Vulkanismus jižního Slovenska
Bazaltový vulkanizmus alkalického typu bol na južnom Slovensku a v oblasti
severného Maďarska aktívny v období pontu až pliocénu (zhruba v intervale 6,17 -
1,0 miliónov rokov).
Bazaltový vulkanizmus alkalického typu bol na južnom Slovensku a v oblasti severného Maďarska aktívny v období pontu až pliocénu (zhruba v intervale 6,17 - 1,0 miliónov rokov).
Bazaltové horniny na južnom Slovensku tvoria dve formácie: staršiu podrečiansku bazaltovú formácia a mladšiu cerovú bazaltovú formáciu.
Podrečianska bazaltová formácia
Bazaltová formácia pontského veku zahŕňa denudačné zvyšky lávových prúdov pri severnom okraji Lučenskej kotliny, maar pri obci Pinciná (východne od Lučenca) a skupinu maarov západne od obce Jelšovec (približne 7 km juhozápadne od Lučenca). V období panónu v Lučenskej kotline prevládalo jazerné prostredie, do ktorého vyúsťovali rieky tečúce od severu. Sedimenty týchto riek a jazier tvoria poltárske súvrstvie. Do tohto prostredia stekali zo severu lávové prúdy a vyvíjali sa v ňom maary.
Cerová bazaltová formácia
V období pliocénu až pleistocénu sa vulkanická aktivita bazaltového vulkanizmu koncentrovala prevažne v južnej časti Lučenskej kotliny a v priestore Cerovej vrchoviny a zasahovala do severného Maďarska do oblasti Šalgótarjánu. Na rozdiel od podrečianskej formácie vulkanická aktivita prebiehala v suchozemskom prostredí. Oblasť Cerovej vrchoviny sa v tomto dvíhala a nadobúdala klenbovitú stavbu s maximálnym výzdvihom v južnej časti. Klenbovitá stavba, tvorená staršími neogénnymi sedimentmi, bola postupne rozbrázdená hlbokými zárezmi - paleodolinami odvodňovaných na sever do centrálnej časti Lučenskej kotliny.
ZDROJ:http://www.snm-em.sk/
Schéma aktivity bazaltového vulkanizmu alkalického typu na južnom Slovensku (podľa Konečný et al. 1999). Viz.http://www.snm-em.sk/geosprievodca/geolstavbasr/region_vulkjuh.html
V priebehu vulkanickej aktivity sa sformovali početné troskovité kužele a pri ich úpätí vznikali opakovanými výlevmi lávové polia a pokrovy (Dunivá hora, Pohanský vrch a lávový pokrov pri úpätí skupiny troskových kužeľov Veľký, Malý Bučeň a Okrúhlica pri Fiľakove). Lávové prúdy z oblasti klenby sa od troskových kužeľov pohybovali na sever, sledujúc zárezy paleodolín, pričom zostúpili z úrovne 550 - 570 m o niekoľko sto metrov nižšie na úroveň 350 až 270 m.
Okrem troskových kužeľov vznikali aj početné tufové kužele a maary (pri Hodejove, Fiľakove, Hajnačke).
V dôsledku nasledujúcich denudačných procesov, ktoré odstránili najmä málo odolné spodnomiocénne sedimenty, sa lávové prúdy (ktoré pôvodne tvorili výplne dolín) postupne ocitli na vrcholoch chrbtov. Tomuto javu hovoríme inverzia reliéfu. Podobne aj lávové pokrovy (uložené pôvodne pri úpätí troskových kužeľov) tvoria v južnej časti Cerovej vrchoviny pokryvy plochých vrcholov (Medvedia výšina, Pohanský hrad).
Odstránením niektorých troskových kužeľov došlo k odkrytiu vulkanických prívodov v podobe bazaltových nekov.
Diatrémy predstavujú výplň vulkanických prívodov (kanálov) k povrchovým maarom. Diatrémy v rámci cerovej bazaltovej formácie tvorí spevnená tufobrekcia (v niektorých prípadoch prenikaná bazaltovými dajkami). Po odstránení povrchovej vulkanickej stavby maaru vystupujú v teréne ako výrazné skalné útvary prevyšujúce svoje okolie asi 80 - 90 m (diatrémy Hajnáčka a Šurice). Naproti tomu diatrémy, u ktorých prevláda vo výplni materiál "mäkkých" spodnomiocénnych sedimentov v piesčitej podobe alebo v podobe blokov, tieto v teréne výraznejšie morfologické formy nevytvárajú (príkladmi sú diatrémy v južnej časti územia pri obci Stará Bašta a Tachty).
Vnútornú stavbu diatrém možno dokumentovať najmä v prípade diatrém pri obci Šurice a Hajnáčke a v južnej časti územia pri obci Stará Bašta a Tachty.
Sdílet článek na sociálních sítích
