Príroda pomáha vytvárať nový tatranský les

V Tatranskom národnom parku  rastie nová generácia lesa. Priestor dostáva predovšetkým prirodzená obnova lesných porastov.

Na plochách spravovaných Štátnymi lesmi TANAPU, kde bola odstránená kalamita, sa takto prirodzene, bez zásahu človeka obnovil les na 920 hektároch.

"Prevládajú tam dreviny, ktoré zodpovedajú daným prírodným podmienkam. Najvyšší, až tretinový podiel má breza. Druhou najpočetnejšie zastúpenou drevinou je smrek, čo je v podmienkach TANAPu prirodzené. Asi pätinové zastúpenie má jarabina, ktorá je ako prípravná drevina v týchto podmienkach súčasťou novovznikajúcich mladých lesných porastov," konštatoval Ján Marhefka z odboru starostlivosti o lesy Štátnych lesov TANAPu.

Spresnil, že výška prirodzeného zmladenia sa v súčasnosti pohybuje od 15 centimetrov do 3,5 metra v závislosti od dreviny a lokality.

"Breza, jelša, osika či jarabina rastú rýchlejšie, cieľové dreviny ako smrek, jedľa, borovica či smrekovec o niečo pomalšie, preto sú menej viditeľné na plochách s vysokým porastom tráv a listnatých drevín. Môžeme však konštatovať, že včasné spracovanie kalamitného dreva malo priamy dosah na množstvo prirodzeného zmladenia," uviedol Marhefka.

Podľa jeho slov potvrdzujú to aj výsledky pokalamitného výskumu, ktoré realizuje Výskumná stanica Štátnych lesov TANAPu. Na plochách, kde sa kalamita včas spracovala, je podstatne viac prirodzeného zmladenia. Týka sa to najmä cieľových drevín, ktoré by mali vytvárať budúce lesné porasty.

Napriek pestrosti drevinového zloženia v prirodzenej obnove bude v budúcnosti potrebný i zásah človeka.

"Tam, kde je príliš vysoké zastúpenie niektorých druhov prípravných drevín, a týka sa to najmä osiky, brezy, jarabiny a vŕby, budeme ich v priebehu nasledujúcich dvoch desiatok rokov revitalizačného obdobia postupne prerezávkami redukovať a zároveň tam budeme dosádzať cieľové dreviny. Samozrejme za predpokladu, že tam nebudú vnesené prirodzenou obnovou," vysvetlil Marhefka.

 Dodal, že potom už zostane otázkou výchovy mladých lesných porastov, aby s odstupom rokov vznikol plošne, vekovo, výškovo i druhovo diferencovaný les odolnejší voči prírodným katastrofám, akou bola napríklad posledná vetrová kalamita z novembra 2004.

Zdroj: TASR