Kultúrnohistorické a prírodné dedičstvo Slavónie

Příroda

Ekologická dovolená, cestování

Po strednom Chorvátsku je Slavónia druhým najväčší regiónom cestovného ruchu krajiny. Na rozlohe 12 446 km² sa rozprestiera päť žúp: Viroviticko-podravská, Požesko-slavónska, Brodsko-posávska, Osiecko-baranská a Vukovarsko-sriemska, v ktorých celkovo žije 977 391 obyvateľov (stav v roku 2001).

Poľnohospodárska pôda sa v prevažnej miere využíva na pestovanie kukurice a pšenice ako aj niektorých technických plodín. Východná časť Slavónie, ktorá susedí so srbskou Vojvodinou, sa vďaka kvalitným klimatickým a pôdnym podmienkam využíva na ovocinárstvo a vinohradníctvo, pričom zo živočíšnej výroby prevláda chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Potenciál lužných lesov ponúka kvalitné drevo, ktoré zásobuje domáci drevospracujúci priemysel.

V súčasnosti má región pomerne nízku návštevnosť domácimi a zahraničnými turistami, čo je zapríčinené jeho periférnou polohou voči hlavným cestným a železničným trasám, ktoré sú nasmerované z vnútrozemia smerom k moru. Avšak tí, ktorí sa rozhodnú navštíviť tento čarovný región, môžu vychutnávať širokú ponuku tajuplných prekvapení, ktoré v sebe skrýva prírodný a kultúrny potenciál tohto územia.

Vďaka rozvetvenej riečnej sieti a zachovalým lesom je na celom území Slavónie rozšírený cestovný ruch so zameraním na lov, rybolov ako aj vidiecky turizmus. Historické územie východnej Slavónie (Baranja, Sriem) ponúka kvalitné služby v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, medzi ktoré môžeme zaradiť cykloturistiku, pešiu turistiku a výletnú plavbu po okolitých ramenách Dunaja, Sávy a Drávy. Kultúrnym, historickým centrom a zároveň najväčším mestom Slavónie je Osijek. Preteká ním Dráva a jeho okolie poskytuje zaujímavú turistickú destináciu, ktorá je zameraná na kultúrnohistorické pamiatky. Medzi ďalšie významné mestá môžeme zaradiť Vukovar, Vinkovci, Požegu, Novu Gradišku a Kutjevo.

Región Baranja sa nachádza na severovýchode Slavónie medzi Drávou, Dunajom a hranicou s Maďarskom. Na mieste, kde sa rieky spájajú, vytvorila príroda neobyčajný prírodný park - Kopački rit (historická časť Panónskeho mora), ktorý sa vyznačuje druhovým bohatstvom panónskej fauny (viac ako 40 druhov rýb) a flóry. Územie bolo chránené ako prírodný rezervoár a v roku 1967 vyhlásené za národný park.

V rámci polohy v strednej Európe je Slavónia historicky previazaná so stredným Chorvátskom, avšak pri bližšom pohľade môžeme odhaliť odlišné kultúrne a sociálne identity týchto dvoch navonok rovnakých území. Slavónia bola počas formovania svojho územia a identifikácie v regióne pod vplyvom Osmanskej ríše. Spod tureckej nadvlády bola oslobodená až v 18. storočí.

Obyvateľstvo Slavónie sa formovalo na základe historických a kultúrnych osobitostí, ktoré vo významnej miere ovplyvňovali identitu územia. Súčasní obyvatelia sa prisťahovali do tohto regiónu nielen z rôznych kútov Chorvátska, ale aj z celej Habsburskej monarchie, lebo Slavónia v 19. a začiatkom 20. storočia bola jej legitímnou súčasťou. Pri ostatnom sčítaní v roku 2001 tvorila populácia Slavónie 20,1 % (891 259) podiel z celkového počtu obyvateľov Chorvátska, pričom Srbi tvorili z neho najväčšiu menšinu. Pri porovnaní s rokom 1991 zažíva región prirodzený úbytok, za desaťročie bol zaznamenaný absolútny pokles o 86 132 obyvateľov.

