Recyklačný fond: Dokedy budú ešte klamať?

Recyklačný fond je pohoršený klamstvami o zdražovaní výrobkov o neuveriteľných 15-20 a viac percent, ktorými zástupcovia združení výrobcov, dovozcov a distribútorov, ktorých členovia sú zakladateľmi kolektívnych systémov, resp. oprávnených organizácií, opakovane strašia verejnosť. Nielenže žiadne zvyšovanie cien výrobkov v súvislosti s návrhom novely zákona o odpadoch nehrozí, ale práve poctivé odvádzanie od občanov vybraných recyklačných poplatkov povedie k zefektívneniu celého systému a časom aj k ich poklesu.

Recyklačný fond jasne a zrozumiteľne opakuje, že nikdy nenavrhol a ani nemieni navrhnúť zvýšenie recyklačných príspevkov, iba ich presmerovanie len na účely zberu a recyklácie odpadov. Súčasná výška recyklačných poplatkov je stanovená s ohľadom na oprávnené náklady na ekologickú likvidáciu odpadov a bude postačujúca, ak si vybrané poplatky prestanú privlastňovať špekulanti, ktorí zneužívajú medzery v zákone. Zámerom novely zákona o odpadoch je iba sústredenie vybraných poplatkov do Recyklačného fondu, kde je zo zákona istota, že všetky prostriedky sa použijú iba na účely súvisiace s recykláciou. Pretože kým takého použitie má Recyklačný fond predpísané zákonom v 100%-nej výške, kolektívne systémy tak robia iba do výšky predpísaných limitov. Keď sa prestane v systéme súkromných spoločností strácať cca 60 mil. EUR vyzbieraných poplatkov, občania budú platiť za recykláciu iba raz.

Sadzby príspevkov do Recyklačného fondu sú v zmysle §56 ods. 1 zák. č. 223/2001
Z. z. stanovené v § 1 vyhl. MŽP SR č. 127/2004 Z. z. Ako náklady podnikateľa môžu byť tak alebo inak prenesené do cien výrobkov platených konečnými spotrebiteľmi, rovnako ako sú do cien výrobkov zahŕňané aj odplaty platené oprávneným organizáciám.

 Pre pochopenie nezmyselnosti strašenia horibilným zdražovaním je potrebné, aby verejnosť vedela, že recyklačné poplatky za jeden potravinársky obal sú naozaj symbolické a dosahujú tisíciny, či desaťtisíciny jedného eura. Napríklad recyklačný poplatok za plastový pohárik od jogurtu alebo smotany je 2 haliere, za obal z nátierkového masla či sardiniek sú to 3 haliere, za tetrapakový obal z mlieka platí spotrebiteľ 8 halierov a za PET fľašu od minerálky 12 halierov. Poplatok je vypočítaný z hmotnosti obalu a recyklačného poplatku za jeden kilogram materiálu, z ktorého je zhotovený. Takže za 1 kg výrobkov z polyetyléntereftalátu, polyetylénu, polypropylénu, polystyrénu a polyvinylchloridu sa platí príspevok do Recyklačného fondu 0,17 € (5,1 Sk), za kovové obaly zo železa a ocele je to 0,04 €/kg (1,2 Sk/kg) a za kovové obaly z hliníka a jeho zliatin 0,14 EUR (4,2 Sk), za viacvrstvové kombinované materiály (napr. obaly na mlieko, či džúsy) je to 0,23 €/kg (6,9 Sk/kg), za papier a lepenku 0,02 €/kg (0,6 Sk/kg) a za sklo (vrátane obalového a tabuľového obločného skla)  0,02 €/kg (0,6 Sk/kg).

Ako by pri takýchto poplatkoch za 1kg (!) obalov mohli zdražieť sardinky o 3,60 Sk či  liter mlieka o 2,10 Sk, ako tým strašia nezodpovední ,,odborníci“? Pri recyklačnom poplatku 1,2 Sk/kg, by len obal sardiniek musel vážiť 3 kg (a navyše v súčasnosti by sa nesmel recyklačný poplatok vyberať- ale on sa vyberá)!

 Zástupcovia oprávnených organizácií zverejnili, spolu s údajnými ,,odborníkmi“, tabuľku možných „katastrofických dopadov“ pripravovanej novely zákona o odpadoch na ceny základných potravín, čo ilustrovali tabuľkou- Celkové katastrofické zdraženie 0,72 EUR (je v priloženej správe vo worde)

     V skutočnosti je to úplne inak. V súčasnosti ak platitelia príspevkov do Recyklačného fondu za obaly plnia vládou stanovené limity zhodnocovania odpadov z obalov, do Recyklačného fondu neplatia vôbec nič. Lenže od občanov vyzbierajú v cenách výrobkov aj poplatky za tie obaly, ktoré nezhodnotia  a ktoré presahujú stanovený limit.

Práve preto nemajú dôvod zvyšovať ceny ani po prijatí novely zákona o odpadoch, a to ani o cent, lebo poplatky už vyberajú za 100 %  obalov, aj keď zaplatia recykláciu iba časti z nich.  Aj keby sme prijali ich scestnú konštrukciu, že by tieto zvyšné poplatky chceli vyberať ešte raz (na čo nemajú dôvod), pri ich opätovnom nezákonnom vyberaní by ich mohli premietnuť do cien (s úmyslom obohatenia sa), iba s takýmto maximálnym cenovým dopadom:

*Možný dopad pri neoprávnenom opätovnom vyberaní už raz zaplatených poplatkov sa týka len tej časti obalov, ktorá prevyšuje záväzný limit zhodnotenia odpadov z obalov. Limitový koeficient je tak stanovený ako rozdiel medzi 100% predaných výrobkov a záväzným limitom zhodnotenia.

Celkové maximálne možné obohatenie sa na opätovných poplatkoch je 0,011236 EUR

Rozdiel v sumách je očividný. ,,Odborníci“ na strašenie obyvateľstva prešvihli čísla pre istotu 64 násobne! Takže ak by vyberali ešte raz súčasné poplatky na recykláciu za nadlimitné množstvá, obohatili by sa na celom imaginárnom nákupe iba o cca 1,1 centa! A to by nevyzeralo tak katastroficky ako 72 centov. Ale prečo by sa vôbec mali obohacovať na úkor občanov?

Ing. Juraj Dlhopolček, predseda Správnej rady Recyklačného fondu

Ing. Ján Líška, riaditeľ Recyklačného fondu