Kremnické vrchy, Štiavnické vrchy a Vtáčnik

CHKO zaberá takmer celý geomorfologický celok Štiavnické vrchy, patriaci do oblasti Slovenského stredohoria - subprovincie Vnútorné Západné Karpaty. V smere zemepisnej dĺžky má územie CHKO 40 km, v smere zemepisnej šírky 37 km. Najvyšším vrchom je Sitno (1009,2 m.n.m.), najnižší bod sa nachádza v údolí Hron pri Kozárovciach (180 m.n.m.). Z geologického hľadiska budujú Štiavnické vrchy andezity, ryolity, brekcie a tufy. Miestami sa vyskytujú horniny melafýrovej série pestré pieskovce, bridlice, kremence a vápence. Územie má pestré geologické zloženie, ktoré sa odráža aj v pestrosti jeho reliéfu. Miestami erózne trosky lávových pokrokov, resp. prúdov vytvárajú výrazné vrchy. Vypreparované sopúchy a žilné telesá vystupujú často vo forme brál. V pohorí sa nachádza množstvo kamenných morí.

Územie je mimoriadne bohaté aj na výskyt minerálov. Nie nadarmo dostalo prívlastok „Mekka sveta minerálov“. V 16. - 20. storočí sa tu vybudoval dômyselný vodohospodársky systém slúžiaci ako hlavný energetický zdroj a technologický činiteľ pri ťažbe a spracúvaní rúd. Pozostával z umelých vodných nádrží - tajchov, poprepájaných sieťou zberných a náhonných jarkov a vodných štôlní. Z krajinárskeho hľadiska má územie osobitný charakter. Striedajú sa tu lesy s pastvinami, lúkami a sídlami. Scenériu dopĺňa množstvo historických a technických pamiatok, roztrúsených vo voľnej krajine, i koncentrovaných v sídlach. Hydrologicky tvoria Štiavnické vrchy hlavné rozvodie Hrona a Ipľa. Horská mierne chladná klíma vrcholových častí nižšie prechádza do mierne teplej. Snehová prikrývka sa tu udržuje priemerne 100 až 130 dní v roku, priemerný ročný súhrn zrážok nepresahuje 700 - 800 mm.

Charakter živočíšstva podmieňujú nielen ekologické faktory prírodného prostredia, ale v značnej miere aj človek, ktorý tu od 12. storočia sústavne zasahuje do prírody intenzívnym využívaním územia. V Štiavnických vrchoch je možné pozorovať prelínanie karpatských druhov s panónskymi, podobne sa striedajú druhy západné s východnými. Celkove sa tu nachádza vyše 100 druhov vtákov, 40 druhov cicavcov, asi 20 druhov rýb, veľké mnoťstvo bezstavovcov. Mnohé z týchto žijúcich živočíšnych druhov sú zákonom chránené.

Baňa Všechsvätých na obcou Hodruša Hámre. V expozícii je možné vidieť rôzne spôsoby razenia banských diel a dobývania rudy. Zaujímavosťou sú nasucho murované banské diela a aragonitová výzdoba - tzv. železný kvet.
Bralce pri obci Hliník nad Hronom. Prírodná rezervácia o výmere 13,5 ha. Ochrana reliktnej vegetácie v zmiešanom lese, ktorej výskyt je podmienený existenciou večného ľadu v kavernách v ryolitoch. Ide o najjužnejší a najnižšie položený výskyt na Slovensku.
Kamenné more vo Vyhniach. Prírodná rezervácia o rozlohe 13,3 ha. Ochrana plošne najväčšieho kamenného mora vulkanitov Karpát na Slovensku s charakteristickou pionierskou vegetáciou.
Kamenný jarok pri obci Repište. Prírodná rezervácia na ploche 65,1 ha. Výskyt hornín pochádzajúcich z takmer všetkých geologických období. Významná lokalita z floristického hľadiska.
Kapitulské bralá pod obcou Sklené Teplice. Prírodná pamiatka s výmerou 37 ha. Výnimočný produkt neogénneho vulkanizmu v Západných Karpatoch. Sú tu pestré skalné a lesostepné spoločenstvá rastlín a živočíchov.
Kašivárová. Národná prírodná retervácia o výmere 49,8 ha severne od obce Hodruša-Hámre. Ochrana pôvodnej dubiny s prirodzenou obnovou. Mohutné asi 200 ročné duby majú krásny vzrast.
Sklené Teplice obec a kúpele. Termálne minerálne pramene. Liečba pohybového ústrojenstva a nervových chorôb (jaskynné parné kúpele).
Szabóova skala pri obci Hliník nad Hronom. Jedna z najstarších prírodných rezervácií s výmerou 11,9 ha. Ochrana vypreparovaného čela mohutného ryolitového lávového prúdu s perlitovou zónou po obvode.
Vyhne obec s termálnym kúpaliskom a historickými kúpeľnými objektami.
Vyhniansky travertín. Prírodná pamiatka v obci Vyhne o výmere 0,36 ha. Ochrana travertínovej kopy, ktorá sa viaže na prameň minerálnej vody.
Šašovské Podhradie. Zrúcanina Šášovského hradu na sever od Žiaru nad Hronom. Kráľovský hrad s križovatkou obchodných ciest.