Kvôli už spomínanému historickému vývoju sa na území dnešnej Slavónie zachovalo iba niekoľko artefaktov kultúrnych pamiatok, najvýznamnejšou z doby bronzovej je viac ako 4000 rokov stará Vučedolska holubica - symbol Slavónie. Pri podrobnejšom štúdiu územia môžeme nájsť pozostatky antických miest a kaštieľov, pričom v niektorých opustených periférnych oblastiach sa zachovali aj stredoveké pamiatky spred tureckej okupácie Slavónie. Najtypickejšími predstaviteľmi týchto pamiatok sú stredoveké hradby, zachované v najvýchodnejšom chorvátskom meste - Iloku, malebnom zákutí nad Dunajom, ktoré vďaka kvalitnému systému hradieb a bášt odolávalo tureckej expanzii až do začiatku 16. storočia.

Prevažná väčšina kultúrnych pamiatok Slavónie sa viaže na obdobie 18. storočia, kedy boli postavené najatraktívnejšie historické budovy, medzi ktoré môžeme zaradiť kostoly a kaštiele ako symboly opätovnej rekatolizácie územia. Kostoly boli vyzdobené barokovými oltármi, z ktorých najhodnotnejší má Františkánsky kláštor v Slavónskom Brode. K tejto ére sa viaže aj rozkvet hospodárstva, umenia, školstva o čom svedčia aj erby remeselných cechov v meste Požega.

Slavónia je významným dopravným uzlom Chorvátska vďaka riečnym prístavom na Dunaji, Sáve a Dráve, ktoré už v stredoveku slúžili ako dôležité prekladiská a tovar ďalej pokračoval konskými povozmi do vnútrozemia. Preto je teraz Slavónia v Európe známa chovom a šľachtením koní.

Cestovný ruch ako faktor rozvoja Slavónie

Napriek rôznym turistickým prednostiam v kontinentálnej časti Chorvátska sú jadrom cestovného ruchu prímorské oblasti Istrie a Dalmácie. V zahraničí známejší Jadran dominuje pri prezentácii turistickej ponuky Chorvátska ako "krajiny s tisíckami ostrovov", a preto nečudo že až 97 % ubytovacích kapacít je lokalizovaných v prímorských oblastiach, ktoré sa podieľajú 96 % na celkovom cestovnom ruchu štátu. Kultúrnohistorické dedičstvo ako aj ostatné atrakcie východného Chorvátska sú skôr potenciálnymi zdrojmi ako hotovými produktmi pre cestovný ruch.

V piatich vyššie vymenovaných župách východného Chorvátska tvorí neregistrovaný cestovný ruch viac ako 2/3 z celkového turistického rozvoja, pričom sa väčšinou zameriava na tranzit. Slavónia sa v roku 2000 podieľala iba 0,5 % na celkovom cestovnom ruchu štátu, lebo bola najmenej navštevovaným regiónom. Potenciál Slavónie je v antických mestách ako napr. Cibalae (Vinkovci), Mursa (Osijek), Marsonija (Slavónsky Brod), vo Vukovare ako symbole a memoriáli utrpenia ľudí v občianskej vojne, Vučedole s viac ako 200 významnými archeologickými lokalitami, v medzinárodných folklórnych festivaloch (kultúrna jeseň vo Vinkovci), slavónskych kaštieľoch a kúriách, prírodnom parku Kopački rit, kúpeľoch Bizovačke a Lipnik, v jazdeckej akadémii v Džakove, znamenitej gastronomickej ponuke (kutjevské a ilocké víno, kulen, slavónska slivovica).

Perspektíva regiónu tkvie v rozvoji tranzitného, kultúrneho, rekreačného, gastronomického a pútnického cestovného ruchu. Celospoločenské kultúrnohistorické dedičstvo je významným zdrojom, ktoré ešte len čaká na svoju príležitosť, aby sa stalo dôležitým produktom tohto malebného regiónu. Dôvodmi pomalého rozvoja turizmu sú početné administratívne, ekonomické a sociálne prekážky ako dôsledky vojny, narušených hospodárskych väzieb, zaostalej dopravnej infraštruktúry a nedostatky v odbornom personáli či slabej propagácii turistických atrakcií. Zastúpenie reštauračných služieb a pohostinstiev na celkovom príjme Slavónie je na veľmi nízkej úrovni (menej ako 2 %).

