Kam upraceme rádioaktívny odpad

Istý jadrový fyzik dal príbuzným otázku, ako ďaleko od bydliska by súhlasili s uložením rádioaktívneho odpadu z atómky. \"Aspoň tisíc kilometrov!\" odpovedali. Fyzik namietol: \"Ale to by znamenalo, že podľa vás to nemôže byť nikde na Slovensku.\" Príbuzní prikývli. Takéto úložisko by im vážne prekážalo. Fyzik sa zasmial. Pripomenul im, že celkom blízko ich domu už dlhé roky stojí budova, kde sa skladuje všetok rádioaktívny odpad vyprodukovaný v zdravotníctve či vo výskume. A deje sa niečo? Veľa alebo málo? Dve slovenské jadrové elektrárne vyrobia 53 percent elektriny, ale okrem toho za rok aj približne 500 kubických metrov pevného rádioaktívneho odpadu a okolo 370 kubických metrov rádioaktívnych koncentrátov. Hovorí o tom správa Úradu pre jadrový dozor SR z minulého roka. Riaditeľ odboru prevádzky jadrových zariadení v Slovenských elektrárňach Juraj Kmošena objem rádioaktívneho odpadu relativizuje. \"Za desať rokov prevádzky našich jadrových elektrární sa vyprodukuje toľko odpadu, že sa to zmestí do dvoch miestností,\" hovorí. V iných oficiálnych dokumentoch sa zase dočítame, že ak rádioaktívny odpad vyrobený v celej EÚ, kde je okolo 70 jadrových elektrární, rozrátame na hlavu, dostaneme 0,13 litra na osobu za rok. Veľa alebo málo? Apel z únie. Samozrejme, nie je odpad ako odpad. Odporcovia jadrových zariadení majú už 30 rokov nepriestrelné argumenty. Greenpeace a ďalší, vo svete i u nás, neprestávajú biť na poplach, že konečnú likvidáciu vyhoreného paliva veda dodnes nevyriešila. Jadrové nehody a havárie za posledných 20 rokov odhalili nedostatky v havarijných plánoch. Preto spozornela i Európska komisia. Od vlani pracuje na direktíve, ktorá sprísni aj hospodárenie s jadrovými odpadmi. Krajiny s jadrovými elektrárňami budú musieť rýchlejšie, než sa dosiaľ predpokladalo, budovať špeciálne podzemné úložiská. Ak predtým rátali, že ich sprevádzkujú až v rokoch 2040 - 2060, komisia to chce urýchliť do roka 2018. Kam s ním. Aj keby Brusel nepohrozil, takmer každý \"jadrový\" štát vrátane Slovenska si už dávno rieši, kam uprace svoje rádioaktívne smeti. Nie na desať alebo na 50 rokov (na to slúžia dočasné sklady rádioaktívneho odpadu a skladovacie bazény na vyhorené jadrové palivo pri reaktoroch), ale na tisícročia. Experti vo svete sa zhodujú, že úložiská, vyhĺbené 300 až 500 metrov pod povrchom - Japonci rátajú až s kilometrom - sú za súčasného poznania najlepším riešením. Ale aj vývoj ide dopredu. Toho sa ako slamky chytajú ekológovia, ktorí uloženie pod zem odmietajú. \"Výskum ide takým tempom, že raz bude možné vyhorené jadrové palivo využiť na nové získavanie energie,\" vyjadruje nádej aj minister životného prostredia László Miklós. Podľa neho Slovensko dovtedy žiadne úložisko nepotrebuje, vystačí si s doterajšími skladmi. Vedci však o palivovom výskume skepticky tvrdia, že je to maratón na desiatky rokov. A aj keby ľudstvo o pol storočia dokázalo prepracúvať či transmutovať vyhorené jadrové palivo, najprv sa aj tak musí zlikvidovať uložením hlboko a bezpečne do zeme. \"Jednoducho, hlbinné úložiská budú vždy potrebné,\" dodáva Ján Timuľák, riaditeľ inžinierskej spoločnosti Decom Slovakia, ktorá skúma nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi. Mnohé štáty skutočne vidia uloženie pod zemou ako reálne, hoci je nesmierne drahé (desiatky až stovka miliárd korún) a hoci všetci vedia, že v útrobách zeme bude odpad vyhasínať desaťtisíce rokov. Fínsky parlament už dokonca odsúhlasil prvé hlbinné úložisko na svete. Podľa J. Timuľáka sa testovanie uskutočňuje aj v USA, vo Švédsku, Švajčiarsku, Francúzsku a v Belgicku. A takmer všade sa o umiestnení takejto závažnej stavby dlho dopredu verejne diskutovalo i polemizovalo. Nie sme mimo. Obráťme však mincu - ako je to u nás? Ktoré mesto, dedina, región by chcelo mať pod nohami takúto podzemnú stavbu? Pritom bez ich vyjadrenia a súhlasu je to nemysliteľné. Určitý vzor ponúklo susedné Česko. Politici tam na verejnosť vytiahli tému výberu úložiska prvýkrát pred dvoma rokmi. Najprv pretriasali zoznam 20 kandidátskych lokalít, ich počet v tomto roku zúžili na šesť. Obyvatelia zareagovali podľa očakávania. Všetky oblasti, ktorých sa to týka, sa vzbúrili. Ale ani to nezastavilo snahu ďalej debatovať. U nás možno práve preto prevádzkovateľ atómových elektrární Slovenské elektrárne, ktoré sú zodpovedné aj za rádioaktívny odpad, o jeho vzdialenej budúcnosti mlčia. Napriek tomu, že majú vytypované presné lokality. A to už niekoľko rokov. Podľa J. Timuľáka na vývoji úložiska pracujú Slováci a Česi od 80. rokov. \"Pokračovali sme aj po rozdelení federácie. Dnes máme návrh projektu vývoja hlbinného úložiska pripravený. Vývoj sa však v praxi zastavil.\" Prečo? \"Pretože nie sú na to peniaze,\" tvrdí za Slovenské elektrárne J. Kmošena. \"V porovnaní s Čechmi máme asi dvoj- až trojročné oneskorenie. Preto my zatiaľ tieto lokality nezverejňujeme.\" Verejné tajomstvo? Napodiv, Slovenské elektrárne ešte do roku 2001 vydávali každý rok súhrnné informačné správy o tom, ako napreduje vývoj hlbinného ukladania rádioaktívneho odpadu. A išlo vyslovene o informácie určené aj pre verejnosť. Takže už v správe za rok 2000 sa písalo, že experti pôvodne vytypovali 15 perspektívnych oblastí a ďalší výskum viedol k výberu štyroch až šiestich geologicky najvhodnejších lokalít: pohorie Tríbeč, centrálna časť Žiaru, juh Veporských vrchov, juhozápad Stolických vrchov, západ Rimavskej kotliny a východ Cerovej vrchoviny. Do úzkeho výberu sa teda dostali oblasti zasahujúce okresy Nitra, Rimavská Sobota, Lučenec, Brezno, Detva, Poltár, Topoľčany, Zlaté Moravce a ďalšie. Podľa Slovenských elektrární je však na hlbinné úložisko ešte stále dosť času. \"Nič sme nezmeškali,\" hovorí J. Kmošena. \"Viete, dokedy ho má Slovensko sprevádzkovať? Možno o 40 až 50 rokov.\" Na námietku FORMÁTU, že Brusel uvažuje o radikálnom skrátení času, za aký treba úložisko otestovať a postaviť, a s verejnosťou sa musí pracovať v predstihu, riaditeľ vytiahol iný argument: \"Na Slovensku aj tak vláda zatiaľ nerozhodla, či bude úložisko, alebo vývoz.\" Lenže vybudovanie doma by stálo 60 až 70 mld. Sk, kým export by vyšiel o polovicu až dve tretiny drahšie. Hovorí sa, že Rusko žiada za tonu vyhoreného paliva milión dolárov. Je však ešte jedna možnosť - výstavba medzinárodného úložiska pre viacero štátov. Ale to je zatiaľ len hypotéza, a odpad je realita. \"Neviem si predstaviť, že by sa niekto odvážil obrátiť sa na Fínov, kde sa to už buduje, s tým, že - urobte väčšie miesto aj pre nás,\" zapochybuje J. Kmošena. Vo všetkom politika. Rádioaktívne odpady nie sú ani tak technický, finančný či bezpečnostný, ako predovšetkým politický problém. Ľudia nechcú odpady vo svojom regióne. A politici si nechcú pohnevať voličov. Na Slovensku je táto otázka citlivá aj preto, že geologicky vhodných miest je málo a ak by to občania všade odmietli, nastane patový stav. \"Napríklad Švédi sú v úplne inej situácii,\" vysvetľuje J. Timuľák. \"Na úložisko sa im hodí 80 percent územia. Ich spoločnosť, zodpovedná za vývoj hlbinného úložiska, hovorí - oslovíme všetky obce vo vhodných oblastiach a odkiaľ príde kladná reakcia, tam bude úložisko. Nemusíme presviedčať tam, kde to nechcú.\" Je však pravda, že vo vyspelých štátoch sa ľudia pozerajú na problém rádioaktívneho odpadu inou optikou. Nielen nútia politikov verejne argumentovať, ale na druhej strane štát vie, že lojálny región si zaslúži kompenzáciu. Je zaujímavé, že hoci v Česku obce a regióny úložisko odmietli lamentujúc, že im odtiaľ utečú všetci turisti, v tamojších médiách sa objavili aj iné hlasy. Tie tvrdili, že vytypovaným lokalitám by to mohlo priniesť aj osoh - vo vybudovanej infraštruktúre, v pracovných miestach - len to ľuďom treba vysvetľovať. Čo oni na to? FORMÁT oslovil niektoré z obcí, miest či regiónov, ktorých by sa úložisko mohlo týkať aj u nás. Za dnešného stavu (ne)informovanosti neprekvapujú odmietavé reakcie a pochybnosť. Starosta Kokavy nad Rimavicou Ondrej Bálint: \"Vo Francúzsku som videl, že to, čo tam dávajú obciam za mieru jadrového rizika, je neporovnateľné s našimi podmienkami. Riziko by tu musel niekto zaplatiť. Myslím si však, že čo aj za aké peniaze, naši ľudia by na to nepristali. Ani ja.\" Predseda Nitrianskeho samosprávneho kraja Milan Belica: \"Hovorím len neoficiálne, lebo nás o tom ešte neinformovali, ale pre región Nitry by to bol úder pod pás. Už teraz je v nebezpečnom trojuholníku, z jednej strany Mochovce, z druhej Jaslovské Bohunice. Okrem Trnavy sme z krajských miest najbližšie k jadrovým zariadeniam, toto by bol tretí bod. Prečo do jedného kraja koncentrovať všetko riziko?\" Prednosta Lučenca Peter Súsz: \"K takej závažnej otázke by sa mali vyjadriť občania možno aj v referende, ale na to treba viac informácií.\" Zdroj: Hospodárske noviny