Na východe Chorvátska medzi Dunajom, Drávou a Sávou sa rozprestiera Slavónia, po Dalmácii druhý historicky najväčší región, známa svojimi úrodnými rovinami, lužnými lesmi, malebnými vinohradmi, starými vínnymi pivnicami a barokovými kaštieľmi.
Kultúrnohistorické a prírodné dedičstvo Slavónie
Územie si počas celej svojej histórie zachovalo typický folklórny ráz s malebnými národnými tradíciami a unikátnymi kulinárskymi špecialitami.
Po strednom Chorvátsku je Slavónia druhým najväčší regiónom cestovného ruchu krajiny. Na rozlohe 12 446 km2 sa rozprestiera päť žúp: Viroviticko-podravská, Požesko-slavónska, Brodsko-posávska, Osiecko-baranská a Vukovarsko-sriemska, v ktorých celkovo žije 977 391 obyvateľov (stav v roku 2001).
Poľnohospodárska pôda sa v prevažnej miere využíva na pestovanie kukurice a pšenice ako aj niektorých technických plodín. Východná časť Slavónie, ktorá susedí so srbskou Vojvodinou, sa vďaka kvalitným klimatickým a pôdnym podmienkam využíva na ovocinárstvo a vinohradníctvo, pričom zo živočíšnej výroby prevláda chov ošípaných a hovädzieho dobytka. Potenciál lužných lesov ponúka kvalitné drevo, ktoré zásobuje domáci drevospracujúci priemysel.
V súčasnosti má región pomerne nízku návštevnosť domácimi a zahraničnými turistami, čo je zapríčinené jeho periférnou polohou voči hlavným cestným a železničným trasám, ktoré sú nasmerované z vnútrozemia smerom k moru. Avšak tí, ktorí sa rozhodnú navštíviť tento čarovný región, môžu vychutnávať širokú ponuku tajuplných prekvapení, ktoré v sebe skrýva prírodný a kultúrny potenciál tohto územia.
Vďaka rozvetvenej riečnej sieti a zachovalým lesom je na celom území Slavónie rozšírený cestovný ruch so zameraním na lov, rybolov ako aj vidiecky turizmus. Historické územie východnej Slavónie (Baranja, Sriem) ponúka kvalitné služby v oblasti vidieckeho cestovného ruchu, medzi ktoré môžeme zaradiť cykloturistiku, pešiu turistiku a výletnú plavbu po okolitých ramenách Dunaja, Sávy a Drávy. Kultúrnym, historickým centrom a zároveň najväčším mestom Slavónie je Osijek. Preteká ním Dráva a jeho okolie poskytuje zaujímavú turistickú destináciu, ktorá je zameraná na kultúrnohistorické pamiatky. Medzi ďalšie významné mestá môžeme zaradiť Vukovar, Vinkovci, Požegu, Novu Gradišku a Kutjevo.
Región Baranja sa nachádza na severovýchode Slavónie medzi Drávou, Dunajom a hranicou s Maďarskom. Na mieste, kde sa rieky spájajú, vytvorila príroda neobyčajný prírodný park - Kopački rit (historická časť Panónskeho mora), ktorý sa vyznačuje druhovým bohatstvom panónskej fauny (viac ako 40 druhov rýb) a flóry. Územie bolo chránené ako prírodný rezervoár a v roku 1967 vyhlásené za národný park.
V rámci polohy v strednej Európe je Slavónia historicky previazaná so stredným Chorvátskom, avšak pri bližšom pohľade môžeme odhaliť odlišné kultúrne a sociálne identity týchto dvoch navonok rovnakých území. Slavónia bola počas formovania svojho územia a identifikácie v regióne pod vplyvom Osmanskej ríše. Spod tureckej nadvlády bola oslobodená až v 18. storočí.
Obyvateľstvo Slavónie sa formovalo na základe historických a kultúrnych osobitostí, ktoré vo významnej miere ovplyvňovali identitu územia. Súčasní obyvatelia sa prisťahovali do tohto regiónu nielen z rôznych kútov Chorvátska, ale aj z celej Habsburskej monarchie, lebo Slavónia v 19. a začiatkom 20. storočia bola jej legitímnou súčasťou. Pri ostatnom sčítaní v roku 2001 tvorila populácia Slavónie 20,1 % (891 259) podiel z celkového počtu obyvateľov Chorvátska, pričom Srbi tvorili z neho najväčšiu menšinu. Pri porovnaní s rokom 1991 zažíva región prirodzený úbytok, za desaťročie bol zaznamenaný absolútny pokles o 86 132 obyvateľov.


