Přidat EnviWeb k oblíbeným odkazům
RSS kanályMobilní verze EnviWeb.cz

Krátký přehled geologie Slovenska

29.01.2012  |  126× přečteno      vytisknout článek

geologieHlavné horotvorné pochody prebiehali koncom druhohôr a v treťohorách. Na stavbe vnútornej časti Západných Karpát sa však zúčastňujú aj staršie horninové komplexy.

To znamená, že naše územie sa vyvíjalo v rámci Európy dlhé obdobie, pričom sa opakovali procesy sedimentácie hornín v oceánskych depresiách, ich vrásnenie a obdobia suchozemského vývoja. V najstaršej vývojovej etape Západných Karpát vznikla v ich priestore priehlbina, v ktorej sa striedavo usadzovali piesočnaté a ílovité sedimenty. Tie boli neskôr silne premenené. Sú to rozličné ruly, migmatity, svory, fylity. Vyskytujú sa vo všetkých pohoriach Vnútorných Karpát, kde sú súčasťou ich jadier. Podrobne a uspokojujúco je geologický vývoj Západných Karpát až po kvartér popísaný v skriptách na stranách 10 až 14.

Veporské pásmo:

Veporské pásmo buduje podstatnú časť Slovenského rudohoria medzi čertovickou a ľubenícko-margecianskou líniou. Patria sem hlavne Veporské vrchy, Stolické vrchy, časť Revúckej vrchoviny, ale aj časť Kráľovohoľských Tatier, Kozie chrbty, Muránska planina, časť Zvolenskej kotliny a na východe Čierna hora a časť Braniska. Je tvorené prevažne kryštalickými horninami staršieho paleozoika (granitoidy, ruly, svory, fylity, migmatity) a mladším paleozoikom a mezozoikom obalovej jednotky. Prekambrický vek niektorých častí však nemožno vylúčiť.

Gemerské pásmo:

Gemerské pásmo zaberá východnú časť Slovenského rudohoria okrem Čiernej hory. Patria sem predovšetkým Volovské vrchy, Slovenský kras a Slovenský raj. Horniny gelnickej skupiny sú najmä fylity, kremence, metaryolity, šošovky kryštalických vápencov, Rakoveckú skupinu charakterizujú diabázy, chloritické bridlice, fylity a kryštalické bridlice. V gemeriku vystupuje aj gemeridná žula.

Neovulkanické pohoria:

Neovulkanické pohoria vystupujú pri južnom okraji centrálnych Karpát, kde vznikli na rozhraní moriami zalievaných území a dvíhajúcich sa častí Vnútorných Karpát. Význačnými tektonickými poruchami prúdila láva, spoky vyvrhovali sopečný popol a iné úlomky utuhnutej lávy. Tak vznikli sopečné horniny: andezity, dacity, ryolity, bazalty, tufy, tufity a sopečné brekcie. Uložené sú prevažne na kryštaliniku a druhohorných sedimentoch, miestami na paleogénnych usadeninách. Geomorfologické celky: Štiavnicke vrchy, Kremnické vrchy, Javorie, Poľana, Krupinská planina, Pohronský Inovec, Vtáčnik, Cerová vrchovina, Slanské vrchy, Vihorlatské vrchy, Zemplínske vrchy, Burda.

Spraše a viate sedimenty:

Spraše nachádzame najmä na Podunajskej nížine, kde spraše budujú sprašové pahorkatiny (tabule): Trnavskú, Nitriansku, Žitavskú, Hronskú a Ipeľskú. Sprašové sedimenty pokrývajú aj úpätia pohorí (napr. Považského Inovca) a prenikajú dolinami riek aj hlbšie do Karpát. Okrem toho ich nachádzame na severe Záhorskej nížiny v Chvojnickej pahorkatine, v Juhoslovenskej kotline, v Košickej kotline a vo Východoslovenskej nížine.

