Terrasystems modernizuje mestské skládky zdarma

Banskobystrická s.r.o. Terrasystems zatiaľ rozhodne nie je typickým podnikateľským subjektom. Najťažšiu hlavu z nej podľa riaditeľky a jednej z dvoch zamestnancov Aleny Galkovej majú na daňovom úrade. Veď firma napriek tomu, že sa chystá rozbehnúť už tretí veľký projekt, počas celej svojej existencie nevytvorila žiaden zisk, dokonca ani tržby.

Na slovenských skládkach umiestňuje a prevádzkuje zariadenia na zneškodňovanie uvoľňujúcich sa plynov, za čo od majiteľov háld nedostane ani korunu. Naopak, v roku 2012 prejdú tieto zariadenia bezodplatne do vlastníctva skládok.

To, čo skládky poskytujú ako protihodnotu, nemá finančné vyčíslenie. Holandskej vláde, pre ktorú Terrasystems pracuje, však umožnia znížiť emisie skleníkových plynov a naplniť tak svoje záväzky vyplývajúce z Kjótskeho protokolu.

Výhody pre zakladateľov

Kjótsky protokol zaväzuje každú signatársku krajinu, aby počas päťročného obdobia 2008 až 2012 znížila emisie skleníkových plynov o určité percento oproti stavu z roku 1990.

Krajina pritom nemusí toto predpísané množstvo emisií znížiť len na vlastnom území. Keďže ovzdušie nepozná hranice, môže svoj limit naplniť aj znižovaním emisií na území iného štátu, ktorý podpísal Kjótsky protokol.

Pre bohatšie krajiny je lacnejšie plniť svoj záväzok na území krajín s nižšími nákladmi. To je aj dôvod, prečo holandská vláda podporila vznik spoločnosti Terrasystems, ktorá v jej mene zabezpečuje napĺňanie holandského záväzku na slovenskom území.

Vhodné skládky sa vyberajú v spolupráci so slovenským ministerstvom životného prostredia. Množstvo emisií, ktoré sa podarí znížiť nad rámec holandského záväzku, si podľa znenia Kjótskeho protokolu môže odpísať slovenská strana.

Spoločníkmi bystrickej s.r.o. sú rakúska Brantner Walter a dve holandské spoločnosti – BKB Reststoffmanagement a Van der Wiel. Projekt pod názvom Landfill Gas Recovery in the Slovak Republic je zameraný na likvidáciu plynov, uvoľňujúcich sa na mestských skládkach v rámci tlenia odpadu.

Projekt vznikol predovšetkým z iniciatívy majiteľa BKB Harryho Beukema, ktorý má na Slovensku už skúsenosti s likvidáciou kalového poľa v žiarskej a.s. ZSNP.

Brantner Walter tu zase vlastní niekoľko skládok a ich bezplatná modernizácia je pre neho pochopiteľne výhodná. Ako prvé boli minulý rok umiestnené odplyňovacie zariadenia na dvoch skládkach pri Spišskej Novej Vsi, ktoré patria Brantneru.

Rakúšania však nemajú v projekte zabezpečenú exkluzivitu. V ďalšom poradí sa tento rok spustilo do prevádzky zariadenie na skládke v Považskom Chlmci pri Žiline, ktorá patrí žilinskej akciovej spoločnosti T T.

Spoločnosť nezarába

Tretí spoločník Terrasystemsu – holandský Van der Wiel profituje na projekte aj ako dodávateľ odplyňovacích zariadení. Za ich dodávky mu platí holandská vláda, ktorá zároveň hradí všetky náklady Terrasystemsu.

Tie sú spojené predovšetkým s organizačnou činnosťou, rokovaniami so slovenskými úradmi a majiteľmi skládok, ako aj so zabezpečením prevádzky už dodaných zariadení priamo na skládkach.

Spoločnosť je fakticky predĺženou rukou holandskej vlády ako zabezpečovateľa a Van der Wielu ako technického dodávateľa projektu. Jediné financie, ktoré firma získava, sú prostriedky holandského štátu. Tie však prakticky nie sú tržbami, ale skôr dotáciami. Jej majitelia zarábajú na projekte skôr nepriamo.

Priamo by Terrasystems mohol zarábať peniaze, ak by sa plyn odčerpávaný zo skládok aj ďalej využíval. Momentálne sa v Spišskej Novej Vsi i Žiline plyn len naprázdno spaľuje. V spolupráci s firmou T T však spoločnosť pripravuje jeho využitie v kogeneračnej jednotke ako paliva na výrobu elektrickej energie a tepla.

V prípade úspešnosti projektu by sa elektrická energia dodávala do siete Slovenských elektrární. Časť tepla sa využije pre potreby skládky a časť sa ponúkne na odber okolitým objektom. Terrasystems by potom dostával podiel na zisku z tohto predaja.

Kalná neistá

Do konca tohto roku začne fungovať ďalšie odplyňovacie zariadenie na skládke v Stupave. Pôvodne sa rátalo so Sencom. Tamojšiu skládku však pred dvoma rokmi poškodil požiar.

Do roku 2007 by mala firma zabezpečiť odplyňovanie na ôsmich skládkach. Podstatné však nie je, či sa naplní tento počet, ale či nasadené zariadenia dokážu dohromady zlikvidovať toľko plynu, aby sa znížili emisie o stanovené množstvo.

