Foratom: Jadrový odpad sa stáva európskou témou

Uplynulý týždeň sa v Bratislave stretli zástupcovia veľkých európskych spoločností, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, zástupcovia verejnej správy, univerzít a európskych inštitúcií. Na platforme Foratom diskutovali o jadrovom odpade a o nedostatku odborníkov...
Uplynulý týždeň sa v Bratislave stretli zástupcovia veľkých európskych spoločností, ktoré prevádzkujú jadrové zariadenia, zástupcovia verejnej správy, univerzít a európskych inštitúcií. Na platforme Foratom diskutovali o jadrovom odpade a o nedostatku odborníkov.

Jadrovú energiu a jej rozvíjanie ovplyvňujú tri faktory, vyhlásil v stredu (26.5.) v Bratislave počas zasadnutia platformy Foratom Paolo Ruzzini, generálny riaditeľ spoločnosti Slovenské elektrárne - Enel. Identifikoval ich nasledovne:

* existencia jasného legislatívneho rámca a pravidiel, ktoré umožňujú firmám plánovanie; pravidlá by sa mali definovať na úrovni EÚ,
* priaznivá verejná mienka a akceptácia jadrovej energie miestnymi komunitami: "Bez pozitívnej akceptácie miestnych komunít nebude ani jedného megawattu jadrovej energie". V tomto smere je podľa neho potrebné verejne si zodpovedať i otázku, čo sa stane s odpadom, keď sa jadrové zariadenie vyradí z prevádzky,
* aspekt bezpečnosti jadrových zariadení ako dlhodobý a prvoradý cieľ, ku ktorému má pomáhať nielen všeobecná osveta, ale i vzdelávanie kvalifikovanej pracovnej sily.

"Kľúčové je ukázať, že jadro je šetrné k životnému prostrediu," vyhlásil Dobroslav Dobák, hovorca spoločnosti JAVYS. Doplnil, že táto otázka stojí v centre pozornosti jadrového sektora na Slovensku a v Čechách, pričom v oboch krajinách "má jadro budúcnosť".

Aktuálnym cieľom číslo jeden celej jadrovej komunity je manažment jadrového odpadu a vyhoretého paliva, doplnil Ralf Guldner, prezident platformy Foratom. Preto je nevyhnutné akumulovať, uchovávať a odovzdávať poznatky novej generácii jadrových inžinierov a fyzikov. Podľa neho, na tento účel boli zriadené napríklad európska akadémia ENELA (European Nuclear Energy Leadership Academy), či jadrová akadémia na Britských ostrovoch alebo jadrový inštitút vo Francúzsku, ktorý sa zaoberá predovšetkým témou bezpečnosti.

Otázka jadrového odpadu: Neprichádza neskoro?

Nakladanie s vyhoretým palivom a iným jadrovým odpadom má dva aspekty: uskladnenie a uloženie. Zatiaľ čo prvé má dočasný charakter a slúži ako prechodné riešenie po jeho vyradení z jadrových zariadení, druhé predstavuje konečné uloženie na miesto, kde sa po čase rozpadne.

Zatiaľ čo stratégie a infraštruktúra pre uskladnenie na národných úrovniach existujú, "až teraz prichádza čas riešiť otázku finálneho uloženia", vyhlásil Ewoud Verhoef, zástupca riaditeľa European Repository Development Organization. Podľa neho, dôvodom, pre ktorý sa táto téma intenzívne diskutuje až dnes, je fakt, že v minulosti existovali len malé množstvá odpadu - jadrové elektrárne sa vyvíjajú len posledných 50 rokov.

Európska komisia prijala záväzok zaoberať sa otázkou jadrového paliva v dlhodobom horizonte, uviedol Wolfagn Hilden, predstaviteľ DG Energy pre oblasť jadrovej bezpečnosti a manažmentu odpadu. Podľa neho bude proces dlhodobý nielen pre zdĺhavosť rozhodovacieho systému, ale i pre to, že téma si vyžaduje vytváranie atmosféry dôvery medzi členskými krajinami. Ako tretí dôvod označil i otázku financovania - budovanie geologických úložísk je nákladné a preto pred realizáciou treba projekty dôkladne naplánovať a posúdiť.