Turistické rozvojové plány predstavujú pre Slavóniu výzvu, ktorá ukáže, či ich realizácia ostane iba v teoretickej rovine alebo sa bude reálne podieľať na tvorbe a propagácii tohto regiónu doma a v zahraničí. Čas jedine ukáže, či sa Chorvátsko bude prezentovať rôznorodým potenciálom a nie iba ako krajina s tisícami ostrovov v Jadranskom mori.

Kutjevo a vinobranie

Celková rozloha oblasti Kutjevo je 173,61 km². Na jeho území sa nachádza 17 obcí, z nich najväčšia je samotné mesto Kutjevo. Podľa ostatného sčítania obyvateľov, domov a bytov žilo na území mesta celkovo 7 472 obyvateľov, z ktorých bolo 3 854 žien. S Kutjevom sa spája 800 ročná história výroby vína. Kutjevské vinice sa rozprestierajú na južnom svahu slavónskeho pohoria Papuk, sú v mierne svahovitom teréne v nadmorskej výške do 200 metrov, pričom v kopcovitom teréne siahajú až do nadmorskej výšky 300 m. n. m.

Medzi najrozšírenejšiu odrodu viniča a súčasne najpopulárnejšiu sortu vín tejto oblasti patrí Graševina. Okrem nej sú na základe rajonizácie celkovej plochy vinohradov pestované i odrody Pinot biely a sivý, Chardonnay, Sauvignon, ako aj rôzne iné druhy bieleho a červeného hrozna. Kutjevské vína vysokej kvality sú známe na celom svete. V meste sa nachádza aj archív vín, v ktorom sú uložené ročníky z celej Požeskej kotliny, napr. Vallis Aurea (Zlaté údolie), známe víno ešte z čias Rimanov.

S Kutjevom ako aj s jeho vínnym archívom je spojených niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že významný barón Franjo Trenk vybudoval pod celým mestom katakomby, v ktorých skladoval vína. Po skončení vojenských výprav smerovala jeho cesta priamo do týchto pivníc, kde sa opájal najrôznejšími domácimi a zahraničnými sortami vín. Podľa tejto legendy pozval jedného večera do svojho vínneho archívu aj rakúsku cisárovnú Máriu Teréziu, kde si potom užívali pri tomto jedinečnom a nenahraditeľnom moku spoločné chvíle do rána.

Ilok a ilocká vínna cesta

Ilok (Cuccium, Wylok, Ujlaky) je najvýchodnejšie mesto Slavónie s približne 8 351 obyvateľmi, ležiace pri Dunaji, ktorý vytvára prirodzenú štátnu hranicu medzi Chorvátskom a Srbskom. Z jeho kultúrnohistorických pamiatok stojí za zmienku zámok kniežaťa Odescalchi s renesančnou parkovou architektúrou, v arboréte sa nachádza aj najstaršia drevina našej planéty - Ginko dvojlaločné (Ginkgo biloba). Okrem stredovekej mestskej pamiatkovej rezervácie je Ilok známy aj kostolom sv. Ivana Kapistrana, starými vínnymi pivnicami ako aj vínnou cestou.

História, kultúra, vinohrady a víno sa už od nepamäti podieľali na tvorbe identity tohto malebného geografického regiónu Sriem, a práve tu v Iloku sa prelínajú. Víno bolo a je významným artiklom tohto kraja, presne tak ako sa to uvádza v prvom verši jednej piesne: ,,Predivan je kićeni Srijem, lijepo je živjet u njem", ktorý v preklade znie približne takto: ,,Prekrásny je malebný Sriem, nádherné je prebývať v ňom".

V Iloku sa tradične od roku 1962 koná kultúrny a zábavný festival, Iločský zber hrozna, ktorý tu má najstaršiu tradíciu. Hlavná časť podujatia začína v prvý septembrový víkend a nadväzuje na starý sriemsko-slavónsky obyčaj jarmokov pri príležitosti vinobrania, ktorý je spätý so stretnutím mladých ľudí, ochutnávkou, predajom vína a poľnohospodárskych produktov. Cieľom týchto slávnosti je predovšetkým zachovanie tradície vinárstva, etnológie ako aj promócia domácich výrobkov Slavónie a Západného Sriema.

Zdroj: www.geoinformatika.sk