LZ VLK: Lesníci bojujú s lykožrútmi zbytočne a zle
Podľa výsledkov štúdie, ktorá skúmala vývoj lykožrútovej kalamity v rokoch 1991 - 2000 v poľskej a slovenskej časti Tatier, nemali intenzívne lesnícke zásahy na Slovensku žiadny vplyv na intenzitu odumierania smrekových porastov.
Štúdia , ktorú vypracoval medzinárodný tím expertov za účasti Dr. Jakuša z Ústavu ekológie lesa Slovenskej akadémie vied, porovnáva efektívnosť intenzívneho manažmentu v TANAPe s bezzásahovým režimom v Tatranskom parku narodowom (PL).
Vývoj kalamity bol v obidvoch územiach veľmi podobný. Nárast populácie lykožrútov odštartovali nadpriemerne teplé a suché roky 1993 - 1995. Vlhké a chladné počasie v rokoch 1996 a 1997 stlmili populáciu lykožrútov a v roku 1998 už opäť dosahovala minimálnu úroveň.
Štatistické analýzy teda potvrdili, že množstvo lykožrútov najvýznamnejšie ovplyvňuje počasie a nie intenzívne lesnícke zásahy. Výsledky štúdie sú v súlade s celoslovenskými štatistikami výskytu kalamít. Napriek intenzívnej ťažbe a používaniu desiatok ton chemikálií dosahuje objem kalamít každoročne 40 - 60 % z celkovej ťažby. Ťažba kalamít umožňuje zvýšenie ťažby dreva nad objem stanovený lesným hospodárskym plánom. Tento fakt môže byť skutočným dôvodom mediálnej hystérie okolo lykožrúta v Tatrách. Dokazujú to prípady ťažby odumretých stromov až po vyletení lykožrútov.
V súvislosti s týmito prípadmi podalo dnes LZ VLK podnet Krajskému lesnému úradu v Prešove kvôli podozreniu na porušenie povinnosti včas spracovať napadnuté stromy v územiach s nižším stupňom ochrany.
"Že je boj s lykožrútom zbytočný dokazuje aj napr. územie Spišskej Magury. Oblasť s prvým stupňom ochrany, kde sa môže dlhodobo a intenzívne proti lykožrútom zasahovať bez obmedzení zákona o ochrane prírody, je v súčasnej dobe jedna veľká holina," zdôraznil Juraj Lukáč z Lesoochranárskeho združenia VLK. Jej vzniku sa nepodarilo zabrániť ani použitím všetkých lesohospodárskych praktík presadzovaných Štátnymi lesmi TANAP na území národného parku.