celky. Ondavská vrchovina, Laborecká vrchovina, Bukovské vrchy a Beskydské predhorie, ktoré patria do Vonkajších Východných Karpát.

Na geologickej stavbe sa najväčšmi podieľajú flyšové paleogénne a kriedové súvrstvia pieskovcov ílovcov, slieňovcov a zlepencov. Reliéf nesie typické znaky flyšových pohorí. Na miestach s odolnejšími pieskovcami vyčnievajú chrbty tam, kde sú menej odolné ílovce a slieňovce sú vodou vyhĺbené dlhé erózne brázdy. Daná oblasť je zaujímavá z hľadiska výskytu niektorých surovín. História hľadania nafty na území Slovenska sa začala v druhej polovici 19. stor. vrtnými prácami pri Mikovej, Čertižnom, Pčolinnom, Pichnom, Vyšnom Komárniku a inde. Hĺbkový vrt pri Vyšnom Komárniku dosiahol 840 m a zistili sa v ňom dva naftové obzory. Pri Mikovej bolo vyhĺbených 17 vrtov o hĺbke 50 - 280 m. Ako veľmi nádejné z hľadiska výskytu nafty boli vymedzené oblasti pri Novej Sedlici a Hosťoviciach.

V strednej časti Zemplína sa nachádzajú Vihorlatské vrchy, ktoré geomorfologicky patria k Vnútorným Východným Karpatom. Členia sa na podcelky a ich časti ako: Humenské vrchy s Krivoštiankou a Sokolom, Vihorlat s Kyjovskou planinou, Vihorlatskou hornatinou a Jasenskou hornatinou a Popriečny. Humenské vrchy ležia v bradlovom pásme, pričom sú budované druhohornými vápencami, dolomitmi a slieňovcami. Pohorie Vihorlat a Popriečny sú vulkanického pôvodu, vystupujú tu treťohorné andezity viacerých druhov ich tufy a pyroklastiká. Nivy riek sú pokryté riečnymi usadeninami a podložie Vihorlatských vrchov pásmom spraší a sprašových hlín.

Južnú časť Zemplína zaberá Východoslovenská nížina, Zemplínske vrchy a z juhozápadu zasahujú Slanské vrchy Východoslovenská nížina je rozsiahlou (4 000 Km2) krajinnou oblasťou v subprovincii Veľkej dunajskej kotliny. Člení sa na dva krajinné celky: Východoslovenskú pahorkatinu a južnejšiu Východoslovenskú rovinu. Východoslovenská nížina je vyplnená neogénnymi ílmi, pieskami, vápencami a štrkmi. Tieto horniny vystupujú na okraji Slanských a Zemplínskych vrchov Pozdĺž riek ich pokrývajú riečne sedimenty mimo nich spraše, sprašové hliny a na juhovýchode viate piesky. Z nerastných surovín sa na Východoslovenskú pahorkatinu viažu ložiská hnedého uhlia a lignitu (Hnojné, Sejkov), keramické suroviny sú pri Michalovciach (halloyzit) a Pozdišovciach (íly), bentonit pri Nižnom Žipove, zeolity v Nižnom Hrabovci-Kučine, soľ okrem Zbudze je aj v páse Rudlov-Dlhé Klčovo. Mocnosť ložiska soli v Zbudzi kolíše od 5 m do 300 m, hĺbka uloženia od 160 m do 600 m. Objem ložiska soli je asi 1 mld. ton. Obsah soli dosahuje až 86%. Po vyťažení ložiska vznikne priestor o objeme 2,5 mld. m3 ako druhotný rezervoár pre ropu. Do úvahy prichádza aj využitie liečebných účinkov soli formou rehabilitačných zariadení. Na tomto území sú bohaté zásoby stavebných surovín: kameniva, tehliarskych hlín, štrkov, štrkopieskov a pieskov. Najcennejším surovinovým bohatstvom Východoslovenskej roviny je zemný plyn (Stretava, Bánovce-Lastomír, Pozdišovce-Trhovište, Trebišov Senné, Albínov), štrkopiesky na nivách Laborca a Ondavy a ložiská kamennej soli. V priestore medzi Kráľovským Chlmcom a Čiernou nad Tisou je prognózne územie lignitov. V okolitom širšom priestore je aj výskyt zlievárenských pieskov. V Medzibodroží sa vyskytujú výrazné pieskové presypy - duny ktoré tu dosahujú výšku až 25 m, dĺžku až 1,5 km a šírku 150 m, a to na ploche asi 170 Km2. Denne z nich ukrajuje stavebná aktivita v regióne.

