SAŽP ponúkam školám program Ekologická stopa

Školský edukačný program nazvaný Ekologická stopa, prvý svojho druhu na Slovensku, pripravila Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) v spolupráci s britskými expertmi. Určený je pre všetky materské, základné a stredné školy. Hlavným cieľom je, aby aj ich žiaci pochopili vplyv každodenných aktivít ľudí na životné prostredie a aby skúmali vlastné možnosti, ako ich ovplyvniť.

"Základom programu Ekologická stopa je internetový kalkulátor počítajúci ekologickú stopu školy v ôsmich hlavných kategóriách spotreby - elektrina, kúrenie, voda, stravovanie, odpad, doprava, budovy a pozemky a nákup a vybavenie. Koncept ekologickej stopy existuje už viac ako 15 rokov, jeho autormi sú kanadskí vedci Mathis Weckernagel a William Rees. Celosvetovo majú možnosť vypočítať si svoju ekologickú stopu zatiaľ iba školy v Anglicku, Austrálii, Rakúsku a Česku. Vypočítať sa však dá pre jednotlivca, organizáciu, školu, mesto, štát, región či celé ľudstvo," konštatovala Jana Šimonovičová zo SAŽP so sídlom v Banskej Bystrici.

Dodala, že školu do spomínaného programu môže zaregistrovať učiteľ vyplnením on-line registračného formulára na príslušnej webovej stránke. Po zaregistrovaní škola získa oprávnenie používať on-line kalkulátor a počítať svoju ekologickú stopu. Okrem toho získa aj interaktívnu učebnú pomôcku pre praktickú realizáciu environmentálnej výchovy. Tiež atraktívne vzdelávacie aktivity a materiály s odkazom na konkrétne tematické celky učiva a ďalšie výhody. Na záver každého školského roka zapojené školy získajú certifikát s aktuálnou veľkosťou svojej ekologickej stopy.

Ekologická stopa je metóda merajúca vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Tento vplyv vyjadruje prostredníctvom plochy územia, ktoré využívame pre zabezpečenie svojich súčasných potrieb a životného štýlu. Čím väčšia ekologická stopa, tým väčší je jej vplyv. Výpočet je založený na predpoklade, že všetky zdroje, ktoré denne konzumujeme - energia, voda, potraviny, výrobky - a odpad, ktorý pri tom produkujeme, je možné previesť na odpovedajúcu plochu produktívnej zeme a mora.

Výsledná stopa potom pozostáva zo súčtu rôznych kategórií územia, ktoré využívame. Napríklad z plochy ornej pôdy, ktorú potrebujeme pre dopestovanie všetkých plodín, ktoré zjeme. Zo zastavanej plochy, na ktorej stoja budovy, cesty a parkoviská. Plochy lesa, potrebnej na výrobu všetkých výrobkov z dreva. Ale tiež lesa na absorpciu oxidu uhličitého vzniknutého spálením fosílnych palív a podobne.

Každý človek má k dispozícii férový podiel 2,1 hektára zemského povrchu. Ekologická stopa jedného obyvateľa Zeme ale v súčasnosti predstavuje až 2,7 globálnych hektárov. Na jedného Slováka však teraz pripadá až 3,3 hektára zemského povrchu, informovala Šimonovičová.