zpravodajství životního prostředí již od roku 1999

Veľryby musia prekrikovať ľudský hluk

17.07.2010
Příroda
Hluk
Veľryby musia prekrikovať ľudský hluk

Veľryby pri severoamerických brehoch sú nútené zvyšovať hlasitosť svojich volaní, aby nadviazali kontakt s blížnymi. Rovnako, ako keď sa ľudia musia prekrikovať na diskotéke či v inom hlučnom prostredí, má to svoje hranice. Hlavnou príčinou rušenia veľrýb je hluk rozrastajúcej sa lodnej dopravy.

V časopise Biology Letters to oznámila Susan Parksová z Pensylvánskej štátnej univerzity v University Park s troma kolegami. Skúmali hlasovú komunikáciu veľrýb biskajských respektíve čiernych či severských (Eubalaena glacialis). Ich anglické označenie je right whale, doslova pravá či správna veľryba, čo odráža fakt, že to boli správne veľryby pre lov, vzhľadom na vysoký obsah tuku, pomalé plávanie a fakt, že mŕtve zostávali na hladine.

Vplyvy rastúceho hluku v oceánoch, spôsobeného ľudskými činnosťami, znamenajú veľmi znepokojivý faktor ochrany morských živočíchov, ako sú veľryby biskajské. Schopnosť týchto zvierat meniť hlasové prejavy, aby vykompenzovali hluk z prostredia, má vrcholný význam pre úspech ich vzájomnej komunikácie, povedala Susan Parksová.

Veľryby biskajské sú mohutné, až 17 metrov dlhé kosticové veľryby, ktoré sa živia prevažne živočíšnym planktónom. Často sa približujú k brehom a stávali sa tak prvými terčami veľrybárov, ktorí ich ako aj príbuzné druhy na južnej pologuli a na severe Tichého oceánu takmer vyhubili. Dnes sa všetky považujú za vysoko ohrozené. Vedci i ochranári preto túto veľrybu dôkladne monitorujú, aby určili početnosť a zdravotný i reprodukčný stav jej populácií. Významným faktorom pri tomto monitorovaní je práve zaznamenávanie špecifických hlasových prejavov.

Konkrétne tzv. zvolaní (upcalls) respektíve kontaktných volaní, ktoré veľryby biskajské vydávajú v situáciách, keď sú samé a tiež počas pridružovania sa k iným jedincom. Začínajú hlbokými tónmi a postupne zvyšujú frekvenciu. Podľa doterajších poznatkov ide o najčastejší typ volaní týchto veľrýb.

Vedci pomocou akustických snímačov na telách zvierat pripevnených prísavkami sledovali krátkodobé zmeny volaní celkove sedem samíc a sedem samcov v podmienkach rôznych úrovní hluku v prostredí. Zamerali sa na intenzitu, trvanie a základnú frekvenciu volaní v porovnaní so šumom respektíve hlukom z prostredia. Prevládal šum/hluk s frekvenciou pod 400 hertzov, ktorý sa prekrýval so zvolaniami veľrýb biskajských. Za väčšinou nárastu úrovne šumu/hluku v prostredí sa podľa členov tímu skrýva rozširovanie komerčnej lodnej dopravy.

Veľryby na rast šumu/hluku reagovali zväčšením amplitúdy (čiže energie) svojich zvolaní presne v závislosti od nárastu šumu/hluku. Základnú frekvenciu nemenili. Pri terajšej, stále ešte pomerne miernej úrovni zvukového rušenia, teda spolu ďalej dokážu komunikovať. Je to vôbec prvé zistenie takejto reakcie kosticových veľrýb.

Ak by však zvukové rušenie výraznejšie zosilnelo, vedci sa domnievajú, že veľryby narazia pri komunikácii na energetické hranice (tak ako ľudia na diskotéke občas zisťujú, že už je jedno, ako silne na seba kričia, aj tak sa nepočujú). To by nepriaznivo ovplyvnilo ich komunikáciu pri vyhľadávaní potravy i párení, a úmerne zvýšilo stres týchto zvierat.

To, či dokážu udržať svoju komunikačnú vzdialenosť aj v hlučnejších prostrediach, ešte bude treba preveriť. Úrovne hluku v oceánoch každopádne ďalej porastú v dôsledku ľudských činností. Prirodzene existuje fyzická hranica intenzity volaní, ktoré môže vyprodukovať to či ono zviera, uzavrela Susan Parksová.

Zdroj: TASR

Komentáře k článku. Co si myslí ostatní?

Další články
Podněty ZmapujTo
Mohlo by vás také zajímat
Naši partneři
Složky životního prostředí