V južnej časti Východoslovenskej nížiny vystupuje malé pohorie - Zemplínske vrchy. Geomorfologicky patria k Vnútorným Západným Karpatom. V geologickej literatúre je rozšírené pomenovanie zemplínsky ostrov. Často sa vyčleňujú ako samostatná jednotka zemplínske pásmo (zemplinikum). Budujú ho prvohorné a druhohorné horniny napr. ruly svory pieskovce, bridlice a po okrajoch mladé sopečné horniny andezity ryolity tufy. Zemplínske vrchy sú zaujímavé z hľadiska výskytu niektorých surovín. Zrudnenie je chudobné a sporadické. Západne od obce Zemplín sú zaujímavé obsahy striebra 6 - 7 g/t, ojedinele 20 g/t. Vo Veľkej Tŕni a jej okolí sú ložiská čierneho uhlia. Sloje antracitu dosahujú mocnosť od niekoľkých cm do 160 cm. Antracit je vhodný na energetické účely. Užitočnou surovinou je aj perlit, ktorého ložiská sa vyskytujú v Malej Tŕni, Veľkej Bare, vo Viničkách a inde. Vo Veľkej Tŕni je ložisko tufov a tufitov. Hodia sa na výrobu tufobetónových zmesí a prefabrikátov. V širšom okolí Zemplínskych vrchov sa vyskytuje ešte mnoho iných nerudných surovín a palív napr. tehliarske suroviny zlievárenské a stavbárske piesky vápence, kamenina, bentonit, zemný plyn, lignit a iné. Z juhozápadu zasahujú čiastočne do Zemplína aj Slanské vrchy ktoré geomorfologicky patria k Vnútorným Západným Karpatom. Vznikli v treťohorách vulkanickou činnosťou a sú budované andezitmi, ryolitmi a ich pyroklastikami. Na úpätí pohoria smerom k Východoslovenskej nížine sa nachádzajú štvrtohorné sedimenty ktoré vznikli predovšetkým zvetrávaním sopečného materiálu na svahoch.

Podnebie

Klimaticky je región rozdelený do troch oblastí podľa nadmorskej výšky. Východoslovenská nížina, Beskydské predhorie a Zemplínske vrchy patria do teplej klimatickej oblasti, ktorá pozdĺž riečnych dolín zasahuje aj do Laboreckej a Ondavskej vrchoviny. Táto klimatická oblasť je v regióne plošne najrozsiahlejšia. Vyššie položené územia do 800 m n. m. patria do mierne teplej klimatickej oblasti, ktorú tvoria najvyššie polohy Slanských vrchov a prevažná časť Vihorlatu, Ondavskej a Laboreckej vrchoviny. Polohy nad 800 m n. m. patría do chladnej klimatickej oblasti. Tiahne sa popri hraniciach s Poľskom a zasahuje vrcholové časti Vihorlatu. Snehová pokrývka tu trvá 80 až 100 dní. Zemplín je po Podunajskej nížine druhou najteplejšou oblasťou Slovenska. Priemerná ročná teplota sa pohybuje v rozpätí 9 až 10 oC. Výborné klimatické podmienky má najmä rekreačná oblasť a okolie Zemplínskej šíravy. Priemerné trvanie slnečného svitu v tejto oblasti je 2 200 hodín ročne. Priemerné teploty na Zemplíne sú v januári -1 až -4 oC na nížine a -5 až -7 oC na najvyšších vrcholoch, priemerná teplota v júli sa pohybuje v rozmedzí 18,8 až 20,5 oC na nížine a 12 až 16 oC na najvyšších vrcholoch. Ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 530 až 700 mm na nížine a 700 až 1 000 mm v pohoriach. Zrážky sú hlavne v júni a v júli.