Turistické trasy:
B. Štiavnica - Červená studňa - Hadová - Rumplovská - Banský vrch (Kerling) - Lukavica - Žarnovica
Sedlo Peciny - Richnavské jazerá - Banište - Kopanice - Kojatín - Voznica
Počúvalské jazero - Vysoká - Lachtriská - Rudno nad Hronom
B.Štiavnica - Staré mesto - Červená studňa - Hodrušské jazero - Banská Hodruša - Rumplovská - Jelenia skala - Šprochova dolina - Vyhne
Nová Baňa - Brehy - sedlo Krížny buk - Pukanec

Cykloturistika:
Asfaltovými cestami, ktoré pretkávajú celé Štiavnické vrchy priľahlými dolinami a kopírujú tak turistické trasy.

Letné športy:
Mimo pešej turistiky je možné vykonávať vodné športy na existujúcich umelých a prírodných vodných nádržiach. Využívať na plávanie možno aj termálne kúpaliská v Sklených Tepliciach a Vyhniach a krytú plaváreň v Banskej Štiavnici a bazén v hoteli Sitno vo Vyhniach.

Zimné športy:
K dispozícii sú lyžiarske vleky v Banskej Štiavnici, Vyhniach, Sklených Tepliciach a na Richnavských jazerách. Možno využívať i lyžiarske zjazdovky v blízkych Kremnických vrchoch a Vtáčniku.

Z morfologického hľadiska je významná skupina vrcholových skaliek na hlavnom hrebeni Kremnických vrchov, tiahnúcich sa od Skalky, cez Zlatú studňu po Laurín. Reprezentuje rozpadnuté čelá lávového prúdu pyroxenického andezitu vrcholového typu. Nájdeme tu viacero geomorfologických zaujímavostí, ako sú svedecké stĺpy, skalné hríby, novovznikajúce kývavce, skalné okná a ďaľšie zaujímavé útvary.

Významnými turistickými miestami sú:

Bujačia lúka nad Kremnicou. Prírodná rezervácia s výmerou 2,01 ha. Ochrana fitogeograficky významnej lokality s koncentrovaným výskytom šafranu karpatského.
Kremnický štít - 1008,2 m.n.m. Východne od Kremnice s výhľadom na Štiavnické vrchy, Vtáčnik a hrebeň Kremnických vrchov.
Kremnický štós. Prírodná rezervácia o výmere 18,8 ha. Ochrana západného úbočia andezitového Kremnického štítu s kamennými moriami, bralami, skalnou pionierskou vegetáciou s ihličnatým lesom.
Jastrabská skala nad obcou Jastrabá. Prírodná pamiatka o výmere 8,46 ha. Ochrana vrcholovej časti ryolitového masívu. Výšinné sídlisko lužickej kultúry.
Ihráčske kamenné more nad obcou Ihráč. Prírodná pamiatka s výmerou 2,21 ha. Ochrana zvláštneho geologického útvaru rozpadajúceho sa lávového prúdu v podobe andezitových balvanov rozličných rozmerov.
Hostinec. Rázcestie turistických značkových trás na východ od Kremnice. Pri verejnosti neprístupnej chate prameň výbornej pitnej vody.
Mláčik Národná prírodná rezervácia na pravom hrebeni doliny Čierna voda s výmerou 147 ha. Ochrana zachovalých spoločenstiev jedľovo-bukového lesného vegetačného stupňa s fragmentami jeľšových zárastov.
Náučný chodník Zelená cesta. Chodník prechádza cez chránené územie Vejmutovkový porast, PR Bujačia lúka a PR Kremnický štós. Oboznamuje návštevníkov s rastlinstvom, živočíšstvom, zaujímavými morfologickými tvarmi územia, podáva informácie o starom banskom meste Kremnica.

