Miklós: Minister nesúhlasí s odkladom Environmentálneho fondu o rok
Minister životného prostredia László Miklós je proti odkladu zriadenia
Environmentálneho fondu (EF) o jeden rok, ktoré chce dosiahnuť vláda. Tá v
stredu schválila návrh, na základe ktorého požiada prezidenta Ivana Gašparoviča,
aby vrátil zákon o EF do parlamentu na opätovné prerokovanie. Ako pre agentúru
SITA povedala hovorkyňa ministra Miklósa Danica Filová, bez Environmentálneho
fondu sa nebudú môcť financovať malé a stredné projekty a protipovodňové
opatrenia. Medzi takéto projekty patrí napríklad ukončovanie kanalizácií,
vodovodov, odstraňovanie smetísk v malých obciach. "Na to sa nedajú napísať
projekty, ktoré by sa mohli uchádzať o dotáciu zo štrukturálnych alebo Kohézneho
fondu," povedal na dnešnej tlačovej besede v Bratislave Miklós. Peniaze z fondov
sa dajú čerpať na veľké projekty.
Ako poznamenal, kým ešte existoval Štátny fond životného prostredia, financie
určené na enviroprojekty sa pohybovali okolo 1,3 mld. korún ročne. Po jeho
zrušení pred tromi rokmi financie na projekty klesali a pre budúci rok sa počíta
len s 210 miliónmi korún, tvrdí Miklós. "Je to obrovský rozdiel," povedal.
Environmentálny fond by v budúcom roku mal disponovať takmer miliardou korún,
ktorú rozdelí ako dotácie a úvery na malé a stredné projekty s výrazne nižšou
úrokovou sadzbou ako poskytujú komerčné banky. Peniaze sa podľa predpokladu
uplatnia najmä v zaostalejších oblastiach, na juhu Banskobystrického, v
Prešovskom a Košickom kraji, kde je veľa malých obcí. Fond bude zároveň znižovať
regionálne rozdiely, upozornil na výhody EF šéf rezortu životného prostredia. EF
by mal podľa zákona získavať zdroje najmä z poplatkov za znečisťovanie vôd,
vypúšťanie emisií do ovzdušia a z pokút týkajúcich sa životného prostredia,
vysvetlil Miklós.
Vláda chce posunúť účinnosť zákona o jeden rok, nakoľko vznik fondu v budúcom
roku zníži príjmy štátneho rozpočtu o 1,4 mld. korún, čo navrhovaný štátny
rozpočet na budúci rok nemôže kompenzovať, uviedol hovorca ministra financií
Peter Papanek. Zriadenie EF ako štátneho fondu nie je podľa rezortu financií
systémovým riešením problematiky financovania životného prostredia i vzhľadom na
prijaté opatrenia na zvýšenie transparentnosti verejných financií.
Minister životného prostredia László Miklós je proti odkladu zriadenia Environmentálneho fondu (EF) o jeden rok, ktoré chce dosiahnuť vláda. Tá v stredu schválila návrh, na základe ktorého požiada prezidenta Ivana Gašparoviča, aby vrátil zákon o EF do parlamentu na opätovné prerokovanie. Ako pre agentúru SITA povedala hovorkyňa ministra Miklósa Danica Filová, bez Environmentálneho fondu sa nebudú môcť financovať malé a stredné projekty a protipovodňové opatrenia. Medzi takéto projekty patrí napríklad ukončovanie kanalizácií, vodovodov, odstraňovanie smetísk v malých obciach. "Na to sa nedajú napísať projekty, ktoré by sa mohli uchádzať o dotáciu zo štrukturálnych alebo Kohézneho fondu," povedal na dnešnej tlačovej besede v Bratislave Miklós. Peniaze z fondov sa dajú čerpať na veľké projekty.
Ako poznamenal, kým ešte existoval Štátny fond životného prostredia, financie určené na enviroprojekty sa pohybovali okolo 1,3 mld. korún ročne. Po jeho zrušení pred tromi rokmi financie na projekty klesali a pre budúci rok sa počíta len s 210 miliónmi korún, tvrdí Miklós. "Je to obrovský rozdiel," povedal. Environmentálny fond by v budúcom roku mal disponovať takmer miliardou korún, ktorú rozdelí ako dotácie a úvery na malé a stredné projekty s výrazne nižšou úrokovou sadzbou ako poskytujú komerčné banky. Peniaze sa podľa predpokladu uplatnia najmä v zaostalejších oblastiach, na juhu Banskobystrického, v Prešovskom a Košickom kraji, kde je veľa malých obcí. Fond bude zároveň znižovať regionálne rozdiely, upozornil na výhody EF šéf rezortu životného prostredia. EF by mal podľa zákona získavať zdroje najmä z poplatkov za znečisťovanie vôd, vypúšťanie emisií do ovzdušia a z pokút týkajúcich sa životného prostredia, vysvetlil Miklós.
Vláda chce posunúť účinnosť zákona o jeden rok, nakoľko vznik fondu v budúcom roku zníži príjmy štátneho rozpočtu o 1,4 mld. korún, čo navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok nemôže kompenzovať, uviedol hovorca ministra financií Peter Papanek. Zriadenie EF ako štátneho fondu nie je podľa rezortu financií systémovým riešením problematiky financovania životného prostredia i vzhľadom na prijaté opatrenia na zvýšenie transparentnosti verejných financií.
Ako poznamenal, kým ešte existoval Štátny fond životného prostredia, financie určené na enviroprojekty sa pohybovali okolo 1,3 mld. korún ročne. Po jeho zrušení pred tromi rokmi financie na projekty klesali a pre budúci rok sa počíta len s 210 miliónmi korún, tvrdí Miklós. "Je to obrovský rozdiel," povedal. Environmentálny fond by v budúcom roku mal disponovať takmer miliardou korún, ktorú rozdelí ako dotácie a úvery na malé a stredné projekty s výrazne nižšou úrokovou sadzbou ako poskytujú komerčné banky. Peniaze sa podľa predpokladu uplatnia najmä v zaostalejších oblastiach, na juhu Banskobystrického, v Prešovskom a Košickom kraji, kde je veľa malých obcí. Fond bude zároveň znižovať regionálne rozdiely, upozornil na výhody EF šéf rezortu životného prostredia. EF by mal podľa zákona získavať zdroje najmä z poplatkov za znečisťovanie vôd, vypúšťanie emisií do ovzdušia a z pokút týkajúcich sa životného prostredia, vysvetlil Miklós.
Vláda chce posunúť účinnosť zákona o jeden rok, nakoľko vznik fondu v budúcom roku zníži príjmy štátneho rozpočtu o 1,4 mld. korún, čo navrhovaný štátny rozpočet na budúci rok nemôže kompenzovať, uviedol hovorca ministra financií Peter Papanek. Zriadenie EF ako štátneho fondu nie je podľa rezortu financií systémovým riešením problematiky financovania životného prostredia i vzhľadom na prijaté opatrenia na zvýšenie transparentnosti verejných financií.
Zdroj:HN.sk
Sdílet článek na sociálních sítích