Vodstvo

Vodstvo Zemplína tvoria početné rieky vodné kanály nádrže. rybníky jazerá, podzemná voda a minerálne pramene. Zemplín je typickým príkladom vejárovitej riečnej siete, ktorá spadá do povodia rieky Bodrog a do úmoria Čierneho mora. Bodrog vzniká sútokom Ondavy a Latorice. Dosahuje na území Slovenska dĺžku len 15 km. Slovensko opúšťa v jeho najnižšom bode 94 m n. m. s prietokom 113 m3 za sekundu a hĺbkou 4,3 m. Latorica, ktorá pramení na Ukrajine, priberá niekoľko kilometrov nad sútokom s Ondavou veľký prítok Laborec. Laborec pramení v Nízkych Beskydách. Má mnoho malých prítokov z ktorých najvýznamnejšie sú Cirocha a Uh. Cirocha pramení na severe Zemplína v Bukovských vrchoch. Uh vzniká spojením niekoľkých prítokov napr.: Ulička, Ubľa v masíve Hrebeňa. Ondava pramení v severozápadnej časti Ondavskej vrchoviny. Jej najvýznamnejšie prítoky sú Topľa a Trnávka. Tisa, do ktorej sa neskôr Bodrog na území Maďarska vlieva, zasahuje do územia Slovenskej republiky len 5 km úsekom, ktorý tvorí prírodnú hranicu SR a Maďarska na juhovýchodnom cípe Zemplína. Južná časť Zemplína je popretkávaná riekami s ich ramenami a zátokami, močiarmi, kanálmi i pieskovými presypmi, je ideálnym miestom na nenáročné a pohodlné turistické vychádzky Rieky a potoky poskytujú možnosti rybolovu na desiatky druhov rýb. Z hľadiska cestovného ruchu sú najpríťažlivejšie vodné nádrže Zemplínska šírava a Domaša. Zemplínska šírava bola vybudovaná v rokoch 1961 až 1966 na toku Čierna voda ako bočná nádrž Laborca. Leží severovýchodne od Michaloviec na južnom úpätí Vihorlatských vrchov. Jej východná plytšia časť je chránenou ornitologickou rezerváciou. Vodné diela Veľká Domaša a Malá Domaša boli vybudované na Ondave v rokoch 1962 až 1967. Ležia severne od Vranova nad Topľou. Majú dobré podmienky na kúpanie, vodné športy a rybolov. Vodná nádrž Starina je situovaná v severovýchodnej časti Zemplína na rieke Cirocha. Bola vybudovaná v rokoch 1983 až 1988 pre zásobovanie regiónu východného Slovenska pitnou vodou. Jedinečným javom je chránené zosunové jazero Morské oko, situované vo Vihorlatských vrchoch. Hladina jazera počas roka kolíše. Od roku 1974 sa pre vodné športy nevyužíva - jazero je súčasťou NPR Morské oko a CHKO Vihorlat, ktorá patrí do regiónu cestovného ruchu 1. kategórie. Významnou lokalitou cestovného ruchu je Vinianske jazero, ktoré leží v lesoch na severovýchod od obce Vinné. Sú tu možnosti kúpania, člnkovania, rybolovu, turistiky v zime korčuľovanie, beh na lyžiach. Známe sú aj Senné rybníky. Tvorené sú sústavou 26 umelo vybudovaných rybníkov. Je to oddychová lokalita a hniezdisko sťahovavého vodného vtáctva. Na Zemplíne sa realizovalo aj veľa protipovodňových úprav. Z odvodňovacích kanálov sú najznámejšie: potok Dušan Somotorský a Leleský kanál. Veľké vody sa vpúšťajú do poldra pri obci Beša. Najväčšie zásoby podzemných vôd sú hlavne v okolí dolného toku Laborca. Minerálne pramene sa vyskytujú v okolí Sobraniec, Michaľan a Veľat. Oblasť Východoslovenskej roviny je perspektívnou aj z hľadiska výskytu horúcich vôd.

Více na:http://krajzemplin.szm.com/priroda.htm

ZDROJ:http://krajzemplin.szm.com

Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí