Problémom v protipovodňovej ochrane je aj odpad na brehoch riek

Bratislava (TASR) - Z hľadiska protipovodňovej ochrany zostávajú na Slovensku naďalej problémy s odpadom na brehoch tokov, ako aj s nízkymi lávkami, ktoré v kombinácii s odpadom vzdúvajú hladiny tokov a spôsobujú ich vyliatie z korýt. Ako konštatuje v správe o priebehu minuloročných povodní envirorezort, počas povodňových prehliadok preto treba požadovať od starostov obcí odstránenie tohto odpadu. Zároveň sa musí zabrániť jeho opätovnému hromadeniu do budúcnosti. Zabezpečiť sa má i zákaz vstupu pre verejnosť na korunu všetkých ochranných hrádzí počas povodňovej aktivity.

Na základe poznatkov z priebehu povodní a následných záchranných prác sa podľa Ministerstva životného prostredia (MŽP) SR javí ako potrebná napríklad rekonštrukcia ochrannej hrádze Moravy v miestach zvýšeného výskytu povodňových javov, či upravenie koryta Myjavy v Turej Lúke. Rezort odporúča aj vybudovanie podzemnej steny v intraviláne obce Suchohrad, bezpečnostného priepadu na Unínskom potoku. Pokračovať sa má i v budovaní kaziet v úseku ochrannej hrádze Dunaja Sap - Medveďov. Všetci zamestnanci zapojení do povodňových prác by mali po novom nosiť rovnaké vesty.

Povodne za január až august minulého roku spôsobili škody vo výške 7,4 milióna eur, z toho najviac škôd vzniklo obciam (2,8 milióna eur), štátu (2,4 milióna eur) a obyvateľom (1,7 milióna eur). Vykonávanie povodňových zabezpečovacích a záchranných prác si vyžiadalo ďalších 2,65 milióna eur, na ktoré MŽP navrhuje uvoľniť prostriedky v plnej výške z rezervy štátnej pokladnice. Veľká voda tiež vlani pripravila o život jedného muža.

Z hľadiska časového rozdelenia vyhlasovania stupňov povodňovej aktivity bol výskyt povodní v období január až august 2009 značne nerovnomerný, pričom mimoriadne dramatický bol jún. Pod vznik povodní sa vlani najčastejšie podpísali prívalové dažde, prípadne aj v kombinácii s topením snehu. Problémy tiež spôsobovali ľadové procesy v korytách vodných tokov. Povodne však v minulom roku nemali také ničivé dôsledky ako v predchádzajúcom období.

Náklady na protipovodňovú ochranu sa môžu stať v najbližších rokoch výraznou záťažou pre verejné financie. Deficit Slovenského vodohospodárskeho podniku na protipovodňovej ochrane dosiahol ku koncu minulého roku približne 438,9 milióna eur. Celková finančná potreba v programe protipovodňovej ochrany do roku 2010 bola vyčíslená na takmer 611,3 milióna eur. V SR sa nachádza približne 70.000 kilometrov vodných tokov, z ktorých sa doteraz podarilo vyregulovať vyše 8200 kilometrov.

Medzi rizikové oblasti z pohľadu možného vzniku povodní patria horné časti povodia Myjavy a Laborca, povodia Ondavy, Tople, Cirochy, stredná časť povodia Torysy, povodie Popradu, ako aj Krupinice. Riziko predstavujú aj povodia Kysuce, hornej Oravy, Štiavnice, Slatiny, prítoky Ipľa, povodie Čierneho Hrona, ľavostranné prítoky horného Hrona i povodia malokarpatských tokov či pravostranné povodia stredného Váhu. Povodne môžu vzniknúť aj na Nitre a jej prítokoch, Žitave a strednom a dolnom Hrone, Rimave, Poprade.