Turistické trasy:
Ihráč - dolina Čierna voda - Rudná poľana - Tri kríže - Skalka-Kremnica
Čertova skala - Železná Breznica - Mláčik - Tri kríže-Kremnica
Kremnica - Kremnický štós - Trojica - Nevoľné
Kremnica - Skalka

Cykloturistika:
Túto je možné realizovať na trase Kremnica-Žiar nad Hronom-Trnavá Hora-Nevoľné-Kremnica, prípadne v dlhých nepriechodných dolinách Kremnických vrchov.

Letné športy:
Okrem pešej turistiky je možné využívať aj kúpaliská. V Kremnici sa nachádza termálne kúpalisko a v Žiari nad Hronom plážové kúpalisko.

Zimné športy:
K dispozícii sú výborné lyžiarske vleky a zjazdovky na Krahuliach a Skalke ako aj vynikajúce bežecké trasy na Skalke.

Pohorie hydrologicky patrí do povodia Nitry a Hrona. Nižšie časti pohoria patria do miernej teplej, vyššie do chladnej klimatickej oblasti, 800 - 1000 mm zrážok ročne. Vegetáciu predstavujú dubovo-bukové lesy, vo vyššom stupni Prevládajú bučiny. Vrcholová časť pohoria je vyhlásená za národnú prírodnú rezerváciu. Horská krajina so subtypom vysočinnej lesnatej neosídlenej krajiny s lesohospodárskou a turisticko-rekreačnou funkciou a polyfunkčnej krajiny nižších polôh a dolín s vidieckou sídelnou štruktúrou.

Významnými turistickými miestami sú:

Les Škurátka na východnej strane Vtáčnika. Chránený areál s výmerou 2,00 ha. Ochrana porastu tvaru päťcípej hviezdy s rozpätím strán 50 m, vysadeným na počesť padlých vojakov pri príležitosti 20. výročia SNP.
Kláštorská skala na južnom hrebeni Vtáčnika s výškou 1279 m.n.m. Najvýraznejšie skalné mesto vo Vtáčniku. Skupina skalných pilierov, prečnievajúcich vysoko nad okolitý terén.
Ostrovica v blízkosti obce Kľak. Prírodná pamiatka s výmerov 4,44 ha. Ochrana skalných andezitových útvarov ako výrazného krajinárskeho prvku vulkanického reliéfu Vtáčnika. Skalné vyvýšeniny s kolmými stenami. Geologická zaujímavosť - valcovitý sopečný komín.
Vodopád na Pokutskom potoku. Prírodná pamiatka - najväčší vodopád v CHKO Ponitrie, nachádzajúci sa na pravostrannom prítoku Pokutského potoka. Vody potoka tečú sústavou vodorovne lamínovaných doskovitých andezitov.
Revištské Podzámčie. Zrúcanina gotického hradu severne od Žarnovice. Pod hradom je vodácka základňa (na rieke Hron) s priestorom na stanovanie a parkovanie.
Revištský rybník v Revištskom Podzámčí. Chránený areál. Hniezdny biotop vodného vtáctva a stanovisko migrujúcich druhov vtáctva.

Turistické trasy:
Kľak - Partizánska dolina - Ivanov salaš - Škurátka - Vtáčnik
Ostrý Grúň - Klenová - Kláštorné vráta - Kláštorská skala - Vtáčnik
Kľak - Ivanov salaš - Škurátka - Vodopád na Pokutskom potoku
Kľak - Škurátka - Vtáčnik - Homôlka - Gronštolne - Prochot

Cykloturistika:
V Pokutskej doline s prechodom cez Gronštolne do Prochota.

Zimné športy:
K dispozícii sú lyžiarske vleky v Ostrom Grúni, Kľaku a na Kollárovej, kde je zabezpečené aj umelé zasneženie svahu.