To sa dá riešiť aj vytvorením ďalších vrtov na skládke, kde už zariadenie funguje, napríklad v Spišskej Novej Vsi. Plyn sa totiž odvádza z vrtov, vedených do hĺbky haldy odpadu. Viac vrtov znamená likvidáciu väčšieho množstva plynu a tým aj emisií.

Možno sa Terrasystems poberie práve touto cestou namiesto hľadania nových lokalít. Mnohé slovenské skládky nie sú pre projekt zaujímavé, pretože nedosahujú vhodnú veľkosť. Tá senecká je pre požiar mimo hry. Rátalo sa aj so skládkou v Kalnej nad Hronom, nad týmto projektom však visia otázniky. Terrasystmes už mal uzavretú zmluvu s prevádzkovateľom tamojšej skládky, ktorý ju však predal českej spoločnosti s francúzskym kapitálom Sita CZ.

Tá zmluvu jednorazovo vypovedala, pretože údajne nespĺňala všetky náležitosti potrebné v ich spoločnosti. Následne Terrasystems oznámil, že na dodávku odplyňovacieho zariadenia vyhlási Sita CZ tender, aby bolo zadosťučinené vnútrofiremným podmienkam. Bystričania sa do súťaže prihlásili. O jej výsledku však stále neboli informovaní.

Ambície v zahraničí

Terrasystems však nie je firma vytvorená jednoúčelovo. Po roku 2012, keď sa holandskej strane odpočíta príslušná kvóta a odplyňovacie zariadenia prejdú do vlastníctva skládok, naďalej bude dozerať na ich prevádzku. Navyše sa snaží rozbiehať podobné projekty aj v ďalších krajinách. Pre belgickú vládu bude odplyňovať skládky v Poľsku, prvé dve alebo tri sa tam vybavia potrebnou technológiou už na budúci rok.

Spoločnosť mala záujem realizovať projekt pre Holanďanov aj v Rumunsku. Miestna vláda však vyslovila požiadavku, že firma, ktorá by takýto projekt na jej území realizovala, musí byť rumunská.

Veľký potenciál na znižovanie emisií vidí A. Galková na Ukrajine. Tam by však museli rátať s technickým problémom. Väčšina miestnych skládok nie je rekultivovaná, teda zakrytá aspoň polmetrovou vrstvou zeminy. Plyny potom neustále unikajú do ovzdušia a nie je možné ich odčerpávať. Pri rekultivovanej skládke unikajú plyny takisto. Avšak nie naraz, ale postupne sa uvoľňujú spopod vrstvy zeminy.

Napokon sa dohodli

Skládku v Považskom Chlmci, ktorú prevádzkuje žilinská akciová spoločnosť T T, ministerstvo životného prostredia v spolupráci s Terrasystemsom pôvodne vybralo ako prvého kandidáta na realizáciu holandského odplyňovacieho projektu. Ide totiž o jednu z najväčších skládok na Slovensku. Spočiatku sa však T T a Terrasystems nevedeli dohodnúť na miestach, kde budú vedené vrty do haldy. Napokon sa to podarilo a Považský Chlmec sa realizoval ako druhý po Spišskej Novej Vsi.

Pre T T je holandská pomoc vítaná. Možnosť bezplatne získať zariadenie v hodnote okolo pätnásť miliónov korún uľahčuje jej investičné aktivity. Žilinská firma v súčasnosti realizuje vzhľadom na veľkosť skládky finančne náročný projekt jej uzavretia a rekultivácie. Takáto povinnosť vyplýva jej prevádzkovateľovi zo zákona o odpadoch. Uzavrieť skládku znamená prekryť odpadky vrstvou zeminy. Rekultivácia súvisí s navezením vrstvy ornice na povrch a s vysadením zelene. T T má investičné náklady na projekt vyrátané na dvesto miliónov korún. Táto suma však bola kalkulovaná pred štyrmi rokmi. V súčasnosti bude pravdepodobne vyššia.

Získanie ďalších prostriedkov na odplyňovacie zariadenie by mohlo byť pre T T, za ktorou nestojí silný zahraničný partner, pomerne veľkým problémom. Nájsť by ich však musela. Keď sa na skládke uvoľňuje technicky spracovateľné množstvo plynu, musí sa podľa zákona aj spracovať. T T teda prijatím daru od Terrasystemsu pomohla naplniť zákonnú povinnosť nielen holandskej vláde, ale aj sebe.

Legislatívna norma ďalej stanovuje, že ak je spaľované množstvo plynu dostatočné na výrobu energie, musí sa aj vyrábať. Kogeneračné zariadenie, ktoré by tak robilo, tiež stojí nemalé prostriedky. Tie si T T nemôže dovoliť a z holandského projektu ich nedostane. Preto by chcelo kúpiť kogeneračnú jednotku na výrobu elektrickej energie a tepla za spolufinancovania ďalšieho partnera. „Je veľmi pravdepodobné, že týmto partnerom bude práve Terrasystems,“ hovorí vedúca odpadového hospodárstva T T Daniela Sklenárová. „Keďže im patrí odplyňovacie zariadenie, bez ich súhlasu by sme plyn nemohli ďalej zhodnocovať. Je preto jednoduchšie zainteresovať ich, ako oslovovať ešte ďalšiu firmu.“

Foto: Pavol Danko
Zdroj: www.etrend.sk