Slavónia je významným dopravným uzlom Chorvátska vďaka riečnym prístavom na Dunaji, Sáve a Dráve, ktoré už v stredoveku slúžili ako dôležité prekladiská a tovar ďalej pokračoval konskými povozmi do vnútrozemia. Preto je teraz Slavónia v Európe známa chovom a šľachtením koní.
Cestovný ruch ako faktor rozvoja Slavónie
Napriek rôznym turistickým prednostiam v kontinentálnej časti Chorvátska sú jadrom cestovného ruchu prímorské oblasti Istrie a Dalmácie. V zahraničí známejší Jadran dominuje pri prezentácii turistickej ponuky Chorvátska ako "krajiny s tisíckami ostrovov", a preto nečudo že až 97 % ubytovacích kapacít je lokalizovaných v prímorských oblastiach, ktoré sa podieľajú 96 % na celkovom cestovnom ruchu štátu. Kultúrnohistorické dedičstvo ako aj ostatné atrakcie východného Chorvátska sú skôr potenciálnymi zdrojmi ako hotovými produktmi pre cestovný ruch.
V piatich vyššie vymenovaných župách východného Chorvátska tvorí neregistrovaný cestovný ruch viac ako 2/3 z celkového turistického rozvoja, pričom sa väčšinou zameriava na tranzit. Slavónia sa v roku 2000 podieľala iba 0,5 % na celkovom cestovnom ruchu štátu, lebo bola najmenej navštevovaným regiónom. Potenciál Slavónie je v antických mestách ako napr. Cibalae (Vinkovci), Mursa (Osijek), Marsonija (Slavónsky Brod), vo Vukovare ako symbole a memoriáli utrpenia ľudí v občianskej vojne, Vučedole s viac ako 200 významnými archeologickými lokalitami, v medzinárodných folklórnych festivaloch (kultúrna jeseň vo Vinkovci), slavónskych kaštieľoch a kúriách, prírodnom parku Kopački rit, kúpeľoch Bizovačke a Lipnik, v jazdeckej akadémii v Džakove, znamenitej gastronomickej ponuke (kutjevské a ilocké víno, kulen, slavónska slivovica).
Perspektíva regiónu tkvie v rozvoji tranzitného, kultúrneho, rekreačného, gastronomického a pútnického cestovného ruchu. Celospoločenské kultúrnohistorické dedičstvo je významným zdrojom, ktoré ešte len čaká na svoju príležitosť, aby sa stalo dôležitým produktom tohto malebného regiónu. Dôvodmi pomalého rozvoja turizmu sú početné administratívne, ekonomické a sociálne prekážky ako dôsledky vojny, narušených hospodárskych väzieb, zaostalej dopravnej infraštruktúry a nedostatky v odbornom personáli či slabej propagácii turistických atrakcií. Zastúpenie reštauračných služieb a pohostinstiev na celkovom príjme Slavónie je na veľmi nízkej úrovni (menej ako 2 %).
Turistické rozvojové plány predstavujú pre Slavóniu výzvu, ktorá ukáže, či ich realizácia ostane iba v teoretickej rovine alebo sa bude reálne podieľať na tvorbe a propagácii tohto regiónu doma a v zahraničí. Čas jedine ukáže, či sa Chorvátsko bude prezentovať rôznorodým potenciálom a nie iba ako krajina s tisícami ostrovov v Jadranskom mori.
Kutjevo a vinobranie


S Kutjevom ako aj s jeho vínnym archívom je spojených niekoľko legiend. Jedna z nich hovorí, že významný barón Franjo Trenk vybudoval pod celým mestom katakomby, v ktorých skladoval vína. Po skončení vojenských výprav smerovala jeho cesta priamo do týchto pivníc, kde sa opájal najrôznejšími domácimi a zahraničnými sortami vín. Podľa tejto legendy pozval jedného večera do svojho vínneho archívu aj rakúsku cisárovnú Máriu Teréziu, kde si potom užívali pri tomto jedinečnom a nenahraditeľnom moku spoločné chvíle do rána.
Ilok a ilocká vínna cesta


V Iloku sa tradične od roku 1962 koná kultúrny a zábavný festival, Iločský zber hrozna, ktorý tu má najstaršiu tradíciu. Hlavná časť podujatia začína v prvý septembrový víkend a nadväzuje na starý sriemsko-slavónsky obyčaj jarmokov pri príležitosti vinobrania, ktorý je spätý so stretnutím mladých ľudí, ochutnávkou, predajom vína a poľnohospodárskych produktov. Cieľom týchto slávnosti je predovšetkým zachovanie tradície vinárstva, etnológie ako aj promócia domácich výrobkov Slavónie a Západného Sriema.
Zdroj: www.geoinformatika.sk
Sdílet článek na sociálních sítích