Juraj Homola, riaditeľ Divízie rádioaktívneho odpadu a vyraďovania Jadrového regulačného úradu SR, doplnil, že "najskôr je potrebné mať národné stratégie", pričom Slovensko prijalo prvý zákon, kde sa vyslovene spomína téma odpadu, až v roku 1996. Vyraďovanie jadrových zariadení je dlhodobý proces, ktorý si počas niekoľkých desaťročí vyžaduje stabilné finančné krytie.

Geologické uloženie jadrového odpadu

Uloženie jadrového odpadu v geologických formáciách sa konsenzuálne považuje za najlepšie riešenie, vyhlásil Eero Patrakka, predseda podskupiny Európskeho jadrového fóra (ENEF) pre manažment odpadu. V tomto smere je však opäť kľúčová verejná mienka: "Ľudia chcú vidieť na vlastné oči, že dokážete umiestniť odpad do skalného podložia. Potrebujú vidieť, že máte technológiu, ktorá to dokáže."

Ewoud Verhoef na otázku, prečo ísť cestou geologických úložísk, keď plytké podpovrchové uloženie v špeciálnych kontajneroch je lacnejšie, odpovedal, že ústrednou je otázka dlhodobého spravovania. Polčas rozpadu trvá desiatky rokov, preto ak by sa odpad skladoval na povrchu, treba garantovať dlhodobú správu, politickú stabilitu, financovanie a bezpečnostné opatrenia i po stovku rokov. Na druhej strane, odpad "v geologickej formácii si nič nevyžaduje".

Vzdelávanie: Jadrový priemysel nepotrebuje iba jadrových fyzikov

"Jadrová energetika nepotrebuje iba jadrových odborníkov, ale tiež profesionálov, ktorí rozumejú jadrovému kontextu. Napríklad projektovanie mostov nie je rovnaké ako projektovanie jadrových elektrární," otvoril panel Foratomu o vzdelávaní Jean-Claude Gauthier, ktorý pracuje i pre jadrovú akadémiu ENELA.

Nie ideálna je napríklad i situácia v Českej republike. Tamojší jadrový sektor bude potrebovať stovky kvalifikovaných pracovníkov, no problém je, že školy ich nedokážu pripraviť pre potreby priemyslu. Riešením je preto vzdelávanie v samotnom pracovnom procese, hovorí František Pazdera, zástupca riaditeľa spoločnosti ČEZ pre oblasť výskumu a vývoja a podpredseda Európskej technologickej platformy pre udržateľnú jadrovú energiu.

V tomto smere sú kľúčovými "zachovanie a akumulácia poznatkov", zdôraznil Pazdera.

Jadrový priemysel musí byť tým, kto "garantuje pracovné miesta a dobrý plat", myslí si Vladimír Slugeň zo Slovenskej technickej univerzity, ktorý je súčasne predsedom Európskej jadrovej spoločnosti.

"Perspektívu dáva absolventom priemysel, nie univerzita," zdôraznil Slugeň. Podľa neho je tu však i priestor pre Európsku komisiu; mala by definovať dlhodobú perspektívu energetiky, kde by sa i jadru garantovali dlhodobo spravodlivé podmienky a príležitosti, inak firmy nebudú investovať ani do rozvoja, ani do vzdelávania.

Jadrový sektor si musí najskôr vyjasniť otázku, kam kráča a kam chce smerovať, doplnil David Gilchrist, riaditeľ divízie spoločnosti Enel pre správu jadrových zariadení. Podľa neho, prvoradou úlohou bude vytvoriť nový štrukturálny rámec pre vzdelávanie v jadrovom odvetví. Podľa jeho slov, isté je, že súčasný nedostatok kvalifikovaných ľudí sa "nevyrieši ničnerobením".

Platforma Foratom sa stretla v Bratislave 26. mája 2010 v nadväznosti na 5. zasadnutie Európskeho jadrového fóra, ktoré sa konalo v Bratislave 25. - 26. mája 2010.

Zdroj: www.setri.sk