Ekovoda z Fidži fičí na falošnom imidži

Čo spája Baracka Obamu a Paris Hiltonovú? Blackberry. A pitie predraženej vody zo súostrovia Fidži.

BRATISLAVA. Chcete byť in? Buďte green! Nejako takto by mohol znieť slogan moderného príslušníka západnej kultúry.

Trendy je šetriť energiu, recyklovať, kupovať si fair trade výrobky či prispievať na zvieratá v africkej rezervácii. Najnovšie je však v móde piť aj absolútne environmentálnu vodu.

A keď "ekovoda", tak v Spojených štátoch jednoznačne balená a z Fidži. Len tam je totiž H2O "bez kontaminácie a bez kompromisov".

Pokrytectvo firmy

Plastové fľašky s vodou z Fidži sa stali vôbec najdovážanejšou vodou v Amerike. Predbehla dokonca aj francúzsku vodu Evian, ktorá sa s obľubou pije na svetových tenisových šampionátoch.

Fidži pritom dostanete už aj v podniku na bratislavskom Hlavnom námestí. Ale poriadne za ňu zaplatíte. Problémom súčasného zeleného symbolu však nie je jeho cena.

Na Fidži vládne vojenský režim. Oficiálne je síce krajina republikou, no verejnosť sa na jej riadení prakticky nepodieľa. Moc má v rukách junta, ktorú predajom balenej vody z Fidži svet podporuje. Slávna voda z údolia Yaqara predstavuje až 20 percent exportu krajiny a zisky z predaja tvoria zhruba tri percentá hrubého domáceho produktu. Ani to však nie je hlavný problém.

Z veľa vody málo

Tovar, ktorý obľubujú napríklad Christina Aguilera, Harrison Ford, Elton John či Brad Pitt, je fľaškovaný v továrni, ktorá pracuje na naftu - a na výrobu jedného litra vody je potrebných zhruba šesť litrov tej "klasickej".

Mýtus o ekologickej vode tak stráca opodstatnenie. Nápoj je navyše balený do plastových fliaš, ktoré na súostrovie dovážajú z Číny. Nehovoriac o doprave vody zo súostrovia niekde medzi Austráliou a Južnou Amerikou - i keď firma tvrdí, že na prepravu využíva lode, ktoré už vezú iný tovar.

Ťažba ako ťažba

Napriek všetkému sa vode z Fidži podarilo vytvoriť imidž niečoho, čo je v súlade s ochranou životného prostredia. Firmu, ktorá na svetových fórach hovorí o zodpovednosti k Zemi, však zakladal David Gilmour, ktorý zbohatol na obchode s realitami a najmä na neekologickej ťažbe nerastných surovín.

Otázna je aj zodpovednosť voči samotným obyvateľom ostrovov. Továreň na balenú vodu dáva miestnym prácu. Zároveň však z krajiny vyváža značné množstvo kvalitnej vody, pričom samotné Fidži - ktoré pozostáva z viac ako 320 ostrovov - trpí práve jej nedostatkom.

Vytvára sa tak začarovaný kruh. Na jednej strane zisk a práca pre domácich, na druhej postupné vysychanie vlastných zdrojov.

Zelenší ako zelení

Kultový status mala v minulosti aj francúzska minerálna voda Evian. Minerálka, ktorá sa plní neďaleko Ženevského jazera, sa stala symbolom vyšších vrstiev a luxusu. Za týmto mýtom stál dobrý marketing aj záujem o aspoň zdanlivú kvalitu.

Dnes však na označenie "in" nestačí, že nejaký produkt je drahší ako jeho konkurencia. Produkt musí mať posolstvo. Najlepšie, ak je ekologické a šíri ho nejaká dôležitá osobnosť. Napríklad americký prezident Barack Obama či herec Woody Harrelson.

Fľaša z kukurice

Podobnú stratégiu zvolila aj britská firma, ktorá vyrába k "životnému prostrediu priateľskú" balenú vodu Belu. Firma údajne venuje celý zisk z predaja na ochranu či záchranu vodných zdrojov predovšetkým v treťom svete.
Navyše, nápoj sa predáva s obalom z kukuričného škrobu, ktorý sa dokáže rozložiť do troch mesiacov. Vďaka tomu zvýšila firma príjem z 13-tisíc dolárov v roku 2004 na štyri milióny v minulom roku.

Spojiť produkt so zeleným hnutím je trendy. Najlepšie, ak sa pritom tvárite dostatočne presvedčivo a hovoríte o zodpovednosti.

Najekologickejším správaním je pritom obyčajné využívanie lokálnych zdrojov. Stačí, ak si do pohára naplníte vodu z vodovodného kohútika či za minerálnou vodou sa vyberiete peši k jej prameňu.

Problémy s balenou vodou

Aféry s vodou majú aj ďalšie firmy. Niektoré sa nezaujímajú o prostredie vodných zdrojov, iné zápasia s chemikáliami vo fľašiach.

BRATISLAVA. Voda z Fidži nie je jediná, ktorá má problémy obhájiť svoje marketingové tvrdenia. Aj niektoré iné značky nedodržiavajú zdravotné či morálne zásady. Americký magazín Mother Jones napríklad pripomína prípad lasvegaskej balenej vody Sam's Choice zo siete Wal-Mart, ktorá obsahovala karcinogény a chemikálie poškodzujúce DNA.

Firma Nestlé zase údajne čerpá vodu z oblasti Colorada pre svoju vodu Arrowhead. Keď sa obyvatelia ohradili proti možným dosahom na prostredie, aj vzhľadom na vplyvy globálneho otepľovania, podľa Mother Jones im firma odkázala, že je nelogické robiť rozhodnutia na základe zmien, ktoré sa odohrajú v budúcnosti.

Japonsko zase zabránilo spoločnosti Danone dodať na trh 570-tisíc fliaš minerálnej vody Volvic, pretože v jej fľašiach našli toxické látky.

http://www.sme.sk