Viate piesky pokrývajú najväčšiu súvislú plochu na Záhorskej nížine medzi Kútmi, Malackami, Senicou a Holíčom. Nesúvislé ostrovy viatych pieskov nachádzame aj na Podunajskej nížine, najmä v okolí Šamorína, Bernolákova, Senca, Dunajskej Stredy, Kolárova a Galanty. Menšie ostrovy viatych pieskov sú po oboch stranách Váhu od Serede až po jeho vtok do Dunaja. Hustejšie sústredenie ostrovov viatych pieskov je aj pozdĺž dolných tokov Nitry a Žitavy v okolí Nových Zámkov, Hurbanova a pozdĺž toku Dunaja. Menšie ostrovy viatych pieskov sledujú tok Ipľa a značne sú zastúpené na Východoslovenskej rovine, predovšetkým v okolí Kráľovského Chlmca.

Fluviálne sedimenty boli nanesené riekami na miestach, kde mali menšiu transportačnú silu a preto sa nachádzajú v nížinách, kotlinách a dolinách. Najväčšie rozšírenie majú pozdĺž Dunaja a na dolných tokoch našich najväčších riek na Podunajskej a Východoslovenskej nížine.

Proluviálne sedimenty vznikli na úpätiach pohorí, kde rieky náhle strácajú transportačnú silu a preto ukladajú prevažne štrkovito-hlinitý materiál vo forme náplavových kužeľov. Proluviálne sedimenty sa nachádzajú predovšetkým v karpatských kotlinách, po oboch stranách Malých Karpát, na severe a západe Východoslovenskej nížiny a inde.

Glacifluviálne sedimenty pokrývajú rozsiahle územie na úpätí Tatier. Tatranské rieky rozplavili do Potatranskej kotliny materiál, ktorý nahromadili v ľadových dobách ľadovce vo forme morén.

Travertíny, ktoré vznikli vyzrážaním z uhličitanovej vody v pliocéne až holocéne, sa vyskytujú na malých ostrovoch. Známe sú z okolia Spišského Podhradia, Popradu, Ružomberka, vyskytujú sa aj v Slovenskom krase, Spišskej Magure, Malých Karpatoch a ďalších pohoriach.

Vznik čiernouhoľných slojov súvisí so sedimentáciou, ktorá prebiehala v karbóne v oblasti dnešného Zemplína, v zníženinách, kde sa okrem iného usadzovali pieskovce, droby a bridlice.

Pestrofarebné sedimenty permu vznikali v prostredí púštnej klímy.

Výskyt nerastných surovín vo flyšovom pásme:

Pásmo karpatského pásma je chudobné na nerastné suroviny. Striedajúce sa vrstvy priepustných pieskovcov a nepriepustných ílovcov poskytujú slabé zdroje podzemnej vody. Nepriepustné vrstvy spôsobujú tiež veľký špecifický odtok a zosuvy. Pieskovce a niektoré ílovce, ako materské horniny, poskytujú pomerne málo živín, preto pôdy sú na ňom menej úrodné.

Bradlové pásmo:

Skladá sa zo silne stlačených vrás druhohorných a paleogénnych hornín. Pôvodne predstavovalo bradlové pásmo antiklinálne vztýčené vrstevné komplexy, ktoré neskôr podľahli výberovej erózii. Dnes predstavuje temer po celej dĺžke eróznu brázdu, ktorá vznikla na miestach pôvodne budovaných menej odolnými vrstvami vrchnej kriedy s prevahou tzv. púchovských slieňov. Len tam, kde vápence vystupujú ako rozmernejšie kryhy, alebo sú husto zastúpené, sa povrch pásma dvíha, lebo medzi kryhami sa zachovali i sliene. Taká situácia je v Pieninách. Obvykle však tvoria tvrdé vápence osamotené vyvýšené skaly rôznej veľkosti, ktoré vznikli roztrhaním súvislého komplexu hornín pri tektonických pohyboch. Vzhľadom na malú šírku bradlového pásma a jeho geologické zloženie sa v ňom ťažia len v menšej miere vápence, sliene a pieskovce na stavebné účely a výrobu cementu.

Vnútrokarpatský paleogén:

Na jeho báze sú vyvinuté zlepence, brekcie, vápnité a dolomitické pieskovce označované ako borovské súvrstvie. Nad nimi sa miestami vyskytujú vápence. Podobne ako v prípade flyšového pásma sú horniny chudobné na rudy. Pri Kišovciach a Švábovciach sa v nich však nachádzajú vložky mangánových rúd.

