Voda - strategická surovina Slovenska
V Ústave hydrológie SAV bola 7. mája diskusia na tému "Voda - strategická
surovina Slovenska" s odborníkmi z niektorých ďalších ústavov SAV.
V Ústave hydrológie SAV bola 7. mája diskusia na tému "Voda - strategická surovina Slovenska" s odborníkmi z niektorých ďalších ústavov SAV.
Potvrdilo sa, že potreba ochraňovať túto prírodnú surovinu čím ďalej, tým viac získava na dôležitosti a aktuálnosti. Na pozvanie riaditeľky ústavu Vlasty Štekauerovej sa na stretnutí zúčastnil riaditeľ Geologického ústavu SAV Igor Broska, riaditeľ Geofyzikálneho ústavu SAV Ladislav Brimich, riaditeľ Ústavu krajinnej ekológie SAV Július Oszlányi a riaditeľ Ústavu informatiky SAV Ladislav Hluchý. Z Ústavu hydrológie bola prítomná zástupkyňa riaditeľky Yvetta Velísková, vedúci oddelenia hydrológe pôd Viliam Novák a vedúci vedecký pracovník Karol Kosorin, ktorý sa dlhé roky zaoberá hydraulikou prúdenia podzemných vôd na území Žitného ostrova.
Slovenská republika je typická vnútrozemská krajina a jej prirodzené vodné zdroje sú obmedzené, najmä z hľadiska ich dopĺňania. Hlavným zdrojom sú atmosferické zrážky. Stretnutie bolo zamerané na diskusiu o hydrologických, geologických a environmentálnych pomeroch dnes často v médiách spomínaného Žitného ostrova, o strategickom význame jeho vodných zásob a ekosystémov.
Žitný ostrov je prírodný útvar ohraničený hlavným tokom Dunaja a jeho ramenom - Malým Dunajom. Plošne pokrýva časť územia Slovenska asi 2000 kilometrov štvorcových. Jeho participácia na zásobách pitnej vody Slovenska je obrovská. Nikde v Európe nenájdeme takú veľkú prirodzenú zásobáreň sladkej vody. Tvorí ju štrkové podložie, ktorého hĺbka rozhrania s pokryvnou vrstvou pôdy na Žitnom ostrove kolíše od desiatok centimetrov do niekoľko desiatok metrov a jeho hrúbka dosahuje v niektorých prípadoch až niekoľko stoviek metrov. V tomto štrkovom podloží voda môže dosahovať v závislosti od hladiny v Dunaji relatívne veľké filtračné rýchlosti. Nehomogenita v hĺbke rozhrania štrkového podložia s pokryvnou vrstvou pôdy, okrem iných vlastností, ho robí v prípade znečistenia zraniteľným. Ide o unikátne a chránené územie a takým by malo zostať aj v budúcnosti.
Z diskusie o zásobách vody, geologickej a environmentálnej štruktúre Žitného ostrova vyplynula nevyhnutnosť stretnutia širšieho kruhu odborníkov v čo najbližšom čase, a to nielen z ústavov Slovenskej akadémie vied, na ktorom by sa prezentovali konkrétne výsledky pozorovaní a skúmaní získané z tohto regiónu v uplynulých rokoch.
Text: V.Š.
Foto: archív
Potvrdilo sa, že potreba ochraňovať túto prírodnú surovinu čím ďalej, tým viac získava na dôležitosti a aktuálnosti. Na pozvanie riaditeľky ústavu Vlasty Štekauerovej sa na stretnutí zúčastnil riaditeľ Geologického ústavu SAV Igor Broska, riaditeľ Geofyzikálneho ústavu SAV Ladislav Brimich, riaditeľ Ústavu krajinnej ekológie SAV Július Oszlányi a riaditeľ Ústavu informatiky SAV Ladislav Hluchý. Z Ústavu hydrológie bola prítomná zástupkyňa riaditeľky Yvetta Velísková, vedúci oddelenia hydrológe pôd Viliam Novák a vedúci vedecký pracovník Karol Kosorin, ktorý sa dlhé roky zaoberá hydraulikou prúdenia podzemných vôd na území Žitného ostrova.
Slovenská republika je typická vnútrozemská krajina a jej prirodzené vodné zdroje sú obmedzené, najmä z hľadiska ich dopĺňania. Hlavným zdrojom sú atmosferické zrážky. Stretnutie bolo zamerané na diskusiu o hydrologických, geologických a environmentálnych pomeroch dnes často v médiách spomínaného Žitného ostrova, o strategickom význame jeho vodných zásob a ekosystémov.
Žitný ostrov je prírodný útvar ohraničený hlavným tokom Dunaja a jeho ramenom - Malým Dunajom. Plošne pokrýva časť územia Slovenska asi 2000 kilometrov štvorcových. Jeho participácia na zásobách pitnej vody Slovenska je obrovská. Nikde v Európe nenájdeme takú veľkú prirodzenú zásobáreň sladkej vody. Tvorí ju štrkové podložie, ktorého hĺbka rozhrania s pokryvnou vrstvou pôdy na Žitnom ostrove kolíše od desiatok centimetrov do niekoľko desiatok metrov a jeho hrúbka dosahuje v niektorých prípadoch až niekoľko stoviek metrov. V tomto štrkovom podloží voda môže dosahovať v závislosti od hladiny v Dunaji relatívne veľké filtračné rýchlosti. Nehomogenita v hĺbke rozhrania štrkového podložia s pokryvnou vrstvou pôdy, okrem iných vlastností, ho robí v prípade znečistenia zraniteľným. Ide o unikátne a chránené územie a takým by malo zostať aj v budúcnosti.
Z diskusie o zásobách vody, geologickej a environmentálnej štruktúre Žitného ostrova vyplynula nevyhnutnosť stretnutia širšieho kruhu odborníkov v čo najbližšom čase, a to nielen z ústavov Slovenskej akadémie vied, na ktorom by sa prezentovali konkrétne výsledky pozorovaní a skúmaní získané z tohto regiónu v uplynulých rokoch.
Text: V.Š.
Foto: archív
Prílohy:
Napúšťací objekt Dobrohošť.
Sdílet článek na sociálních sítích
