Bazaltový vulkanizmus alkalického typu bol na južnom Slovensku a v oblasti severného Maďarska aktívny v období pontu až pliocénu (zhruba v intervale 6,17 - 1,0 miliónov rokov).
Bazaltové horniny na južnom Slovensku tvoria dve formácie: staršiu podrečiansku bazaltovú formácia a mladšiu cerovú bazaltovú formáciu.
Podrečianska bazaltová formácia
Bazaltová formácia pontského veku zahŕňa denudačné zvyšky lávových prúdov pri severnom okraji Lučenskej kotliny, maar pri obci Pinciná (východne od Lučenca) a skupinu maarov západne od obce Jelšovec (približne 7 km juhozápadne od Lučenca). V období panónu v Lučenskej kotline prevládalo jazerné prostredie, do ktorého vyúsťovali rieky tečúce od severu. Sedimenty týchto riek a jazier tvoria poltárske súvrstvie. Do tohto prostredia stekali zo severu lávové prúdy a vyvíjali sa v ňom maary.
Cerová bazaltová formácia
V období pliocénu až pleistocénu sa vulkanická aktivita bazaltového vulkanizmu koncentrovala prevažne v južnej časti Lučenskej kotliny a v priestore Cerovej vrchoviny a zasahovala do severného Maďarska do oblasti Šalgótarjánu. Na rozdiel od podrečianskej formácie vulkanická aktivita prebiehala v suchozemskom prostredí. Oblasť Cerovej vrchoviny sa v tomto dvíhala a nadobúdala klenbovitú stavbu s maximálnym výzdvihom v južnej časti. Klenbovitá stavba, tvorená staršími neogénnymi sedimentmi, bola postupne rozbrázdená hlbokými zárezmi - paleodolinami odvodňovaných na sever do centrálnej časti Lučenskej kotliny.
ZDROJ:http://www.snm-em.sk/