Jadrové pohorie disponuje značnými zásobami žuly, granodioritu, ruly, sovty, fylitu, amfibolitu, kryštalických vápencov. Na týchto horninách (kryštalinikum) sú navrstvené sedimenty mladších prvohôr (bridlice, droby, pieskovce) a sedimenty druhohôr (vápence, dolomity, slieňovce, kremence, bridlice), ktoré tvoria obalový sled.

Neovulkanické pohoria:

Pri prenikaní magmy sa v puklinách hornín vytvorili z horúcich vôd a pár žilné ložiská farebných a drahých kovov. V Štiavnických vrchoch sa nachádzajú olovnato-zinkovo-strieborné a medené rudy, v Kremnických vrchoch obsahujú žily kremeňa zlato a antimonit. Andezity, bazalty a tufy sa lámu ako kameň na stavbu ciest a budov.

Neogénne kotliny:

Neogénne sedimenty obsahujú pri Handlovej, Novákoch a Veľko Krtíši ložiská hnedého uhlia a lignitu. V neogénnych sedimentoch Viedenskej panvy sa rozkladom drobných morských organizmov vytvorili ložiská ropy pri Gbeloch a zemného plynu pri Lábe a Malackách. Odparovaním morskej vody v lagúnach vznikli ložiská kamennej soli v Košickej kotline (Solivar pri Prešove) a na Východoslovenskej nížine (Zbudza pri Michalovciach). Neogénne íly na rôznych miestach nížin a kotlín sa využívajú na výrobu tehál a keramiky.

Kvartérne usadeniny:

Spraše sa na mnohých miestach ťažia ako materiál na výrobu tehál. Pre svoje fyzikálne a chemické vlastnosti sú výborným pôdotvorným substrátom. Vznikli na nich hlavne úrodné černozeme a hnedozeme. Sprašové územia boli oddávna odlesnené, poľnohospodársky obrábané a husto osídlené.

Viate piesky sa na viacerých miestach ťažia na stavebné účely, pre zlievarenstvo a vo Veľkých Levároch sa z nich vyrábajú prefabrikáty.

Štrky a štrkopiesky sú významným stavebným materiálom. Ťažia sa z nív väčších riek. Po vyťažení štrkov v okolí Bratislavy a Senca vznikli veľké bagroviská, ktoré sa využívajú na rekreáciu. Na pieskoch vznikli málo úrodné, vysychavé pôdy.

ZDROJ:http://slovensko.infoweby.sk


Související články


Poslední diskuse k článku - 0 příspěvků celkem

přidej nový příspěvek

Zatím žádný příspěvek
můžete na tento článek reagovat jako první...


EnviWeb s.r.o. neručí a nenese zodpovědnost za obsah diskusních příspěvků, diskuse nemoderuje ani nerediguje. Diskusní příspěvky vyjadřují názor jejich autorů. EnviWeb s.r.o. si vyhrazuje právo odstraňovat diskusní příspěvky, a to zejména takové, které odporují dobrým mravům, porušují platné zákony ČR, poškozují dobré jméno serveru nebo obsahují neplacenou reklamu. Diskuse NEJSOU určeny pro dotazy na autory článků nebo redaktory EnviWebu.



Search
Partneři
ZmapujTo.cz
Fandíme EnviWebu
Výrobky a služby pro životní prostředí
Výrobky a služby pro životní prostředí
Partnerské časopisy
<< Předchozí Následující >>



Doporučujeme: Ekologove.cz - ekologie v každodenní praxi, EnviMarket.cz - nabídka výrobků a služeb, ZmapujTo.cz - hlášení podnětů od občanů, Nazeleno.cz - úspory energie, Inspirace v bydlení, Cena elektřiny, Dřevěné brikety, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo, Palivové dřevo


Enviweb s.r.o. využívá zpravodajství ČTK, jehož obsah je chráněn autorským zákonem.
Přepis, šíření či další zpřístupňování tohoto obsahu či jeho části veřejnosti,a to jakýmkoliv způsobem, je bez předchozího souhlasu ČTK výslovně zakázáno.
Copyright (2008) The Associated Press (AP) - všechna práva vyhrazena. Materiály agentury AP nesmí být dále publikovány, vysílány, přepisovány nebo redistribuovány.
Toplist